Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Co-48-2023.pdf
PDF · 143.35 KB
Case nature
Subarea
2Co/48/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: E. U., F. X.X.XXXX, T. U. XXXXX/XXC, T., zastúpená AK|AK s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Suché mýto 6, Bratislava, IČO: 54 844 762, proti žalovanému: E. U., F. X.X.XXXX, T. M. XXXX/ X, T., zastúpený JUDr. Tijanou Ćećezovou, advokátkou so sídlom Račianska 13152/69B, Bratislava, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B2-26C/9/2021-876 zo dňa 14.6.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B2-26C/9/2021-876 zo dňa 14.6.2023 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV, uznesením č. k. B2-26C/9/2021-876 zo dňa 14.6.2023 v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o uloženie povinnosti žalobkyni uhrádzať k jeho rukám istinu 298,47 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci, ako jej podielu na splátkach úveru zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 8.11.2012 s poskytovateľom úveru Tatra banka, a. s., ďalej istinu 398,45 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci, ako jej podielu na splátkach úveru zo zmluvu o financovaní bývania reg. č.: XXX/XXXXXX/XXXXX/XXX uzavretej dňa 11.7.2013 s poskytovateľom úveru Všeobecná úverová banka, a. s., a to od vydania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom sude Bratislava II, sp. zn. 2609/2021, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
2. Žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tvrdením, že jeho manželstvo so žalobkyňou bolo dňom 26.4.2018 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.2.2018, v konaní sp. zn. 20P/254/2016. Dňa 8.11.2012 uzatvorili žalovaný a žalobkyňa zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s poskytovateľom úveru Tatra banka, a. s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 135.000,- eur (ďalej aj úver Tatra banka, a. s.). Dňa 11.7.2013 uzatvorili žalovaný a žalobkyňa zmluvu o financovaní bývania reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX s poskytovateľom úveru Všeobecná úverová banka, a. s., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 175.000,- eur (ďalej aj úver VÚB, a. s.). Úver VÚB, a. s. pozostáva z dvoch úverov a to hypotekárneho úveru vo výške 122.500 eur a spotrebného úveru vo výške 52.500,- eur, z toho dôvodu sa splátky uhrádzali v dvoch častiach. Žalovaný a žalobkyňa sú spoloční dlžníci, a teda sú povinní splniť svoj záväzok z úverov spoločne a nerozdielne. Žalovaný po zániku BSM strán sporu spláca splátky úverov v plnej výške zo svojich výlučných prostriedkov, čím plní záväzok za oboch dlžníkov, žalobkyňa na splátky úverov žalovanému neprispieva, v nehnuteľnosti býva. Žalobkyňa užíva tri z dvoch nehnuteľností patriacich do BSM a odmieta splácať dlhy vyplývajúce jej z úverových zmlúv. Žalovaný považuje toto jej konanie minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa jednu z nehnuteľností užíva
na podnikanie a v druhej nehnuteľnosti býva aj s jej partnerom a deťmi žalovaného. Žalovaný po rozvode manželstva uhrádza všetky splátky hypotekárnych úverov zo svojich výlučných finančných prostriedkov a snaží sa o to, aby veritelia nepristúpili k zosplatneniu dlhov a k výkonu záložného práva, a zároveň týmto myslí aj na potreby detí a zabezpečenie ich bývania. To, že úvery splácal zo svojich výlučných finančných prostriedkov, dokumentuje výpis o zostatkoch na jeho bankových účtoch ku dňu rozvodu manželstva, z ktorých vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva sa na účtoch žalovaného nenachádzali finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorých by následne žalovaný po dobu viac ako päť rokov dokázal realizovať úhrady jednotlivých splátok plynúcich z hypotekárnych úverov. Všetky úhrady jednotlivých splátok hypotekárnych úverov žalovaný uhrádzal z jeho príjmu po rozvode manželstva. Zostatok na účte č. J. XXXX XXX XXXX XXXX XXXX, vedenom na meno E. U., v Tatra banka a. s., ku dňu 26.4.2018 bol vo výške X.XXX,XX L.. Zostatok na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom na meno E. U., vo VUB a.s., ku dňu 26.4.2018 bol vo výške X.XXX,XX L.. Zostatok na účte ČSOB, a. s., číslo účtu SK51 7500 0000 0040 1224 1459, vedenom na meno E. U., ku dňu 26.4.2018 bol vo výške XX,XX L.. Žalobkyňa sa v konaní o vysporiadanie BSM pasívne stavia ku všetkým dlhom bývalých manželov, vo svojej podstate ich odmieta. Žalobkyňa navrhuje neustále nové dôkazy, nechce sa zo žalovaným na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť a žalovaný sa domnieva, že aktuálna situácia jej len vyhovuje. Žalobkyňa tak užíva byt bývalých manželov, užíva nebytový priestor patriaci do BSM, podniká prostredníctvom neho a neuhrádza žiadne záväzky, na ktoré sa zaviazala spoločne so žalovaným počas trvania manželstva. Žalovaný argumentoval, že už v roku 2021 - 2022 dosahoval príjmy, ktoré s veľkými ťažkosťami dokázali pokryť či už jeho osobné výdavky, výživné na deti, ktoré má spoločné so žalobkyňou, ako aj náklady na jednotlivé splátky hypotekárnych úverov. Dňa 21.12.2022 sa žalovanému narodilo dieťa maloletá R. U., čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej R., ale aj povinnosť prispievať na výživu matke maloletej. Na strane žalovaného tak došlo k podstatnej zmene pomerov vzniku vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, povinností prispievať na výživu matke maloletej a žalovaný zároveň nedosahuje taký príjem, aby dokázal platiť splátky hypoték aj za žalobkyňu ako spoludlžníka z úverových vzťahov. Aktuálne je situácia taká, že výživa osôb (maloletých), ktoré sú na žalovaného odkázané, je ohrozená a rovnako je ohrozené aj bývanie spoločnej maloletej dcéry žalovaného a žalobkyne. Žalobkyňa sa nepodieľa na nákladoch na spoločný majetok a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na zachovaní majetku, nieto ešte zveľaďovaní. Okrem toho, komunikácia so žalobkyňou je extrémne ťažká. Žalovaný tvrdí, že objektívne hrozí dražba nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a keďže zo strany žalobkyne nie je žiadna snaha o riešenie situácie, je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, aby sa zabezpečilo riadne platenie hypotekárnych úverov, v opačnom môže dôjsť k realizácii záložného práva a spoločné deti žalovaného a žalobkyne (jedno z nich je maloleté) prídu o bývanie a tiež na spoločnom majetku strán sporu vznikne značná škoda. Rovnako je ohrozená vyživovacia povinnosť žalovaného voči jeho novonarodenému dieťaťu. Žalovaný v súčasnosti hradí splátku hypotekárneho úveru z Tatra banky a. s. v sume 596,94 eur mesačne a úveru z VÚB, a. s. v sume 796,91 eur mesačne. Žalovaný na základe uvedeného žiadal, aby mu žalobkyňa platila polovicu splátok úverov.
3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 odsek 1,2,3, § 325 ods. 1, § 326 odsek 1,2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byt' teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010). Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mat' za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konštatoval, že jedným z najdôležitejších atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu, je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Z dokladov priložených žalovaným vyplýva, že žalovaný predmetné úvery spláca z účtov vedených na jeho meno a to od rozvodu manželstva až doposiaľ. Žalovaný v návrhu uviedol, že už v rokoch 2021 - 2022 mal problém tieto úvery splácať a to s poukazom na svoj príjem a ostatné výdavky. Poukazoval aj na to, že dňa 21.12.2022 sa mu narodilo ďalšie dieťa a teda mu vznikol ďalší výdavok na výživu maloletej, ako aj povinnosť prispievať na výživu matky maloletej. Súd prvej inštancie poukázal na to, že od narodenia maloletej a s tým spojeného vzniku ďalších nákladov žalovaného a podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynulo už 5 mesiacov, čo predstavuje také dlhé časové obdobie, že nemožno hovoriť o naliehavosti situácie žalovaného, ktorá by si vyžadovala zásah súdu vydaním ním žiadaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný síce vo svojom návrhu uviedol, že nie je schopný uhrádzať splátky úverov, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčil. Žalovaný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil také doklady, ktoré by preukazovali jeho aktuálnu finančnú situáciu ani doklady preukazujúce jeho neschopnosť hradiť splátky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrhu žalovaného ma nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že dňa 2. 6. 2023 ešte pred samotným rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal opravu a doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a do súdneho spisu doplnil výplatné pásky žalobcu za obdobie január 2023 až apríl 2023, výpis z účtu preukazujúci úhradu výživného na R. U. I. E. U.. Argumentáciu súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil neschopnosť platiť splátky úverov, keď nepredložil také doklady, ktoré by preukazovali jeho aktuálnu finančnú situáciu, je podľa žalovaného nesprávna a vymyká sa pravidlám elementárnej logiky. Žalovaný tvrdí, že do súdneho spisu predložil výplatné pásky preukazujúce jeho dosahovaný príjem pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t. j. od januára 2023 do apríla 2023 a preukázal, že dosahuje príjem 700 eur v hrubom mesačne, pričom je zamestnaný v obchodnej spoločnosti FEVERTIS, s.r.o. Je preto logické, že ak príjem žalovaného je v predmetnej výške, že nie je schopný splácať splátky hypotekárneho úveru v Tatra banke a. s. v sume 596,94 eur mesačne a úver VÚB, a.s. v sume 796,91 eur mesačne. Žalovaný preto namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol k dôkazom, ktoré osvedčili jeho tvrdenia. Žalovaný konštatuje, že predložené dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise vôbec súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, o čom svedčí jeho nesprávna argumentácia, a to že v uznesení uviedol len niektoré z dôkazov predložených žalobcom, pričom do súdneho spisu predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 1. 2. 2018, vo veci sp. zn. 20P/254/2016, výpis z účtu Tatra banka, a.s. - prehlaď platieb úveru Tatra banka, a. s., výpis z účtu VUB, a. s. - prehlaď platieb úver VUB, a.s., zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvu o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX_XXX/XXX, rodný list maloletej, výplatné pásky žalobcu za obdobie január 2023 až apríl 2023 a výpis z účtu preukazujúci úhradu výživného na R. U. I. E. U.. Žalovaný uviedol, že zo samotnej podstaty, že žalobcom v konaní o vysporiadanie BSM je bývalá manželka niet pochýb o rozsahu predmetu konania BSM, ako aj so tom, že záväzky z úverov poskytnutých na financovanie nehnuteľností t. č. nevysporiadaných v rámci BSM, znáša výlučne žalovaný, napriek tomu, že bývalí manželia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný zdôraznil, že neexistuje žiadna dohoda, na základe ktorej by dobrovoľne prevzal záväzok z predmetných úverov. Úvery splácal z obavy, že porušením zmluvných povinností by financujúca banka odstúpila od poskytnutých úverov na základe zmlúv o úveroch a užívané nehnuteľnosti by mohli byť postihnuté výkonom záložného práva alebo exekúciou. Bývalá manželka má vedomosť, že spláca ich spoločné záväzky, avšak svoj záväzok
bezdôvodne odmieta, napriek tomu, že dve z troch nehnuteľností financovaných z úverov užíva, jednu dokonca na podnikateľskú činnosť. Bývalá manželka si neplní svoj záväzok z poskytnutých úverov, na jeho výzvu nereaguje, ignoruje svoju povinnosť prispievať na splácanie úverov s vedomím, že nehnuteľnosti takto obstarané užíva. Napriek tomu, že on užíva jednu z nehnuteľností, spláca poskytnuté úvery v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že už na základe ustáleného predmetu konania - o vysporiadanie BSM s prihliadnutím na predloženú argumentáciu a listinné dôkazy, a teda skutočnosť, že ide o návrh v rámci už začatého konania súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak žiada od neho preukázanie finančnej neschopnosti splácať úvery. Ak platí z právnej teórie, že „ predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej a všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne“ potom žalovaný tvrdí, že tieto predpoklady splnil. Z opísaného skutkového stavu je podľa žalovaného preukázané a osvedčené, že poskytnuté nezaplatené úvery na obstaranie nehnuteľností užívaných aj bývalou manželkou spláca výlučne on, pričom povinnosť prispievať na splácanie spoločných záväzkov ako spoludlžník zo zákona vyplýva aj pre bývalú manželku. Keďže v súčasnosti nie je schopný finančne splácať uvedené záväzky, je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami predmetných úverových vzťahov. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak nezobral do úvahy, že povinnosť bývalej manželky ako spoludlžníka existuje, nakoľko nebol vykonaný žiadny úkon, ani nenastala žiadna skutočnosť pre zánik tejto povinnosti. Žalovaný namieta aj nesprávne právne posúdenie naplnenia podmienky osvedčenia naliehavosti konania, ak lehotu 5 mesiacov považuje za dlhú dobu prekračujúcu definíciu naliehavosti. Uviedol, že zhoršenie finančnej situácie (priebežné splácanie úverov) nenastalo v jednom momente, ale išlo o niekoľko skutočností, ktoré sa udiali (strata z podnikateľskej činnosti, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, objektívny nárast životných nákladov ako celospoločenský jav zníženia príjmu) a postupne spoločne dospeli k stavu finančnej tiesne až neschopnosti splácania úverov. Preto podľa žalovaného, ak súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z významnej časti z dôvodu nepreukázania naliehavosti jeho životnej situácie, nekonal správne a tento stav nesprávne právne posúdil. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených navrhovateľom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Judikatúra uvádza, že neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní. Má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Uvedená podmienka je splnená v tomto konaní, nakoľko žiada zaviazať bývalú manželku na plnenie do budúcna, na dobu do právoplatného skončenia konania v merite veci. Vzhľadom na časovo obmedzený charakter neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do postavenia bývalej manželky ako spoludlžníka z úverových vzťahov, pretože sa jej iba na nevyhnutnú dobu uložia povinnosti. Žalovaný uviedol, že v konaní bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, ako aj nárok alebo právo, ktoré je ohrozované, resp. porušované, a ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (osvedčenie dôvodnosti). Je teda podľa žalovaného potrebné konštatovať, že v konaní uplatnený nárok nie je zjavne neopodstatnený, pričom nejde o prejudikovanie rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby predmetné uznesenie zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že žalovaný ju v samostatnom konaní na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 14C/58/2022 žaloval o zaplatenie sumy 33.962,15 eur, ktorá mala predstavovať polovicu zo sumy splátok úverov, ktoré mal žalovaný uhradiť. Žalovaný podaním zo dňa 19 5.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalobu o zaplatenie podanú žalovaným od počiatku vnímala ako prostriedok nátlaku a šikany zo strany žalovaného, keďže bolo zrejmé, že na zaplatenie sumy nemá hmotnoprávny nárok. Vzhľadom na neexistenciu nároku žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby žalobkyňa uhrádzala sumu rovnajúcu sa polovici splátok úverov. Urobil tak po zistení, že spor o zaplatenie sumy 33.962,15 eur bude trvať dlhšie než predpokladal, zvolil prostriedok nátlaku na žalobkyňu, ktorým by si urýchlene privodil vyhovujúce rozhodnutie. Nátlak žalovaného smeruje k tomu, aby žalobkyňa uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM vyhovujúcu žalovanému, a aby súd ďalej neskúmal žalovaným zatajované majetkové pomery. Žalobkyňa argumentuje, že žalovaný nepreukázal, že predmetné úvery spláca zo svojich výlučných prostriedkov. Má za to, že splátky úverov žalovaný uhrádza z prostriedkov v BSM, resp. z výnosov z majetku patriaceho do BSM. Žalobkyňa tvrdí, že od opustenia spoločnej domácnosti žalovaným, okrem bytu v ktorom býva a salónu v ktorom vykonáva podnikateľskú činnosť, nemá reálny prístup k majetku v BSM, ktorý od opustenia spoločnej domácnosti ovládal len žalovaný Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno mat' za preukázané len to, že sa žalovanému dňa 21.12.2022 narodilo dieťa, svoju tvrdenú ťaživú finančnú situáciu ale nepreukázal. Až dňa 1.6.2023 žalovaný predložil výplatné pásky a čiastočné výpisy z účtu, ktorými preukazuje úhrady výživného. Predložením čiastočných výpisov žalovaný deklaruje len výdaje (úhrady výživného), avšak čiastočnými výpismi z účtu zatajuje, aké má pohyby a zostatky na účte. Podľa výplatných pások z mesiacov január a apríl 2023 mal žalovaný dosiahnuť príjem vo výške 700,- eur brutto (568,97 eur netto). Podľa priložených výpisov z účtov má žalovaný výdavky na úhradu výživného a splátky úverov spolu vo výške 2.193,85 eur mesačne a pritom tvrdí, že jeho príjem pozostáva len zo mzdy vo výške 568,97 eur. Žalovaná sa domnieva, že výplatné pásky, ktoré neboli priložené už k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, boli vyhotovené dodatočne a ak je žalovaný skutočne zamestnaný, tak v skutočnosti prácu nevykonáva. Žalovaný nepredložil ani len pracovnú zmluvu a konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti FEVERTIS s.r.o. je C. J., ktorý má byt' osobou spriaznenou so žalovaným. Spoločnosť FEVERTIS s r.o. podľa verejne dostupných informácií neuložila individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín za roky 2021 a 2022, a teda existuje dôvod na zrušenie spoločnosti súdom ex offo. Táto skutočnosť svedčí o tom, že spoločnosť FEVERTIS s r.o. nie je ekonomicky aktívna. Žalobkyňa tvrdí, že ak by mal žalovaný skutočne mesačný príjem len vo výške 568,9 eur, každý mesiac by musel získať pôžičku vo výške 1.624,88 eur. V návrhu žalovaný nešpecifikoval, že by na pokrytie nákladov potreboval pôžičky. Toto uvádza až v doplnení návrhu zo dňa 16.5.2023, avšak bez toho, aby svoje tvrdenie preukázal. Žalovaný dlhodobo podniká, vždy disponoval nadštandardným majetkom, a preto je doslova neuveriteľné, že by sa popri vyživovacej povinnosti k trom deťom a záväzkom z úverov zamestnal v spoločnosti, ktorá mu vypláca minimálnu mzdu O vysokom životnom štandarde žalovaného svedčia najmä skutočnosti opísané v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/254/2016 - 369 zo dňa 1.2.2018, a to napríklad „Manžel má veľmi vysoký životný štandard, o čom svedčí skutočnosť, že zobral deti na jachtu, Silvestra strávil v Monaku.” V bode 6. odôvodnenia rozsudku žalovaný aj sám priznal ako sa živí, keď konštatoval, že oficiálne má minimálnu mzdu a neoficiálne má príjem 2.210,- eur pričom už v čase rozvodu zatajoval príjmy na účely vysporiadania BSM K tvrdeniu žalovaného, že je vo finančnej tiesni žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v mesiacoch júl a november v roku 2021 kúpil 2 byty, parkovacie miesto a nebytový priestor v stavbe „E. XX, XX, XX” so súp. č. XXXXX R. P.. Ú.. S.. V mene spoločnosti FLETONYS s.r.o., ktorá je vedená v Obchodnom registri žalovaný v rovnakej stavbe kúpil ďalšie 2 parkovacie miesta. Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti FLETONYS s r. o. V mene ďalšej spoločnosti FESTUX CORPORATION s. r. o., ktorá je vedená v obchodnom registri žalovaný v rovnakej stavbe kúpil ďalšie 2 parkovacie miesta a nebytový priestor „P.. Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti FESTUX CORPORATION s.r.o. Žalovaný v návrhu uviedol, že už v roku 2021 mal problém pokryť jeho výdavky. Toto tvrdenie sa však podľa verejne dostupných zdrojov nezakladá na pravde, keďže žalovaný ku koncu roka 2021 nakupoval nehnuteľnosti. Celkom zrejme žalovaný neopísal pravdivo rozhodujúce skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia a zavádza súd nepravdivými tvrdeniami o svojich príjmoch. Žalovaný sám užíva rodinný dom so súp. č. XXXX, garáž a sklad na E. K.. XXX R. P.. Ú.. S. na prospech jeho podnikateľskej činnosti aj po zániku BSM, má tu technické zázemie, dlhodobo tu nahlasuje pobyt cudzincov, ktorých tu má ubytovávať, pričom z tejto jeho činnosti nemá žalobkyňa žiaden príjem. Žalovaný tak po rozvode kontroluje značnú časť majetku BSM bez účasti žalobkyne a berie z majetku v BSM výnosy. Žalobkyňa argumentuje, že aj po zániku BSM sú výnosy zo spoločného majetku BSM súčasťou BSM. Preto podľa žalobkyne nie je pravdou, že by
úhrady splátok úverov žalovaný vykonával len z jeho oddeleného (výlučného) majetku. Skutočnosť, že žalovaný rodinný dom so súp. č. XXXX prenajíma vyplýva aj z odôvodnenia rozvodového rozsudku, kde prenájom rodinného domu sám priznal. K výnosom zo spoločného majetku v BSM žalobkyňa navrhovala súdu, aby vyžiadal informáciu od útvaru Prezídia PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia Policajného zboru, o evidencii pobytu cudzích štátnych príslušníkov v rodinnom dome na adrese E. XXXX/XXX, Mestská časť T. - S., o počtoch a menách príslušníkov cudzích štátov (EU aj mimo EU), ktorých pobyt tu bol nahlásený Rodinný dom na adrese E. XXX, mestská časť T. S. podľa žalobkyne používa žalovaný ako sídlo pre rôzne spoločnosti, resp. umožňuje rôznym spoločnostiam za odplatu sídliť na tejto adrese. Žalovaný sám potvrdil, že sa venuje takej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je dlhodobo podnikateľsky aktívny, a to najmä v týchto spoločnostiach: A2 holding s r. o., IČO 53 939 310, v ktorej je žalovaný konateľom (od 20.11 2021); FROSTYNA s r. o., IČO 55 464 033, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom (od 24 052023); KOLNEXT s r. o., IČO: 46 595 988, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, MUN TA s.r.o., v ktorej je spoločníkom, PONFYSTO s r.o. IČO: 54 084 962, v ktorej je žalovaný konateľom, spoločníkom, a ktorá je výlučne kontrolovaná žalovaným (od 3.3.2023), YEMONAX s r.o., IČO 55 293 964, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom (od 11.3.2023), FLETONYS s r. o., IČO: 09198636, vedená v Obchodnom registri ČR, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, FESTUX CORPORATION s. r. o., IČO: 04580796, vedená v Obchodnom registri ČR, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, BYCARSO s.r.o., IČO: 19601590 vedená v Obchodnom registri ČR, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom (založená 9. 8. 2023). Žalobkyňa zdôraznila, že spoločnosť A2 holding s.r.o. sídli na E. XX, T. v jednej z nehnuteľností priamo alebo nepriamo vlastnenými žalovaným. A2 holding s.r.o. zároveň vykázala za rok 2022 zisk vo výške 25.769,-eur. V tomto prípade by bolo iracionálne predpokladať, že žalovaný vykonáva funkciu konateľa bez nároku na akúkoľvek odmenu. Spoločnosť FROSTYNA s. r. o. je spoločnosťou ovládanou výlučne žalovaným a túto na účely podnikateľskej činnosti založil žalovaný dňa 24.5. 2023. Spoločnosť KOLNEXT s. r. o. je spoločnosťou ovládanou výlučne žalovaným. V roku 2021 vykázala tržby 12 668.513 eur a zisk vo výške 30.481,- eur. Podnikateľská činnosť tejto spoločnosti je zrejmá najmä z web stránky U.:/..P..sk. Predmetnú web stránku, na ktorej žalovaný ponúka na predaj vozidlá a služby pneuservisu možno spojiť so žalovaným prostredníctvom samotnej domény web stránky a záložky kontakt, v ktorej je špecifikovaná adresa spoločnosti E. XXX, T., a teda nehnuteľnosť v BSM žalobkyne a žalobcu. Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný dňa 3.3. 2023 kúpil vo svojom mene obchodný podiel vo výške vkladu 4 250,-eur v spoločnosti MUNI TA s r. o. Prostredníctvom ďalšej vlastnej spoločnosti PONFYSTO s. r. o. kúpil žalovaný obchodný podiel vo výške vkladu 750,- eur v spoločnosti MUNI TA s. r. o. Táto spoločnosť v roku 2022 vykázala tržby vo výške 31.100,- eur a zisk vo výške 1.952,- eur. Žalovaný dňa 11. 3.2023 založil spoločnosť YEMONAX s r. o. Podľa žalobkyne na základe uvedeného, teda že žalovaný aktívne podniká, nemožno tvrdiť, že jeho jediný príjem je minimálna mzda zo zamestnania, jeho zavádzajúce tvrdenia sú spochybnené priamo z verejne dostupných zdrojov. Príjmy žalovaného tak nepochádzajú len zo zamestnania, ale aj z rozsiahlej podnikateľskej činnosti, prenajímania nehnuteľností, odplatného poskytovania súhlasu so zriadením sídla, obchodovania s nehnuteľnosťami, predaja obchodných podielov, nákupu obchodných podielov a zakladania ready-made spoločností na účely ďalšieho predaja. Žalobkyňa argumentuje, že žalovaný počas celého konania o vysporiadanie BSM zatajuje reálny majetok v BSM ku dňu rozvodu, pričom ona doposiaľ dávala súdu mnohopočetné návrhy na vykonanie dokazovania a opakovane žiadala, aby žalovanému uložil informačnú a edičnú povinnosť k jeho majetku, ktoré však žalovaný doposiaľ ignoroval a v konaní nič nepredložil Žalobkyňa má za to, že žalovaný skutočne ovláda aj spoločnosť EXPLINIEN, spol. s r. o., IČO. 36 517 674. Návrh na rozvod žalobkyne a žalovaného ako pôvodných manželov bol doručený Okresnému súdu Bratislava V dňa 16.11.2016. Žalovaný mal vedomosť o hodnote predmetného obchodného podielu a v snahe obchádzať Občiansky zákonník a vyhnúť sa jeho vysporiadaniu v rámci vysporiadania BSM, dohodol sa na dočasnom prevode obchodného podielu na matku W. U. tak, aby v čase právoplatnosti rozhodnutia o rozvode tento obchodný podiel nevlastnil a následne mohol obchodný podiel previesť spätne na seba, čo sa aj nakoniec stalo a s účinnosťou zápisu do obchodného registra ku dňu 9.6 2020 žalovaný od jeho matky nadobudol podiel vo výške vkladu 5 889,- eur, pričom obchodný podiel vo výške vkladu 750,- eur nadobudla spoločnosť KOL NEXT s r. o., v ktorej je žalovaný tiež jediným spoločníkom. Zmluva o prevode obchodného podielu medzi žalovaným a jeho matkou W. U. je podľa žalobkyne absolútne neplatná, pretože obchádza § 150 zákona Občianskeho zákonníka a prieči sa dobrým mravom. Obchodný podiel spoločnosti EXPLINIEN spol. s r. o. je značnej hodnoty. Spoločnosť EXPLINIEN spol. s r. o. napríklad vlastnila nehnuteľnosť stavbu s pozemkom, zapísanú na LV XXX, P.. Ú.. F., ktorú v katastrálnom konaní kúpnou zmluvou č R.-XXXXX/XXXX žalovaný previedol na jeho českú spoločnosť FLETONYS s r.o, ktorej je sám jediným spoločníkom a konateľom. Táto nehnuteľnosť má
hodnotu odhadom cca 500 000,- eur a bola v čase rozvodu v majetku spoločnosti EXPLINIEN spol. s r. o. Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný v čase trvania BSM previedol obchodný podiel v spoločnosti KOLNEXT s r.o. vo výške vkladu 2.500,- eur s účinnosťou zápisu do OR SR ku dňu 8.6.2017. V tom čase nadobudli obchodné podiely vo výške vkladu 2.500,- eur osoby L. U. I. E. U.. Tieto osoby následne previedli ich obchodné podiely, každý vo výške zákl. imania 2.500,- eur na osobu E. C.. Následne po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva nadobudol obchodný podiel vo výške vkladu 5 000,- eur žalovaný, ktorý je v súčasnosti v spoločnosti KOL NEXT s.r.o. jediným spoločníkom. Žalobkyňa tvrdí, že osoby L. U., E. U. I. E. C. sú osobami spriaznenými so žalovaným, pričom účelom žalovaného bolo „vyňať” obchodný podiel vo výške vkladu 2.500,- eur v čase zániku BSM rozvodom tak, aby nebol súčasťou vysporiadania BSM po rozvode. Obchodný podiel spoločnosti KOLNEXT, s.r.o je značnej hodnoty. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že žalovaný koná špekulatívne a snaží sa obchádzať zákon, a zavádza nepravdivými tvrdeniami o svojich príjmoch. Keďže žalovaný prijíma výnosy z majetku v BSM, žalobkyňa odmieta žalobcovi uhrádzať akékoľvek sumy. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia nestačí len tvrdiť, že žalovaný je vo finančnej tiesni a že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ale toto je potrebné aj preukázať, čo žalovaný podľa žalobkyne nedokáže, keďže svoj príjem pred súdom naďalej zatajuje na účely vysporiadania BSM. Žalobkyňa odmieta tvrdenie žalovaného, že prvoinštančný súd nedostatočne a arbitrárne odôvodnil uznesenie. Súd prvej inštancie poskytol žalovanému jasné odôvodnenie zakladajúce sa na tom, že nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rodný list a dodatočné doloženie výplatných pások v žiadnom prípade nepreukazuje finančnú tieseň žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval, že návrh podaný až po 5 mesiacoch od narodenia dieťaťa, svedčí o tom, že potreba neodkladnej úpravy pomerov nikdy na strane žalovaného neexistovala. K argumentácii žalovaného, že zlú finančnú situáciu žalovaného spôsobila aj strata z podnikateľskej činnosti, žalobkyňa namietla argumentom, že stratu znáša spoločnosť a nie žalovaný, avšak napriek tvrdenej finančnej tiesni žalovaný aj v roku 2023 nakupuje obchodné podiely a zakladá obchodné spoločnosti. Odvolanie podľa žalobkyne formuluje žalovaný tak, že sud prvej inštancie údajne nevyhodnotil ním predložené dôkazy. Žalovaný však žiadne relevantné dôkazy do konania nepredložil, a síce nepreukázal ním tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Bez právneho významu nie je ani tá skutočnosť, že žalovaný doposiaľ splácal uvedené hypotekárne úvery, pričom je evidentné, že zmena jeho majetkových pomerov je len procesne predstieraná. Dve výplatné pásky nepreukazujú, že príjem žalovaného nie je dostatočný na pokrytie nákladov a rovnako predloženie rodného listu ešte nepreukazuje, že sa narodenie dieťaťa zásadným spôsobom dotklo výdavkov žalovaného. K predloženiu výpisov z účtu žalobkyňa konštatovala, že žalovaný si plní svoju povinnosť uhrádzať výživné, čo ale neznamená, že by bol vo finančnej tiesni. Žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok zamietol.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného (navrhovateľa nariadenia neodkladného opatrenia) nie je dôvodné.
8. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Posúdenie či je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod sa odchýliť je to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. To znamená, že ak má byť neodkladné opatrenie nariadené musí byť predovšetkým preukázaná potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán sporu. U ostatných okolností významných pre nariadenie neodkladného opatrenia postačí, ak budú osvedčené, teda že s ohľadom na okolnosti prípadu sa javia ako pravdepodobné. Preto pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.1.2021 domáha v tomto konaní vo veci samej vysporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) so žalovaným, ktoré zaniklo dňom 26.4.2018, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 1.2.2018, č. k. 20P/254/2016-369 (č. l. spisu - 187), ktorým bolo rozvedené ich manželstvo. Medzi stranami konania nie je spor o to, že predmetom vyúčtovania vysporiadania ich BSM je aj zostatok úverového dlhu zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa 8.11.2012 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci s veriteľom Tatra bankou, a. s., v celkovej výške 135.000,- eur, ktorého mesačné splátky vo výške 596,94 eur po rozvode manželstva spláca žalovaný a ďalej zostatok úverového dlhu zo zmluvy o financovaní bývania č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorú dňa 11.7.2013 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci s veriteľom Všeobecná úverová banka, a. s., v celkovej výške 175.000,- eur, ktorého mesačné splátky vo výške 796,91 eur po rozvode manželstva tiež spláca žalovaný. Medzi stranami konania nie je ustálené, či žalovaný splátky úverov hradí z výlučných peňažných prostriedkov.
10. Žalovaný navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán konania a to na čas do skončenia sporu o vysporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva tým, že žalobkyňa mu má mesačne platiť polovicu z predpísaných mesačných úverových splátok.
11. Konanie o vysporiadanie BSM je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom strán sporu na spôsob vysporiadania. Pod vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa primárne vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ak pri vysporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vykonať vyrovnanie do výšky podielu formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vysporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, v ktorom musia byť zahrnuté nielen veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov.
12. Záväzky strán sporu z označených úverov voči bankám sú solidárne, t. z. že do času vysporiadania BSM sú medzi stranami sporu síce navzájom založené na princípe rovnosti podielov, avšak to akým spôsobom sa solidárni dlžníci (v spore bývalí manželia) vzájomne vysporiadajú, sa nijako nedotýka oprávnenia veriteľa požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Inak povedané, voči bankám zodpovedá každá zo strán sporu za úverový dlh v plnej výške dlhu. V pomeroch tejto veci pre záver o dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia preto nepostačuje tvrdenie žalovaného o tom, že so žalobkyňou sú spoločnými dlžníkmi, ale je potrebné aby osvedčil skutočnosti, na základe ktorých sa javí pravdepodobným, že mu svedčí právo, aby žalobkyňa k jeho rukám platila polovicu mesačných splátok úveru. Takéto skutočnosti však osvedčené neboli. V úverových zmluvách je splnenie úverových povinností totiž rovnako v plnej výške úverového dlhu upravené pre žalobkyňu aj pre žalovaného. Ochranu hmotnoprávneho nároku má žalovaný garantovanú právom, aby sa mu v konaní o veci samej uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, respektíve v prejednávanej veci na spoločné záväzky, a to v rozsahu súdom určenej výšky podielov manželov na spoločnom majetku. Nariadením neodkladného opatrenia žalovaný nedôvodne žiada o nadobudnutie práv, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej.
13. Pre záver o nevyhnutnej a naliehavej potrebe žalovaného, aby mu žalobkyňa platila mesačne polovicu z predpísaných splátok úverov navyše nesvedčí ani dôkazný stav veci. Podľa rozvodového rozhodnutia žalovaný už v čase rozvodového konania uhrádzal splátky úveru, spolu vo výške 1 393,85 eur a nie nízke náklady na výživu maloletých detí, ktoré navštevovali súkromné školy, pričom deklaroval mesačnú mzdu 435,-eur (súd ustálil 359,- eur) a neoficiálny príjem z prenájmu 2 210,- eur. Za takéhoto stavu potom skutočnosť, že aktuálne deklaruje mesačnú mzdu netto 569,- eur a že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nepostačujú pre záver o finančnej núdzi, pre ktorú by nebol schopný platiť splátky úveru. Vierohodnosť tvrdenia žalovaného spochybňuje výška súčtu zaplatených splátok úverov 1 393,85 eur a výživného 800,- eur k deklarovanej výške príjmu 569,- eur, bez vysvetlenia otázky
neoficiálneho príjmu a osvedčenia výšky istiny na účtoch z ktorých platí splátky úverov, pretože z dokladov predložených žalovaným je síce zrejmý pohyb na účte, ale nie východiskový stav peňažných prostriedkov, ktorý má podľa žalovaného klesať platbami úverových splátok a výživného. Pokiaľ žalovaný v návrhu na neodkladné opatrenie argumentoval, že už v rokoch 2021-2022 mal problémy úvery splácať, súd prvej inštancie správne konštatoval, že dokladmi, ktoré žalovaný k návrhu pripojil, takýto stav neosvedčil.
14. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasledujúce CSP. Námietky žalovaného prednesené v odvolaní nie sú spôsobilé záver súdu prvej inštancie zvrátiť a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).