Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/179/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného KORD Slovakia, a.s., so sídlom Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, IČO: 35 767 308, práv. zast. JUDr. Viliamom Vaňkom ml., advokátom so sídlom Radlinského 578/11, Bánovce nad Bebravou, proti povinnému TANAX, a.s., so sídlom Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 302 678, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, o vymoženie 552 773,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -69 zo dňa 28. apríla 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie 284,99 eur do troch dní. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. -23 zo dňa 29.09.2010, právoplatné dňa 13.10.2010, súd zastavil exekúciu vo veci podľa Ex. por. s odôvodnením, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Poukázal na , , , Ex. por. a vyhlášku MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Zdôraznil, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ak súd zastaví exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (, vyhlášky č o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), ale podľa ustanovenia vyhlášky č o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd preskúmal exekútorom predložené vyúčtovanie trov exekúcie, oboznámil sa s obsahom spisu a EX 203/2009 a povinnosť uhradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému, nakoľko tento podal návrh na zastavenie exekúcie, čím zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený pritom v návrhu zo dňa 02.09.2010 neuvádza žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie, na základe ktorého by bolo možné uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie povinnému. Trovy exekúcie predstavovali sumu 284,99 eura, pozostávajúcu z odmeny ktoré predstavujú: 59,76 eur odmena (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, každé zisťovanie účtu povinného 10 x 3,32 eur, t.j. 33,20 eur, každé zisťovanie majetku povinného 7 x 3,32 eura, t.j. 23,24 eur a náhrada hotových výdavkov 225,263 eur (poštovné 53,40 eur, ostatné 171,83 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa , vyhlášky č , nakoľko v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 M Cdo 16/2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v vyhlášky. Súd ďalej nepriznal náhradu uplatnenú exekútorom za manipuláciu so spisom, nakoľko sa jedná o administratívny úkon, ktorého náhrada je podľa citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene. Taktiež mu nepriznal náhradu poštovného za doručenie príkazov na odblokovanie účtov povinného vo výške 1,70 eura (za doporučené doručenie) ale len vo výške 0,50 eura (obyčajné doručenie), nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce doporučené doručenie.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový súd rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 M Cdo 16/2005 nesprávne aplikoval, pretože v tejto veci bolo napadnuté uznesenie zrušené pre nepreskúmateľnosť v otázke vzniku povinnosti oprávnenej nahradiť trovy exekúcie. NS SR sa tak nemohol v plnom rozsahu zaoberať dovolacím dôvodom, týkajúcim sa otázky výpočtu odmeny exekútora. Podľa citovaného rozsudku NS SR mal súd priznať trovy exekúcie na ťarchu povinného s výpočtom podľa § 16 ods. 2 a § 4 vyhlášky. Zdôraznil, že už dňa 27.09.2010 oznámil súdu, že má informáciu o tom, že vymáhaný nárok bol splnený na základe dohody medzi oprávneným a povinným a požiadal súd o ich zabezpečenie, pretože len na ich základe je možné zistiť kto a v akej výške má platiť trovy exekúcie. Súd prvého stupňa toto dokazovanie nevykonal a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal i na to, že dňa 04.05.2011 podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. -42 zo dňa 10.02.2011, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -23 zo dňa 29.09.2010 o zastavení exekúcie.

Odvolcí súd preskúmal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa , , pretože je vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k. -23 zo dňa 29.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010, prvostupňový súd zastavil exekúciu vo veci podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. pretože jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd postupoval správne, keď povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uložil podľa § 203 ods. 1 Ex. por. oprávnenému. Aplikácia § 203 ods. 1 Ex. por. na rozhodovanie súdu o tom, komu uloží povinnosť zaplatiť trovy exekúcie po jej zastavení, sa viaže na posúdenie výlučne procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení konania. Ide o také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo taký úkon oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie. V danom prípade oprávnený výlučne z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie tým, že požiadal o jej zastavenie, a teda súd prvého stupňa správne zaviazal na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.

Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj výšku trov exekúcie.

Súdny exekútor vo veci dňa 17.03.2011 predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 40 243,21 eur, na ktorých zaplatenie žiadal zaviazať oprávneného. Trovy exekúcie mali podľa vyúčtovania pozostávať z odmeny podľa vyhlášky 33 194,- eur (20 % z vymoženej sumy 554 647, eur, čo predstavuje 110 929, eur, avšak zákonná maximálna odmena je 33 194,- eur), DPH 20% v sume 6 638,80 eur, náhrada za stratu času 43,56 eur a náhrada hotových výdavkov 366,85 eur. Podaním zo dňa 12.04.2011, ktorým súdu predložil exekučný spis, svoje vyúčtovanie doplnil tak, že žiadal priznať trovy exekúcie v sume 40 252,87 eur, a to odmenu podľa vyhlášky 33 194,- eur, DPH 20% v sume 6 638, eur, náhradu za stratu času 44, eur a náhradu hotových výdavkov 375, eur.

Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky len vtedy, ak v ust. § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky nie je ustanovené inak (§ 4 ods. 1 vyhlášky). V takom prípade mu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v sume 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Ex. por., patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (§ 5 ods. 2 vyhlášky). Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura (§ 14 ods. 1 vyhlášky), pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti (ktoré úkony sú vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky) je 3,32 eura.

Z § 4 ods. 1 vyhlášky teda vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky, čo ale neplatí v prípadoch, ktoré upravujú inak ust. § 6 a § 14 až 16 vyhlášky. Inak, teda odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky, upravuje určenie odmeny súdneho exekútora ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky aj vtedy, ak súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa potom neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatoval, že súd prvého stupňa exekútorovi správne priznal odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, ktoré zákonné ustanovenie upravuje výpočet odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie, resp. v prípade vylúčenia exekútora z vykonávania exekúcie. Je nepochybné, že exekúcia v danej veci neskončila vymožením pohľadávky oprávneného súdnym exekútorom, ale bola zastavená uznesením súdu č.k. -23 zo dňa 29.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010, podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. z dôvodu, že jej zastavenie navrhol samotný oprávnený. Pokiaľ súdny exekútor v odvolaní namieta, že podľa jeho vedomosti došlo k úhrade pohľadávky oprávneného povinným na základe dohôd medzi účastníkmi, a teda mu patrí odmena podľa vyhlášky č. z vymoženej sumy, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v tomto smere správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého ak súd zastaví exekúciu podľa Ex. por., odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (, vyhlášky č o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), ale podľa ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Takýto záver vyplýva i zo samotnej povahy veci - pokiaľ aj povinný skutočne dlh oprávnenému na základe ich vzájomnej dohody zaplatil, k takejto úhrade dlhu nedošlo samotnou exekučnou činnosťou súdneho exekútora, a preto mu za ňu ani nemôže patriť odmena podľa vyhlášky č.

Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a v správnej výške, pričom súdny exekútor vo svojom odvolaní jednotlivé položky trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslil prvostupňový súd, ani nerozporoval. V tomto smere odvolací súd poukazuje podľa na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ,

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.