Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-6-2012.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa B. G., U.. XX.X.XXXX, R. H. L., T. XX proti odporkyni C. G., A.. L., U.. X.X.XXXX, R. H. L., T. XX, v konaní o určenie manželského výživného
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu zamieta.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.1.2012 domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči nemu ako manželovi a to vo výške XX,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nezamestnaný, poberá len štátne sociálne dávky.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila, v tom zmysle, že je taktiež vedená na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, pričom je poberateľkou sociálnych dávok v sume XX,- eur mesačne. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty.
Účastníci vo svojich písomných vyjadreniach súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, na základe predložených listinných dôkazov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä sobášnym listom, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou zo Sociálnej poisťovne, vyjadrením odporkyne, rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 41P 6/2012-57, zo dňa 9.5.2012 a zistil tento skutkový stav veci:
Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 41P 6/2012-27, zo dňa 9.5.2012 súd zistil, že manželstvo účastníkov uzatvorené dňa X.X.XXXX, v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti L.- Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom X bolo rozvedené. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Zo vzťahu účastníkov pochádza jedno dieťa, toho času dospelé a to S. G., U.. XX.X.XXXX.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v L. zo dňa 13.1.2012 súd zistil, že navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.12.2011 doposiaľ, pričom je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 1.1.2010 do 31.7.2010 vo výške XXX,XX eur mesačne, od 1.8.2010 do 30.11.2010 vo výške
XXX,XX eur mesačne, od 1.12.2010 do 30.10.2011 vo výške XX,XX eur mesačne, od 1.11.2011 doposiaľ v sume XX,XX eur mesačne. Ďalej zo správy vyplýva, že odporkyňa bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.3.2011 do 16.5.2011, avšak pre nespoluprácu bola z evidencie vyradená. Odporkyňa je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi za rok 2011 vo výške od 1/2011 do 4/2011 vo výške XX,XX eur mesačne, od 5/2011 do 11/2011 vo výške XX,XX eur mesačne, za 12/2011 vo výške XX,XX eur mesačne. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že ani navrhovateľovi ani odporkyni nie sú vyplácané dávky v nezamestnanosti, ani nemocenské.
Podľa ust. § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1, 2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 , 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti voči svojej osobe je neopodstatnený, nakoľko, odporkyňa je v súčasnej dobe taktiež nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, t.j. nemá žiaden iný pravidelný príjem, a teda nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu na to, aby dokázala uhradiť svoje potreby súvisiace s bývaním, stravovaním. Súd mal zároveň za to, že mesačná majetková a sociálna situácia odporkyne je približne rovnaká ako príjem navrhovateľa, ktorý je tiež dlhodobo nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške XX,XX . eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ je taktiež nezamestnaný, pričom jeho jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi, mal súd za to, že jeho životná úroveň je približne rovnaká ako životná úroveň odporkyne a teda určením vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi by došlo k rozporu s požiadavkou primeranosti prispievania na výživu manžela.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že nie sú splnené požiadavky na určenie vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi, nakoľko táto je v súčasnosti taktiež nezamestnaná a teda s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopná uhrádzať svoje základné životné potreby bez toho aby ohrozovala svoju výživu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatok od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, , ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 45P 6/2012-25 zo dňa 30.1.2012 od platenia súdnych poplatkov oslobodený a taktiež odporkyňa bola uznesením č.k. 45P 6/2012-24 zo dňa 30.1.2012 vzhľadom na svoje nepriaznivé osobné, majetkové pomery od platenia súdnych poplatkov taktiež oslobodená.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporkyni ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).