Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-106-2012.pdf
PDF · 110.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/106/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO 36234176 proti odporcovi: G. N., nar.XX.X.XXXX, bytom H. A. Č.. XX, o zaplatenie 1.498,66 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 877,44 eura s 8,76 % úrokom z omeškania ročne od 13.10.2010 až do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie čo do sumy 9,14 eura z a s t a v u j e.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 15, 30 eura a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.498,66 eura s príslušenstvom, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 877,44 eura, zo zmluvného úroku vo výške 511,67 eura, z poplatku za výber z bankomatu vo výške 32,06 eura, zo zmluvnej pokuty vo výške 43,02 eura, zo sankčného úroku vo výške 9,14 eura, z mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 25,33 eura. Súčasne žiadal úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, v prepočte 8,76 % ročne, zo sumy 877,44 eura odo dňa 13.10.2010 až do zaplatenia. Návrh podal z dôvodu, že dňa 15.11.2002 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. 5207000115, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 1.493,73 eura. V súlade s úverovými podmienkami bol odporcovi poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a odporca bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. V úverovej zmluve sa dohodli, že v prípade oneskorenia s úhradami splátok úveru, dlhšími než 7 dní, je odporca povinný v zmysle úverových zmluvných podmienok zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň oneskorenia a ďalej jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je v oneskorení. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, zaslal mu dňa 27.9.2010 navrhovateľ výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.528,66 eura. Odporca po zosplatnení zaplatil len 30 eur.
Listom zo dňa 8.2.2012 zobral navrhovateľ návrh späť čiastočne, čo do výšky sankčného úroku 9,14 eura a preto súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie čo do tejto sumy zastavil.
Odporca, ktorý mal doručenie riadne vykázané sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Rovnako pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý však svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy, úverových podmienok navrhovateľa, splátkového kalendára, zosplatnením úveru a s výzvou k úhrade zo dňa 27.9.2010, charakteristikou kreditnej karty, písomným vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Dňa 15.11.2002 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, vedenú pod č. 5207000115. Z úverovej zmluvy vyplýva, že na základe voľby z možných variant A, B, C, D si odporca zvolil variantu D/ a to výšku úverového rámca 30.000,- Sk (995,82 eura) a výšku mesačnej splátky po 1.200,-Sk (39,83 eura). Z úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Z hlavy 2 § 1 úverových podmienok vyplýva, že klient podáva návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy (ÚZ) na prednej strane tejto listiny. Návrh podáva klient prostredníctvom obchodných partnerov spoločnosti, spolupracujúcich na základe zmluvy o zastúpení v súvislosti s uzavieraním úverových zmlúv. Z § 4 tejto hlavy vyplýva, že po uzatvorení ÚZ zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie úveru do výšky dohodnutého úverového rámca. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ÚZ alebo dohodnutá s klientom, na základe jeho písomnej žiadosti. Z hlavy 3 § 1 vyplýva, že revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho finančných potrieb a umožňuje klientovi priznať, po odsúhlasení zo strany spoločnosti, peňažné prostriedky, prostredníctvom úverovej karty. Z § 5 uvedenej hlavy vyplýva, že maximálna čiastka, ktorú je oprávnený klient z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Z hlavy 4 § 1 vyplýva, že na základe rozhodnutia spoločnosti bude klientovi zaslaná úverová karta. Z hlavy 6 § 7 vyplýva, že klient s ktorým bola uzatvorená zmluva o RÚ je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien. Sadzobník je súčasťou metodickej príručky a je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti u predávajúcich a na internetových stránkach spoločnosti. Z § 9 vyplýva, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru, vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru. Z hlavy 9 § 2 vyplýva, že v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru, či jej časti, dlhšie než 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Zo splátkového kalendára navrhovateľa súd zistil, že použitie úhrad ako splátka je uvedená suma 4.741,43 eura a ako výška úhrady je uvedená rovnaká suma 4.741,43 eura, bez uvedenia dlhu. Ďalej v splátkovom kalendári navrhovateľ uvádza čerpanie odporcom vo výške 3.858,88 eura, úhradu zo strany odporcu vo výške 2.981,44 eura a ako dlh uvádza sumu 877,44 eura. Za blokáciu karty uvádza sumu 3,98 eura a úhradu v rovnakej výške, úhradu úroku vo výške 2.071,29 eura, z toho uhradené 1.559,62 eur a ako dlh uvádza 511,67 eura, úhrada poplatku za výber z bankomatu vo výške 114,11 eura, z toho uhradená suma odporcom 82,054 eura a dlh uvádza v sume 32,06 eura. Vyčísluje zmluvnú pokutu vo výške 43,02 eura, z ktorej odporcom nebolo nič uhradené. Rovnako ani za sankčné úroky vo výške 9,14 eura. Ďalej poplatok za vedenie účtu vyčíslený na 117,10 eura, z toho úhrada odporcom 91,77 eura a dlh vo výške 25,33 eura. Spolu je tak uvedená suma 1.498,66 eura.
Listom zo dňa 27.9.2010, označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade, navrhovateľ oznamuje odporcovi, že mu bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 1.493,73 eura, a keďže nesplácal riadne úver, navrhovateľ mu oznamuje, že si uplatňuje voči nemu právo na splatenie celého čerpaného úveru. Celková dlžná čiastka predstavuje 1.528,66 eura, ktorú žiadal uhradiť do 15 dní, a z uvedenej sumy odporca zaplatil 30 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a/, b/ Zákona č. 258/2001 Zb. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 5 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879f ods. 3 - 4 OZ, Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom od 1.1.2009), Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
So vstupom do Európskej únie (EÚ) prijala Slovenská republika aj záväzky náležite transponovať Smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc v oblasti ochrany spotrebiteľa a teda aj finančného spotrebiteľa. EÚ prijala viaceré Smernice, medzi nimi aj Smernicu Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v ktorých stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Zákonodarca umožnil vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, aby dodávateľ dal svoje zmluvy, teda aj predmetnú zmluvu, do súladu s požiadavkami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam občianskeho zákonníka. Za tým účelom stanovila 3-mesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojila s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ v znení v zmysle novely vykonanej Zákonom č. 150/2004 Z. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54, a § 57 uvedeného zákona, podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí 3-och mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona (§ 879f ods. 4 OZ v znení novely zákona č. 150/2004, účinnej od 1.4.2004).
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, avšak iba čiastočne, čo do uplatnenej istiny vo výške 877,44 , v ktorej časti súd návrhu vyhovel, keď ani odporca tento nárok navrhovateľa nespochybňoval.
O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 517 OZ a § 3 ods. 1 citovaného nariadenie vlády, keď do omeškania sa dostal odporca nasledujúci deň potom, ako si nesplnil svoju povinnosť uhradiť dlh navrhovateľovi v zmysle výzvy zo dňa 27.9.2010, v ktorom navrhovateľ žiada úhradu do 15 dní.
Vo zvyšku súd návrh zamietol, čo sa týka uplatneného zmluvného úroku, poplatku za výber z bankomatu, zmluvnej pokuty, a mesačného poplatku za vedenie účtu, keďže tieto neboli individuálne dojednané v úverovej zmluve a tak ich treba považovať za nekalé podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor odporcu ako spotrebiteľa. Uvedená zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená, bez možnosti zo strany odporcu jej obsah nejakým spôsobom ovplyvniť. Z hlavy 9 § 2 úverových podmienok vyplýva, že výška úroku z omeškania je 0,08 % denne, čo ročne predstavuje 29,2 %. Podľa súdu však výška úroku z omeškania nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, inak takéto zmluvné dojednanie je neplatné podľa § 39 OZ. Podľa ustálenej judikatúry je zrejmé, že za primeraný možno považovať úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 3 nariadenia č. 87/1995, ktorý úrok bol v čase uzatvorenia zmluvy 9 %. Takto dohodnutý úrok z omeškania je potom potrebné považovať za neplatný.
V danej veci mal súd ďalej za preukázané, že odporca pôvodne uzatvára s navrhovateľom úverovú zmluvu s prejaveným záujmom o variant D/ a to s úverovým rámcom 30.000,-Sk (995,82 eura). Ďalšie varianty sú uvedené pod A/ s výškou úverového rámca 15.000,-Sk (497,91 eura), pod B/ s výškou úverového rámca 20.000,-Sk (663,88 eura, pod C/ s výškou úverového rámca 25.000,-Sk (829,85 eura). Napriek uvedenému navrhovateľ odporcovi umožňuje čerpať do výšky 3.858,88 eura, teda vyššie, ako si pôvodne odporca vybral. Až vo všeobecných úverových podmienkach navrhovateľ podsúva odporcovi možnosť vyššieho čerpania, aj keď to pôvodne nie je vo sfére záujmu odporcu. Týmto mu podsúva nielen vyšší úver, ale vlastne aj s tým spojené ďalšie výdavky pre odporcu, spojené s úhradou, či už úroku, alebo jednotlivých poplatkov. Z dokazovania vyplýva, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi, ktorej súčasťou sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, spĺňa náležitosti typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Charakteristickou črtou spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky tak súd považoval uplatnené nároky, v ktorej časti bol návrh zamietnutý, i keď sú uvádzané v úverových podmienkach, avšak odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť ich ovplyvniť a tak spôsobujú menej priaznivé postavenie. Priznanie ďalších nárokov, uplatnených navrhovateľom, súd považuje za nedôvodné, keď nebola dodržaná zákonom stanovená forma v súlade s článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, najmä ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Rovnako súd nárok navrhovateľa v tejto časti považuje za nedôvodný s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 Zák. č. 258/2011, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tieto sú uvedené neurčito, keď z hlavy 6 v podmienkach splácania úveru v § 7 sa uvádza povinnosť hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých špecifikácia výšky poplatkov je daná sadzobníkom poplatkov a odmien. Rovnako sa uvádza aj pri povinnosti, ako to vyplýva z § 9, povinnosti platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Takže i táto mesačná úroková sadzba je pre spotrebiteľa určená neurčite a nie pre neho dosť zrozumiteľne.
V týchto častiach predmetný úkon súd považoval za neplatný v zmysle ustanovenia § 40 a 41 OZ. K poplatku za vedenie účtu súd dodáva, že nemôže predstavovať samotnú odplatnú službu, keďže takéto vedenie účtu slúži najmä k záujmu navrhovateľa. Preto súd, v zmysle vyššie uvedeného, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, keďže tieto nároky súd považoval za neprijateľné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi vzhľadom na jeho čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania v pomernej časti, keď si uplatnil zaplatenie sumy 1.498,66 eura, priznané mu bolo 877,44 eura, čo predstavuje jeho úspešnosť 58,55 % a potom úspešnosť odporcu a neúspešnosť navrhovateľa je 41,45 %. Takže navrhovateľovi patrí náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý zaplatil vo výške 89,50 eura, v pomernej časti a to 17,10 % (58,55-41,45), čo potom predstavuje 15,30 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.