Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-262-2010.pdf
PDF · 112.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/262/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: A. v konaní zastúpený : JUDr. Ritou Tóth, advokátkou so sídlom ul. kpt. Jaroša 4, Levice, proti odporkyni : K. v konaní zastúpená JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Námestie hrdinov č. 13, Levice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľa A. a odporkyne H. uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Levice vo zväzku M. ročník XXXX na strane XXX pod por. číslom XXX r o z v á d z a .
Maloletý A. sa na čas po rozvode z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o mal. A. vždy od nedele 17.00 hod. nepárneho týždňa do najbližšej nedele do 17.00 hod. párneho týždňa a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o mal. A. vždy od nedele 17.00 hod. párneho týždňa do najbližšej nedele 17.00 hod. nepárneho týždňa.
Rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa si navzájom odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom toho rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza.
Maloletého A. budú na čas po rozvode zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja jeho rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 60 eur mesačne, ktoré je povinný k rukám matky uhrádzať vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 291,05 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu vo výške 291,05 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ písomne podaným návrhom zo dňa 3.11.2010, ktorý bol súdu doručený 5.11.2010 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní manželstvo, ktoré uzatvorili s odporkyňou dňa XX.X.XXXX ako vážne rozvrátené rozviedol, na čas po rozvode mal. A. pochádzajúceho z manželstva zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý z rodičov bude vykonávať osobnej starostlivosť o dieťa po dobu 14 dní od nedele od 18.00 hod. do nedele príslušného týždňa do 18.00 hod. Vzájomnú vyživovaciu povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu žiadal neurčiť. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo uzatvorili s odporkyňou asi po rok a pol ročnej známosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, nevyskytovali sa žiadne závažné problémy, dochádzalo len k bežným nedorozumeniam. K citovému ochladenie medzi ním a odporkyňou nastalo v auguste 2009, kedy začali vyskytovať vážnejšie konflikty a nezhody.
Na pojednávaní pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, postupne z dôvodu rozdielnych povahových vlastností a rozdielnych názorov na manželský život, ako aj z dôvodu obojstranného upodozrievania z nevery došlo postupne k citovému odcudzeniu, čo sa premietlo do biologickej funkcie manželstva, s tým, že manželstvo si túto funkciu neplní dva roky. Poznamenal, že s odporkyňou naďalej žije v jednom byte, manželke prispieva na domácnosť sumou 300 eur, v čom sú zahrnuté aj výdavky na dieťa. Poznamenal, že reparácia narušených vzťahov nie je možná, vzhľadom na intenzitu rozvratu. Na čas po rozvode žiadal maloletého zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorý návrh odôvodnil tým, že k synovi má vytvorený silný citový vzťah, podieľa sa na výchove dieťaťa v maximálnej možnej miere.
Uviedol, že bytovú otázku bude riešiť až po rozvode manželstva. Poznamenal, že synovi sa v maximálnej miere venuje, čo sa týka jeho prípravy na vyučovanie , mimoškolských aktivít, so synom chodí každý víkend k svojim rodičom, ktorí bývajú v Želiezovciach. Uviedol, že matka maloletého ho žiadnym spôsobom neobmedzuje, čo sa týka výchovného pôsobenia na syna, avšak matka trvá na tom, aby dieťa bolo zverené výlučne do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode, s tým, že on ako otec sa bude so synom stretávať neobmedzene , s čím on nesúhlasil.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom o rozvod manželstva súhlasí. Doznala, že v manželstve nie je plnená dva roky biologická funkcia z dôvodu citového odcudzenia, avšak problémy sa vyskytujú asi 4 roky, kedy navrhovateľ zmenil správanie voči jej osobe, začal ju ponižovať, prirovnával ju k jej matke , ktorá bola alkoholička, napriek tomu, že ona alkoholické nápoje vôbec nepožíva. Situácia v manželstve sa postupom času zmenila v tom, že navrhovateľ bol a je veľmi silno citovo naviazaný na svojich rodičov, s ktorými trávi všetok voľný čas. Počas dovoleniek aj víkendov sa zdržiava u svojich rodičov , spoločne so synom. Poznamenala, že ona mala k tejto realizácii a tráveniu voľného času manžela so synom výhrady, avšak tieto záležitosti súdnou cestou neriešila, pretože mal. A. má silný citový vzťah aj k starým rodičom, veľmi rád k ním chodieva, preto nechcela v tomto smere syna obmedzovať. Uviedla, že keď chcela tráviť víkendy v prítomnosti manžela a mal. A., musela ísť k rodičom navrhovateľa, aby počas víkendov so synom mohla byť. Poznamenala, že manžel sa upäl na mal. A. ju ako manželku začal zanedbávať, pričom mala indície, že manžel má mimomanželskú známosť s inou ženou, ktorú skutočnosť
v rozvodovom konaní nemienila rozvádzať. Poznamenala, že obnovenie manželského spolužitia je nereálne, pretože s manželom spolu komunikujú len ohľadne mal. dieťaťa.
Na čas po rozvode žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti , s tým, že syn sa bude s otcom stretávať neobmedzene , tak, ako to bude otcovi aj maloletému vyhovovať. Doznala avšak, že medzi otcom a synom je vytvorený silný citový vzťah, s tým, že otca nemieni obmedzovať vo výchovnom pôsobení na syna, otec sa dokáže o maloletého po každej stránke postarať, avšak v prípade, že by
dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a otec by sa odsťahoval z miesta trvalého bydliska, mohli byť nastať vážne problémy.
Vykonaný bol pohovor s rodičmi na Referáte poradenskopsychologických služieb, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, soc. vecí a rodiny Levice .
Maloletý A. uviedol, že takmer celé prázdniny strávil u starej matky, s otcom chodieval do družstva do Kalnej nad Hronom. Niekoľkokrát bol aj doma u matky, na otázku ako si predstavuje svoj ďalší život po rozvode rodičov uviedol, že po rozhovore s matkou sa rozhodol, že zostane bývať s matkou v Leviciach a otec bude chodievať pre neho kedykoľvek sa dohodnú, aj počas školského týždňa, víkendy, a prázdniny by chcel tráviť u neho ako doteraz. Maloletý A. uviedol, že si nechce zvykať na časté zmeny prostredia v prípade striedavej starostlivosti a že by mu chýbal ten z rodičov, s ktorým by aktuálne nemohol byť.
Poukázané bolo na skutočnosť, že otec sa zatiaľ zo spoločnej domácnosti neodsťahoval. Následne bol vykonaný pohovor s rodičmi, ktorí boli na úvod oboznámení s rozhodnutím ich mal. syna, ktoré prezentoval. Otec dieťaťa vyjadril názor, že dieťa zmenilo svoje stanovisko, až po rozhovore s matkou, na základe jej ovplyvňovania. Matka jeho tvrdenia poprela, pričom uviedla, že nikdy nezakazovala otcovi byť so svojím synom a nemieni mu robiť problémy v stretávaní ani naďalej. Otec v zápätí vyjadril obavy, že matka mal. dieťaťa bude v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti mal. A. ovplyvňovať proti nemu a snažiť sa, aby otca znenávidel. Počas pohovoru dochádzalo medzi rodičmi k výmenám názorov, vzájomnému obviňovaniu.
S poukazom na správu z pohovoru s rodičmi a s mal. dieťaťom zo dňa 7.9.2009 súd pribral do konania znalca z odboru psychológie PhDr. Martu Halašovú, PhD., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 29/2011. Znalkyňa v závere znaleckého posudku po oboznámení sa zo spisovým materiálom uviedla na otázky súdu, že vzťah mal. A. k obom rodičom je pozitívny. Maloletý negatívne prežíva neprítomnosť niektorého z rodičov. Je veľmi rád v prítomnosti svojej matky, svojho otca obdivuje a identifikuje sa s mužskou podstatou. Vzťah oboch rodičov k mal. A. je pozitívny. Obaja rodičia považujú narodenie mal. za najkrajší okamih v ich živote. Matka vidí v synovi zmysel svojho života, považuje za najdôležitejšie, aby boli zachované doterajšie rodinné stereotypy, stabilný režim dieťaťa, počas vyučovacieho času. Víkendy strávené s dieťaťom ( využívanie voľného času) nie sú pre ňu podstatné. Otec by sa chcel v kľude venovať svojmu synovi. Vzťah k synovi je porovnateľný s jeho vzťahom k svojej pôvodnej rodine. Uprednostňuje medzigeneračný rodinný model výchovy dieťaťa. Znalkyňa ďalej uviedla v znaleckom posudku, že obaja rodičia prirodzene ovplyvňujú maloletého vo všetkých prestaviteľných oblastiach. V súčasnosti je dieťa pod väčším vplyvom otcových názorov, dieťa vyjadrilo názor tráviť čas
porovnateľne s obidvoma rodičmi, striedať bývanie u nich pravidelne, pričom nehrá roľu, či pôjde o týždňové alebo dvojtýždňové intervaly. Znalkyňa uviedla, že nemožno povedať, že by niektorý z rodičov mal výraznejšie lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Ich osobnostný potenciál je porovnateľný. Vzhľadom na vek dieťaťa, zistené osobné predpoklady rodičov, vrátene ich schopnosti vzájomne komunikovať ohľadne mal. dieťaťa, prejavujú vôľu mal. Daniela aj fakt, že rodičia sa už vlastne dlhodobo striedajú v starostlivosti o mal. dieťa, znalkyňa uviedla, že zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti na čas po rozvode je v záujme maloletého.
Kolízny opatrovník s poukazom na závery znaleckého posudku navrhol, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že otec bude prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne.
Podľa § 18 Zákona rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí .
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťaťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná .
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa a výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav :
Účastníci konania manželstvo uzatvorili XX.X.XXXX. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa, A.. Ako zhodne uviedli obaja účastníci konania , manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené, vyskytujú sa medzi manželmi dlhodobo konflikty, hádky , nedorozumenia, ktoré postupne viedli k citovému odcudzeniu. Manželia naďalej žijú v jednej domácnosti, avšak spoločne komunikujú len ohľadne mal. dieťaťa. S poukazom na postoj obidvoch manželov k ďalšiemu trvaniu manželstva, ktoré obidvaja odmietajú, je zrejmé, že reparácia vážne narušených vzťahov do budúcnosti je nereálna vzhľadom na rozdielne povahové vlastnosti manželov, ako aj ich rozdielne názory na spoločný rodinný a manželský život. S poukazom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a preto návrhu o rozvod manželstva ako dôvodne podanému vyhovel.
Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa A. ktorý je žiakom 3 ročníka základnej školy. Citový vzťah k mal. A. je zo strany oboch rodičov, ako vyplýva jednak zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice , ako aj zo znaleckého posudku je rovnaký. Tiež aj mal. A. prezentoval citový vzťah rovnocenne k matke aj k otcovi. Obaja rodičia sa na výchove dieťaťa rovnocenne podieľajú, pričom obaja majú vytvorené rovnaké podmienky na zabezpečenie starostlivosti o mal. A. aj na čas po rozvode, ako vyplýva jednoznačne zo záverov znaleckého posudku.
S účinnosťou od 1.7.2010 vstúpilo do platnosti ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, potom súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.
Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa prijatému dňa 20.11.1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.
Rovnako ako Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne ( súčasne ) splnené sú : a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto
spôsobe osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa ( teda, že obidvaja chcú mať dieťa u seba ) e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Pri všetkých prípadoch rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, teda je len pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd musí
rešpektovať právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ je záujem prvoradým hľadiskom, potom musíme dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky na zverenie mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, takže je v jednoznačne v záujme mal. dieťaťa, aby sa striedavá starostlivosť realizovala aj po rozvode manželstva rodičov.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do striedavej starostlivosti rodičov vychádzal zo skutočnosti, že rodičia v súčasnosti bývajú v jednom byte, takže nemohol akceptovať námietku matky dieťaťa, že v prípade, že otec by sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, nastali by pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti problémy. V prípade, že by sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme mal. dieťaťa a vyskytli by sa teda vážne problémy pri výkone striedavej osobnej starostlivosti, mohla by sa matka až následne domáhať návrhom na zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností , t.j. podaním návrhu na zverenie mal. do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Z potvrdenia o príjme oboch rodičov od ich zamestnávateľov bolo preukázané, že priemerný mesačný príjem otca za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavuje sumu 987,40 eur netto. Príjem matky za posledných 12 kalendárnych mesiacov činí 373,66 eura. Preukázané bolo, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. A. S poukazom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti na strane rodičov, súd matku nezaviazal prispievať na výživu mal. A. otca dieťaťa počas striedavej osobnej starostlivosti na čas po rozvode vzhľadom na nízky príjem matky a jeho nepomer z príjmom otca, zaviazal prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 60 eur mesačne z dôvodu zachovania rovnakej životnej úrovne dieťaťa počas striedavej osobnej starostlivosti .
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov , náhrada trov konania sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením č.k. 12C /262/2010 - 58 zo dňa 20.12.2011 súd priznal znalkyni PhDr. Marte Halašovej odmenu za vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 582,10 eura.
Súd zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. navrhovateľa i odporkyňu zaplatiť každého v jednej polovici trovy štátu a to vo výške 291,05 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému
viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.
Ak vyživovacia povinnosť týmto rozsudkom určená nebude zo strany otca
mal. dieťaťa dobrovoľne splnená, môže sa jej plnenia matka domáhať
návrhom na exekúciu podľa osobitného predpisu.