Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-387-2008.pdf
PDF · 132.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/387/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Ladislav Minarič - AGROREAL, Oravská 13, Senec,
IČO: 30 358 761, zastúpený: LEGAL ADVISORS SK s. r. o., so sídlom Klariská 14, Brtislava, IČO: 36 859 940, proti odporcovi: Mesto Senec, Mierové námestie 8, Senec,
IČO: 00 305 065, zastúpený: JUDr. Boris Novomestský, AK Bratislava, Koceľova 9, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 378,45 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, ktorého zmena bolo pripustená uznesením z 25.05.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa spočívajúceho v užívaní časti pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa - parcely registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape, parcely č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pre katastrálne územie Senec, obec Senec, okres Senec, na liste vlastníctva
č. XXXX ako miestnej komunikácie a priechodov pretínajúcich ulice Fučíkova a Štefánikova v Senci, pričom odporcovi sa zakazuje, aby svojim konaním inak obmedzoval alebo rušil navrhovateľa v užívaní časti pozemku.
Návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov parcela č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec. Pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce, sú nevyužité, preto navrhovateľ ohlásil odporcovi vybudovanie drobnej stavby oplotenia mobilným zariadením. Odporca sa k ohláseniu kvalifikovaným spôsobom nevyjadril a preto navrhovateľ oznámil odporcovi, že z dôvodu jeho nečinnosti ako aj skutočnosti, že na pozemkoch vzniká nelegálna skládka, pohybujú sa tam neznáme osoby, parkujú autá, pristúpi k realizácii oplotenia. Zaslepením týchto priechodov nebude obmedzená prevádzka na miestnych komunikáciách ani prístup obyvateľov susediacich domov. Cestnú prevádzku je možné viesť iným vhodným smerom za vynaloženia minimálnych finančných nákladov. Cestné priechody boli vybudované za socializmu, majetkové práva nie sú vysporiadané. Navrhovateľ za pozemky odvádza daň, vrátene priechodov, ktoré využíva tretia osoba bez súhlasu vlastníka. Vecné bremeno
nebolo zriadené, ani iné vecné práva k tejto časti pozemku. Navrhovateľ po ohlásení drobnej stavby skutočne začal prostredníctvom tretej osoby s výstavbou mobilného oplotenia pozemku. Po výstavbe časti, kde došlo k preklenutiu cestných priechodov miestnej komunikácie, odporca vydal oznámenie o odstránení oplotenia a zakázal stavebníkovi pokračovať v oplocovaní. Vybudované oplotenie bolo trvale zničené. Vstupom na cudzí pozemok a vykonanie zásahov do vlastníckeho práva po predchádzajúcom povoľovacom konaní je zásahom do práv v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca využíva vlastníctvo navrhovateľa bez jeho súhlasu, zmluvného základe pričom navrhovateľ riadne odvádza daň.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca listom z 10.01.2005 oznámil navrhovateľovi, že so stavbou oplotenia súhlasí, avšak za podmienky, že časť pozemku v križovaní ulíc Štefánikovej a Fučíkovej nebude oplotená. Podľa § 12 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. nemožno vydať súhlas ak stavba(oplotenie) bude ohrozovať účastníkov cestnej premávky ako aj iné osoby. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výzvy na uhradenie škody vzniknutej pri zásahu vybudovaného oplotenia z 11.10.2005, odpovede na výzvu z 19.10.2005, fotografií na č. l. 9 až 12, výzvy na riešenie zásahu do vlastníckeho práva obecnou mocou z 31.05.2005, odpovede na list z 12.01.2005, ohlásením drobnej stavby, listu vlastníctva č. XXXX, kópie z katastrálnej mapy na čl. 37, fotografií na č. l. 69, stavebného povolenia z 30.08.1985, rozhodnutia Správy východnej dráhy v Bratislave z 16.07.1981, kolaudačného rozhodnutia z 28.12.1990, vyjadrenia odporcu z 10.01.2005, rozsudku Okresného súdu Bratislava
č. k. 51C/23/2008-93, vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ z 27.01.2005, zápisnice zo zasadnutia komisie výstavby a územného plánovania z 04.06.2003, investičných zámerov z 30.10.2005, evidenčného listu na č. l. 115, technickej správy miestnej komunikácie ulice Červenej armády a Jánošíkova, zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí z 26.08.1986, pasportu miestnych komunikácií Meste Senec, povolenia na odstránenie stavby z 09.04.2001 a zistil nasledujúci skutkový stav a právny stav.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na pozemok navrhovateľa vstupujú tretie osoby, navrhovateľ sa opakovane snažil oplotiť pozemok, požiadal o povolenie na oplotenie svojho pozemku, čomu nebolo vyhovené. V súčasnosti si nemôže oplotiť pozemok, na časti tohto pozemku je miestna komunikácia, ktorá je vo vlastníctve odporcu, neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého užíva pozemok pod stavbou (miestnou komunikáciou) odporca a umožňuje aj užívanie tretím osobám. Nemajú vedomosť o tom, na základe akého právneho titulu bola táto stavba postavená, povolená, daná do užívania. Odporca platobným výmerom č. XXXXX/XXXX/X vyrubil navrhovateľovi daň z celého pozemku, aj z časti, ktorá je zastavaná stavbou odporcu - miestnou komunikáciou. Záverečným návrhom uviedol, že mal za to, že dôvodnosť návrhu preukázali a žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v roku 2001 sa stala firma AGROREAL vlastníkom bývalého mlyna Senec, ku ktorému kúpila aj dopravnú železničnú vlečku. Pôvodný zámer využitia mlyna sa nezrealizoval, na týchto pozemkoch postavili obchod Lidl. Pozemky, ktoré slúžili ako dopravná cesta, časť vo výmere 3838 m2 vymenil s mestom Senec za 900 m2. Okrem toho bolo podmienkou výmeny postaviť pre mesto Senec tri bytové jednotky, čo zrealizoval. Zostala časť vlečky vo výmere 5000 m2, ktorú chcel využiť na výstavbu rodinných domov. Keďže toto územie slúžilo ako dopravná komunikácia, inicioval zmenu územného plánu, dopravnej cesty na individuálnu bytovú výstavbu. Vypracoval projekty, ktoré predložil na schválenie, pokým malo dôjsť k zmene územného plánu. Projekty dali zástupcovia mesta trikrát prepracovať, stálo to veľa peňazí a úsilia. Tento návrh schválila stavebná komisia, mestské zastupiteľstvo tento návrh neschválilo. Požiadal Mesto Senec o oplotenie, nakoľko ich pozemok začali využívať ako smetisko tretie osoby. Je asi 25 záznamov na Mestskej polícii, kde inicioval zabránenie vstupu na jeho pozemok a vyvážanie smeti. Keď sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, už bola mestská komunikácia - prechod cez železničné priecestie vystavané na jeho pozemku. Zrušil železničnú vlečku, kde sa 25 inštitúcií vyjadrilo, že súhlasí so zrušením, následne po odstránení koľajiska predmetné
komunikácie nanovo vybudoval z vlastných prostriedkov, nakoľko Mesto Senec ako účastník búracieho konania dalo podmienku, že bude súhlasiť so zrušením vlečky, ak na vlastné náklady vybuduje prechody cez toto vlečkové priecestie, ktorých bolo cca. päť v celkovej dĺžke 80 m. Pozemok pôvodne chcel na výstavbu rodinných domov, to mu schválené nebolo, rozhodol sa pozemok využiť ako sklad okrasného kameňa s tým, že ho musí oplotiť, aby túto činnosť mohol vykonávať. Oznámil mestu Senec, že chce oplotiť svoj pozemok, kde vymenoval presné dôvody, prečo ho chcel oplotiť, Mesto Senec zavolalo Mestskú políciu a oplotenie mu odstránili. Na tunajšom súde sa vedie spor o náhradu škody, ktorá vznikla odstránením jeho oplotenia. Obrátil sa na Krajský stavebný úrad v Bratislave, kde 21.07.2005 dostali dokument, kde sa vyslovene uvádza, že na stavbu oplotenia postačuje ohlásenie na stavebnom úrade. Chcel následne vystavať na predmetnej nehnuteľnosti detské dopravné ihrisko. Po predložení projektu komisia žiadosť odporučila s týmito podmienkami - upraviť a zosúladiť predloženú štúdiu s jestvujúcim schváleným dopravným značením na miestnych komunikáciách, zabezpečiť prejazdnosť jestvujúcich komunikácií. Podľa jestvujúceho schválenia nemožno túto stavbu postaviť, tieto podmienky nemôže akceptovať, lebo v predloženom pláne na týchto pozemkoch stoja plánované budovy. Mesto Senec opäť nič neschválilo. Pán I. navrhol mestským poslancom, aby časť pozemkov, ktoré potrebujem na výstavbu detského dopravného ihriska mu bolo vyčlenených z mestských pozemkov na Mlynskej ulici, tento návrh poslanci neakceptovali, rozhodli sa poveriť vedenie mesta, aby mesto Senec začalo rokovania ohľadne odkúpenia pozemku. To sa udialo vo februári 2009. Po viacerých urgenciách sa stretol s primátorom mesta Senec, ktorý mu oznámil, že má písomne vydeklarovať cenu, za ktorú by oni pozemky kúpili. To urobil 18.03.2009, asi po mesiaci, kedy ho doručil mestskému úradu, bola finančná komisia, ktorá nebola uznášaniaschopná, tento jeho návrh neprerokovala. Od roku 2001 sa snažil o využitie svojho pozemku, či už na podnikanie alebo výstavbu a je mu v tom zo strany odporcu bránené. Snažil sa o výmenu týchto pozemkov s odporcom, čo neviedlo k žiadnemu riešeniu, nakoľko odporca nemá žiadne pozemky, ktoré by vedeli zameniť. Cenu, ktorú ako firma navrhli je nižšia ako tá, za ktorú odporca predáva svoje pozemky. Dňa 18.04.2006 odporca bez akéhokoľvek oznámenia presmeroval dopravu z okresnej cesty cez ich pozemky. Dňa 19.04.2006 na uvedenú skutočnosť upozornil primátora, na toto oznámenie nedostal žiadnu odpoveď. Od kedy sa stal vlastníkom pozemku v centre mesta bol zrušený mlyn, po meste nejazdia nákladné vlaky, prispel k skvalitneniu tohto územia, mestu vymenil pozemky v neprospech navrhovateľa a postavil tri bytové domy, doteraz okrem vôle p. I., ktorý nereprezentuje mesto, ale zastupuje stavebnú komisiu, nebola zo strany odporcu vôľa buď tam niečo vybudovať alebo využiť pozemok na podnikanie, čo je jeho hlavný predmet obživy. Ročne prichádza, ak by tam len skladoval okrasný kameň, o 2.800.000,- Sk na nájomnom. Odporca neuznáva jeho vlastnícke právo, nakoľko bez žiadnej úľavy na dani mu každý rok doručuje výmer na zaplatenie dane z celej výmery parcely, ktorú v celosti nemôže užívať. Odporca nikdy neakceptoval jeho návrhy na dohodu.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť v zmysle § 7 ods. 1 OSP, nakoľko súd má nedostatok právomoci vo veci rozhodnúť, navrhovateľ sa domáha oplotenia svojho pozemku na verejnej komunikácii, čo prísluší do právomoci iba správnych orgánov. V tomto smere Okresný súd Bratislava II sp. zn.
51C/23/2008 právoplatne rozhodol tak, že návrh navrhovateľa o určenie neexistencie povinnosti rešpektovať písomné rozhodnutie odporcu zamietol, teda ide o prekážku veci rozhodnutej. Poukázal na to, že predmetné pozemné komunikácie boli vybudované dávno predtým než sa navrhovateľ stal vlastníkom parcely, bolo to v roku 1985, kedy boli vybudované tieto pozemné komunikácie so súhlasmi všetkých na to kompetentných orgánov, boli riadne skolaudované a zaregistrované v katastri nehnuteľností ako komunikácie v evidenčnom liste.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v roku 1985 bolo vydané právoplatné stavebné povolenie pre vybudovanie miestnej komunikácie v tom čase na ulicu Červenej armády, v súčasnosti Štefánikovej ulice, ktorá v súčasnosti križuje pozemok navrhovateľa. Toto povolenie bolo právoplatné so všetkými výnimkami udelené dráhovým správnym orgánom východné dráhy Bratislave, kde sú uvedené zriadenia železničných priecestí v príslušných km podľa doloženého rozhodnutia. V zmysle uvedeného odporcovi vznikol právny nárok na zriadenie prechodu cez pozemky, ktoré boli v tom čase majetkom mlynov a pekární. Navrhovateľ nadobudol tieto pozemky v roku 2001, ťarcha mala byť prenesená na nového majiteľa. Mala tam byť zaevidovaná ťarcha, to že nebola, nevedel posúdiť. V súčasnosti sa komunikácia nachádza na pozemku navrhovateľa, čo nespochybnil. Ich snahou je, keď navrhovateľ požiadal o oplotenie pozemku, vyhovieť mu čiastočne a to tak, že listom z 10.01.2005 oznámili navrhovateľovi,
že s oplotením súhlasia za podmienok, že časť pozemku križovaní ulíc Štefánikova a Fučíkova nebude oplotená (§ 12 vykonávacia vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z.). List bol nesprávne pochopený navrhovateľom ako povolenie s oplotením, čo je neprípustné aj v zmysle usmernenia Krajského stavebné úradu v Bratislave z 21.07.2005. Majú právny titul na to, aby užívali predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľa, práve s odvolaním sa na povolenie stavby zo dňa 30.08.1985. Hlavná prístupová na Slnečné jazerá bola navrhovateľom oplotená. Oplotenie kvalifikovali ako prekážku na miestnej komunikácie v zmysle zákona č. 315/1996 Z. z. Mal za to, že nezasahuje žiadnym spôsobom do práv vlastníka pozemku na LV č. XXXX parcela
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX. Poukázal na zákon 534/2003 Z. z., § 3 ods. 2, podľa ktorého orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií, účelových komunikácii vykonáva obec. Z kópie evidenčného listu z 17.03.1992 vyplýva, že v tom čase na par. č. XXXX so zmenou v roku 1987 sa uvedená parcela užívala ako miestna komunikácia, ktorú užívala obec, čo vyplýva z čísla evidenčného listu XXX, ktoré číslo evidenčného listu patrilo obci ako užívateľovi pozemkov. Odporca v žiadnom prípade nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému pozemku, avšak ak už raz boli postavené miestne komunikácie, mesto ich môže riadne a neobmedzene užívať. Žiadal návrh zamietnuť.
Výzvou z 11.10.2005 škody vzniknutej pri zásahu vybudovaného oplotenia z 11.10.2005 si navrhovateľ uplatnil u odporcu náhradu škody v sume 30.000,- Sk za vynaložené náklady na konštrukciu a práce oplotenia.
Odporca listom z 10.01.2005 oznámil navrhovateľovi súhlas s oplotením pozemku, za podmienky, že časť pozemku v križovaní Fučíkovej a Štefánikovej ulice nebude oplotená, nakoľko odporca nemôže vydať súhlas v prípade, ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky ako aj iných osôb.
Právny zástupca navrhovateľa listom z 10.01.2005 vyzval odporcu, aby sa zdržal zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa, búraním alebo obdobným konaním znehodnocoval oplotenie a aby prestal používať pozemok na verejné účely.
Navrhovateľ listom z 12.01.2005 oznámil odporcovi svoj zámer realizovať oplotenie pozemku ako aj skutočnosť, že nevidí dôvod, prečo by ulice Fučíkova a Štefánikova nemohli byť slepými ulicami, nakoľko je prístup k týmto uliciam zabezpečený cez iné existujúce komunikácie.
Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva policajného zboru SR v Bratislave II oznámil listom z 27.01.2005, že neodporúča zaslepenie ulíc Fučíkova a Štefánikova, nakoľko by požadovanou zmenou organizácie dopravy došlo k výraznému obmedzeniu obsluhy daného územia.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu listom z 18.02.2005 ohlásil drobnú - oplotenie pozemku, ku ktorému bol pripojený list vlastníctva č. XXXX, jednoduchý situačný výkres, opis stavby, snímka katastrálnej mapy, živnostenský list.
Listom z 26.04.2005 právny zástupca navrhovateľa urgoval vydanie rozhodnutia pri ohlásení drobnej stavby - oplotenia pozemku
Odporca listom z 19.10.2005 navrhovateľovi odpovedal, že aj napriek doručenej výzve oddelenie stavebného poriadku v Senci na zastavenie stavebných prác na stavbe oplotenia Alma Plus, s. r. o. pokračovala v jeho výstavbe. Odporca preto vo verejnom záujme oplotenie odsunul a k vzniku škody nedošlo.
Z fotografií na č. l. 9 až 12 a 69 vyplýva konštrukčné riešenie budovaného oplotenia a vyobrazuje začiatok jeho odstránenia prostredníctvom mechanizmu.
Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec vyplýva, že parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 4933 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 14 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Z kópie katastrálnej mapy na č. l. 37 vyplýva, že predmetnú parcelu registra „C“
č. XXXX/X pretína ulica Fučíkova a ulica Štefánikova.
Okresný národný výbor Bratislava vidiek vydal dňa 30.08.1985 stavené povolenie o prípustnosti stavby MK Jánošíkova a ulice Červenej armády.
Dráhový správny orgán - Správa Východnej dráhy v Bratislava vydala dňa 16.07.1981 rozhodnutie o stavebnom povolení pre stavbu: zriadenie úrovňových železničných priecestí v km 0,641 a 0,735 vlečkovej koľaje Mlyna a cestovinárne Senec a udelila výnimku z ochranného pásme dráhy pre výstavbu ulice Hečkovej a Príjazdnej v km 0,550 až 0,950.
Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí z 26.08.1986 prevzal Miestny národný výbor ako investor stavbu ulice Jánošíkova a Červenej armády.
Kolaudačným rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava - vidiek z 28.12.1990 bolo povolené užívanie veľkej opravy MK Jánošíkova v Senci.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 51C/23/2008-93 z 03.10.2008 zamietol návrh navrhovateľa o určenie neexistencie povinnosti rešpektovať písomné rozhodnutie odporcu a súčasne, že je oprávnený oplotiť pozemok bez obmedzenia.
Z pasportu miestnych komunikácií obce Senec vyplýva, že ulica Červenej armády (poradové číslo MK 3a) a ulica Fučíkova (poradové číslo MK 19b) sú zaradené do zoznamu miestnych komunikácií.
Štátny dráhový rad rozhodnutím z 09.04.2001 povolil odstránenie stavby „Mlyn Senec - vlečka“ stavebníkovi AGROREAL - Ing. Ladislav Minarič.
Podľa čl. 12 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa ustanovenia čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorším zmien a doplnkov (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 128 ods. 1 OZ vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa § 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon, ďalej len „CZ“) tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
Podľa § 3d ods. 3 CZ miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa ods. 10 citovaného ustanovenia Samosprávny kraj a obec a) pre pozemné komunikácie v ich vlastníctve zabezpečujú 1. informačný systém ako súčasť jednotného informačného systému o diaľniciach a cestách a stave ich zjazdnosti, 2. technickú evidenciu ciest a miestnych komunikácií v súlade s ústrednou technickou evidenciou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, 3. regionálnu banku dát v súlade s centrálnou bankou dát diaľnic a ciest.
Podľa § 4b ods. 1 CZ miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
Podľa § 6 ods. 1 CZ (všeobecné užívanie) v medziach osobitných predpisov upravujúcich premávku na pozemných komunikáciách smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
Vlastnícke právo ako najdôležitejší vecnoprávny inštitút vyjadruje neobmedzené a priame panstvo nad vecou toho, kto vec vlastní (vlastník). Zákonný obsah vlastníckeho práva v tomto smere upravuje vo všeobecnosti Občiansky zákonník a podľa neho je vlastník oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je právom absolútnym, pôsobí voči všetkým a je spojené s povinnosťou ostatných subjektov nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci.
Na druhej strane ani vlastník nemôže vykonávať svoje právo neobmedzene. Ústava v čl. 20 ods. 3 ustanovuje, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom; výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa tohto ustanovenia je vlastník povinný pri výkone svojho práva aktívne sa chovať tak, aby rešpektoval (nezneužil) práva iných v súlade so všeobecnými záujmami chránenými zákonom a nepoškodzoval ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Mieru zásahu do vlastníckeho práva určuje aj pasívne správanie sa vlastníka veci, spočívajúce v povinnosti strpieť určitý zásah do jeho vlastníckeho práva. Miera zásahu do vlastníckeho práva upravuje teda na druhej strane rozsah ochrany tohto práva, a podľa ústavy ju musí ustanoviť zákon (čl. 20 ods. 4 ústavy). Z toho vyplýva, že právne dôvody, ktorými možno do vlastníckeho práva zasiahnuť, či už so súhlasom vlastníka (napr. dohodou o nájme k zastavanému pozemku, dohodou o zriadení vecného bremena na pozemku v prospech vlastníka stavby a pod.) alebo nútene (napr. rozhodnutím štátneho orgánu o vyvlastnení pozemku v prospech vlastníka stavby alebo o zriadení vecného bremena na pozemku v prospech vlastníka stavby) upravujú zákony.
Vlastnícke právo k pozemkom je v niektorých prípadoch obmedzené verejným užívaním, ktoré spočíva napríklad v ich všeobecnom užívaní určenom zákonom o pozemných komunikáciách. V takom prípade je užívanie materiálnych statkov umožnené vopred neobmedzenému okruhu užívateľov. To znamená, že vlastník môže vykonávať oprávnenia „v medziach zákona“ teda aj s rešpektovaním verejnoprávneho obmedzenia daného všeobecným užívaním.
K tomu, aby došlo k zákonnému obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka veci je potrebné, aby boli naplnené všetky zákonné (ústavné) podmienky a to, že je vykonané v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Zákonné vymedzenie obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom je vybudovaná miestna komunikácia je upravené v § 6 CZ, podľa ktorého v medziach osobitných predpisov upravujúcich premávku na pozemných komunikáciách smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.
V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/ X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Senec, katastrálne územie Senec o výmere 4933 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria proti zásahom zo strany odporcu, ktoré spočívajú „v užívaní časti pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa - parcely registra „C“ evidovaného na katastrálnej mape, parcely š. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec pre katastrálne územie Senec, obec Senec, okres Senec, na liste vlastníctva č. XXXX ako miestnej komunikácie a priechodov pretínajúcich ulice Fučíkova a Štefánikova v Senci, pričom odporcovi sa zakazuje, aby svojim konaním inak obmedzoval alebo rušil navrhovateľa v užívaní časti pozemku“.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že predmetnou parcelou č. XXXX/X skutočne prechádzajú pozemné komunikácie pomenované ako ulica Fučíkova (celou svojou šírkou pretína) a ulica Štefánikova (časťou svojej šírky pretína) v Senci.
Navrhovateľ ako vlastník tejto parcely sa rozhodol túto parcelu v celej výmere oplotiť a to aj na úkor už exitujúcich pozemných komunikácií, ktoré sú vybudované na časti tejto parcely, a na ktorých prebieha cestná premávka. Odporca ako stavebný úrad mu realizáciu tohto zámeru neodsúhlasil, resp. odsúhlasil, s podmienkou, že oplotenie nebude realizované na už existujúcich a užívaných pozemných komunikáciách ulíc Fučíkova a Štefánikova.
Súd preto v tomto konaní považoval za právne ťažiskové riešenie otázky, či obmedzenie vlastníka chrániť svoj majetok (oplotiť ho) má zákonný základ, ktorý je správca pozemnej komunikácie - odporca povinný strpieť.
V tomto smere súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia charakteru pozemnej komunikácie ulíc Fučíkova a Štefánikova v Senci, ktorým mal preukázané, že tieto ulice, resp. komunikácie takto pomenované, majú charakter miestnej komunikácie.
Miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Skutočnosť, že tieto ulice sú zaradené do siete miestnych komunikácií vyplýva z pasportu miestnych komunikácií (č. l. 146 vrátene obrazovej prílohy na č. l. 165). Iný dôkaz o tom, že tieto ulice nie sú zaradené v sieti miestnych komunikácií nebol zo strany účastníkov súdu predložený. Je nepochybné, že súd v občianskom súdnom konaní nemôže preskúmavať zákonnosť zaradenia tej ktorej pozemnej komunikácie do siete miestnych komunikácií, nakoľko nemá zo zákona k tomu právomoc. Je preto povinný z uvedených údajov vychádzať.
Ak preto ulice Fučíkova a Štefánikova požívajú právny režim miestnych komunikácií, každý v medziach osobitných predpisov upravujúcich premávku na pozemných komunikáciách ich smie užívať obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať (§ 6 ods. 1 CZ). Obvyklým užívaním je realizovanie cestnej premávky jej účastníkmi, teda jazda najmä motorovými vozidlami a využívanie chodcami.
Povinnosť vlastníka strpieť výkon určitej činnosti na predmete svojho vlastníckeho práva, ktoré ho negatívnym spôsobom ukracuje v plnohodnotnom užívaní práv vyplývajúcich z jeho vlastníctva, je potrebné vyhodnotiť ako obmedzenie.
Je však nepochybné, že užívanie uvedených ulíc ako miestnych komunikácií a priechodov (ako sa toho odporca domáhal) nemôže byť nedovoleným (v rozpore so zákonom) obmedzením jeho vlastníckeho práva, pretože obmedzenie vlastníka spočívajúce v strpení užívania miestnej komunikácie každým je zákonom dovolené konanie.
Z uvedeného preto dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a bolo ho potrebné zamietnuť.
Nad rámec prejednávanej veci potrebuje súd zdôrazniť, že obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je povinný vo verejnom záujme navrhovateľ strpieť nie je možné bez primeranej náhrady. Nie je totiž ústavne akceptovateľné, aby bol obmedzený vlastník na jednej strane štátom poplatkovo (daňovo) zaťažený z rozsahu výmery celého vlastníctva a na strane druhej, aby nemohol nerušene užívať predmet svojho vlastníckeho práva, pretože podľa čl. 20 ods. 4 ústavy nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
Trovy odporcu v konaní pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby (§ 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.):
1. príprava a prevzatie zastúpenia (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21 €,
2. mimosúdne rokovanie dňa 11.03.2010 (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21 €,
3. vyjadrenie k pokusu o mimosúdnu dohodu z 25.03.2010 (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21 €,
4. podanie z 12.05.2010 (á 55,49 €), režijný paušál v sume 7,21 €,
5. odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania (á 28,50 €), režijný paušál v sume 7,41 €,
6. účasť na pojednávaní dňa 25.05.2012 (á 58,69 €), režijný paušál v sume 7,63 €,
Náhrada za stratu času za pojednávanie konané dňa 25.05.2012 (12,71 € x 2) v sume 25,42 €.
Uplatnenú náhradu cestovných nákladov za použitie motorového vozidla súd odporcovi nepriznal, nakoľko s ich vyčíslením nepredložil kópiu technického preukazu ani doklad o nákupe pohonných hmôt.
Celkovo predstavujú trovy konania sumu 378,45 €, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.