Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1589-2011.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1589/2011
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinným: v 1/ rade Q. O., A.. XX.XX.XXXX, E. P. XX/X, Š., XXX XX W. Š., v 2/ rade Y. O., A.. XX.XX.XXXX, E. P. XX/X, Š., XXX XX W. Š., vedenej pod sp. zn. Ex XXX/XX súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper, Ul. Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, zastupujúci súdnu exekútorku JUDr. Júlia Kubjatková, Exekútorský úrad Brezno, nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, pre pohľadávku 3.064,41€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Námietky povinných proti exekúcii vedenej pod sp. zn. EX XXX/XXXX zamieta.
II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
III. Povoľuje odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 29.09.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 3.064,41€ s prísl., na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Krnáč so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina ( ďalej len "rozhodca") pod sp. zn. H. - R./XX-P. dňa 23.08.2010 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie .
Súdny exekútor predložil súdu dňa 02.03.2012 na rozhodnutie námietky proti exekúcii povinných v 1/ a 2/ rade.
Z listín predložených súdu súdnym exekútorom spolu s námietkami povinných proti exekúcii súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 1/ rade doručené dňa 10.02.2012 a povinnému v 2/ rade doručené dňa 14.03.2001. Námietky proti exekúcii boli podané na poštovú prepravu dňa 27.02.2012.
Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), povinný môže vzniesť u exekútora, povereného vykonaním exekúcie, do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky proti exekúcii treba podať do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Deň doručenia sa do uvedenej lehoty nepočíta. Lehota začína plynúť až nasledujúci deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Zmeškanie lehoty na podanie námietok proti exekúcii nemožno odpustiť (§ 36 ods. 5 EP). Lehota je tiež zachovaná ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota na podanie námietok proti exekúcii začala plynúť pre povinnú v 1/ rade dňa 11.02.2012 a posledným dňom lehoty bol piatok 24.02.2012. Námietky proti exekúcii boli podané na pošte dňa 27.02.2012 po lehote ustanovenej zákonom. Povinný v 2/ rade prevzal upovedomenie o začatí exekúcie až dňa 14.03.2012, no napriek tomu, už dňa 27.02.2012 podal vyššie uvedené námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie, teda ešte pred doručením predmetného upovedomenia o začatí exekúcii, keď pred tým upovedomenie o začatí exekúcie exekútorom dané na poštovú prepravu dňa 08.02.2012, podľa oznámenia pošty neprevzal v odbernej lehote. Z uvedených právnych skutočností súd má za to, že námietky proti trovám exekúcie zo dňa 14.02.2012 boli reálne podané len povinnou v 1/ rade a keďže tieto boli podané po zákonom stanovenej lehote, súd námietky proti exekúcii z tohto dôvodu zamietol.
Dňa 02.03.2012 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh povinných na odklad a zastavenie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 písm. Exekučného poriadku (ďalej len "EP"), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z pripojených listinných dôkazov: Zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere (podmienok poskytnutia úveru) a rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné:
Oprávnený a povinní uzavreli dňa 25.06.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva o úvere") v rámci ktorej sa nachádzajú zmluvné dojednania Zmluvy o úvere (podmienky poskytnutia úveru - ďalej len "PPÚ"). V zmysle uvedenej zmluvy sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver v celkovej sume 5.112,13€ a povinní sa zaviazali zaplatiť oprávnenému túto sumu v 36 mesačných splátkach (vrátane úroku) po 142,-€. V zmysle bodu 18.2 PPÚ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či jej neplatnosťou, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: -JUDr. Gustáv Ret, advokát so sídlom v Bratislave, - JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, - JUDr Marianna Mochnáčová, advokátka so sídlom v Košiciach, -JUDr. Michal Krnáč, advokát so sídlom v Žiline, ak žalujúca zmluvná strana zvolí túto alternatívu, pred možnosťou rozhodovania príslušným súdom v súdnom konaní. V bode 19. PPÚ bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR. Nakoľko povinní si riadne neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a boli v omeškaní so splácaním úveru aj po písomnom upozornení, oprávnený podal u rozhodcu žalobu.
Rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 3.064,41 € spolu s 9% ročným úrokom od 5.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučné konanie musí byť zastavené.
Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol konkrétne štyroch rozhodcov, ktorí by spory rozhodovali. A hoci rozhodcovské konanie malo byť písomné, pre prípad že by predložené písomné dôkazy neboli dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, rozhodca bol oprávnený nariadiť ústne pojednávanie v mieste sídla oprávneného. To by mu zjednodušilo zariadiť si účasť na rozhodcovskom konaní a stalo by sa to pre neho výhodnejšie. Na druhej strane takéto miesto pojednávania (sídlo oprávneného) je značne vzdialené (cca 180 km) od
trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Uvedení rozhodcovia sú pritom paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ich môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcami a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP /.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“), aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Z uvedeného vyplýva, že je tú dôvodný predpoklad, že rozhodcovská doložka je neplatná a exekúcia bude zastavená, a preto súd podľa citovaného zákonného ustanovenia povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.