Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-179-2011.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Subarea
8CoE/179/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného KORD Slovakia, a.s., so sídlom Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, IČO: 35 767 308, práv. zast. JUDr. Viliamom Vaňkom ml., advokátom so sídlom Radlinského 578/11, Bánovce nad Bebravou, proti povinnému TANAX, a.s., so sídlom Partizánska 73, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 302 678, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, o vymoženie 552 773,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er/99/2009-69 zo dňa 28. apríla 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie 284,99 eur do troch dní. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 4Er/99/2009-23 zo dňa 29.09.2010, právoplatné dňa 13.10.2010, súd zastavil exekúciu vo veci podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. s odôvodnením, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Poukázal na § 196, §200 ods.1, § 199, § 203 ods. 1 Ex. por. a vyhlášku MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Zdôraznil, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 16/2005 ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (§ 5 ods. 1, 2 vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), ale podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd preskúmal exekútorom predložené vyúčtovanie trov exekúcie, oboznámil sa s obsahom spisu 4Er/99/2009 a EX 203/2009 a povinnosť uhradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému, nakoľko tento podal návrh na zastavenie exekúcie, čím zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený pritom v návrhu zo dňa 02.09.2010 neuvádza žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie, na základe ktorého by bolo možné uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie povinnému. Trovy exekúcie predstavovali sumu 284,99 eura, pozostávajúcu z odmeny ktoré predstavujú: 59,76 eur odmena (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, každé zisťovanie účtu povinného 10 x 3,32 eur, t.j. 33,20 eur, každé zisťovanie majetku povinného 7 x 3,32 eura, t.j. 23,24 eur a náhrada hotových výdavkov 225,263 eur (poštovné 53,40 eur, ostatné 171,83 eur). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vyčíslenú podľa § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č 288/1995 Z.z., nakoľko v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 M Cdo 16/2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd ďalej nepriznal náhradu uplatnenú exekútorom za manipuláciu so spisom, nakoľko sa jedná o administratívny úkon, ktorého náhrada je podľa § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene. Taktiež mu nepriznal náhradu poštovného za doručenie príkazov na odblokovanie účtov povinného vo výške 1,70 eura (za doporučené doručenie) ale len vo výške 0,50 eura (obyčajné doručenie), nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzajú doručenky preukazujúce doporučené doručenie.
Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový súd rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 M Cdo 16/2005 nesprávne aplikoval, pretože v tejto veci bolo napadnuté uznesenie zrušené pre nepreskúmateľnosť v otázke vzniku povinnosti oprávnenej nahradiť trovy exekúcie. NS SR sa tak nemohol v plnom rozsahu zaoberať dovolacím dôvodom, týkajúcim sa otázky výpočtu odmeny exekútora. Podľa citovaného rozsudku NS SR mal súd priznať trovy exekúcie na ťarchu povinného s výpočtom podľa § 16 ods. 2 a § 4 vyhlášky. Zdôraznil, že už dňa 27.09.2010 oznámil súdu, že má informáciu o tom, že vymáhaný nárok bol splnený na základe dohody medzi oprávneným a povinným a požiadal súd o ich zabezpečenie, pretože len na ich základe je možné zistiť kto a v akej výške má platiť trovy exekúcie. Súd prvého stupňa toto dokazovanie nevykonal a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal i na to, že dňa 04.05.2011 podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE 212/2010-42 zo dňa 10.02.2011, ktorým bolo odmietnuté jeho odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Er 99/2009-23 zo dňa 29.09.2010 o zastavení exekúcie.
Odvolcí súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pretože je vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k. 4Er/99/2009-23 zo dňa 29.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010, prvostupňový súd zastavil exekúciu vo veci podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. pretože jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd postupoval správne, keď povinnosť zaplatiť trovy exekúcie uložil podľa § 203 ods. 1 Ex. por. oprávnenému. Aplikácia § 203 ods. 1 Ex. por. na rozhodovanie súdu o tom, komu uloží povinnosť zaplatiť trovy exekúcie po jej zastavení, sa viaže na posúdenie výlučne procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení konania. Ide o také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo taký úkon oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie. V danom prípade oprávnený výlučne z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie tým, že požiadal o jej zastavenie, a teda súd prvého stupňa správne zaviazal na zaplatenie trov exekúcie oprávneného.
Súd prvého stupňa správne vyčíslil aj výšku trov exekúcie.
Súdny exekútor vo veci dňa 17.03.2011 predložil špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 40 243,21 eur, na ktorých zaplatenie žiadal zaviazať oprávneného. Trovy exekúcie mali podľa vyúčtovania pozostávať z odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhlášky 33 194,- eur (20 % z vymoženej sumy 554 647,82 eur, čo predstavuje 110 929,60 eur, avšak zákonná maximálna odmena je 33 194,- eur), DPH 20% v sume 6 638,80 eur, náhrada za stratu času 43,56 eur a náhrada hotových výdavkov 366,85 eur. Podaním zo dňa 12.04.2011, ktorým súdu predložil exekučný spis, svoje vyúčtovanie doplnil tak, že žiadal priznať trovy exekúcie v sume 40 252,87 eur, a to odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky 33 194,- eur, DPH 20% v sume 6 638,80 eur, náhradu za stratu času 44,22 eur a náhradu hotových výdavkov 375,85 eur.
Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky len vtedy, ak v ust. § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky nie je ustanovené inak (§ 4 ods. 1 vyhlášky). V takom prípade mu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky patrí odmena v sume 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Ex. por., patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1 (§ 5 ods. 2 vyhlášky). Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura (§ 14 ods. 1 vyhlášky), pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti (ktoré úkony sú vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky) je 3,32 eura.
Z § 4 ods. 1 vyhlášky teda vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky, čo ale neplatí v prípadoch, ktoré upravujú inak ust. § 6 a § 14 až 16 vyhlášky. Inak, teda odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky, upravuje určenie odmeny súdneho exekútora ustanovenie § 14 ods. 1 vyhlášky aj vtedy, ak súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa potom neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatoval, že súd prvého stupňa exekútorovi správne priznal odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, ktoré zákonné ustanovenie upravuje výpočet odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie, resp. v prípade vylúčenia exekútora z vykonávania exekúcie. Je nepochybné, že exekúcia v danej veci neskončila vymožením pohľadávky oprávneného súdnym exekútorom, ale bola zastavená uznesením súdu č.k. 4Er/99/2009-23 zo dňa 29.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010, podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. z dôvodu, že jej zastavenie navrhol samotný oprávnený. Pokiaľ súdny exekútor v odvolaní namieta, že podľa jeho vedomosti došlo k úhrade pohľadávky oprávneného povinným na základe dohôd medzi účastníkmi, a teda mu patrí odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. z vymoženej sumy, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v tomto smere správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 16/2005, podľa ktorého ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. por., odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (§ 5 ods. 1, 2 vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov), ale podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Takýto záver vyplýva i zo samotnej povahy veci - pokiaľ aj povinný skutočne dlh oprávnenému na základe ich vzájomnej dohody zaplatil, k takejto úhrade dlhu nedošlo samotnou exekučnou činnosťou súdneho exekútora, a preto mu za ňu ani nemôže patriť odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa príslušných ustanovení právnych predpisov a v správnej výške, pričom súdny exekútor vo svojom odvolaní jednotlivé položky trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslil prvostupňový súd, ani nerozporoval. V tomto smere odvolací súd poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.