Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/30/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. XXX, XXX XX D. 2/ L., obaja právne zastúpení: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o zaplatenie 16.980,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. -219 zo dňa 19.04.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. -219 zo dňa 19.04.2023 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II. (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) rozsudkom č. k. -219 zo dňa 19.04.2023 (ďalej aj napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade (ďalej tiež len žalovaní) zaplatiť žalobcovi spol. EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava (ďalej len žalobca) sumu (istinu), ktorá bola k 11.12.2017 vo výške 16.980,92 eur, príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z: - bežného úroku, ktorý bol k 11.12.2017 vo výške 1.097,16 eur, - úroku z omeškania, ktorý bol k 11.12.2017 vo výške 235,23 eur, - splatné poplatky vyčíslené k 11.12.2017 vo výške 126,- eur, - úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 16.980,92 eur (istina úveru) od 12.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného žalovaného zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného. Zároveň žalobcovi voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie svoj napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 02. októbra 2020 sa žalobca (pôvodne OTP Banka Slovensko, a. s.) domáhal, aby súd zaviazal žalovaných (pôvodne žalovanými boli: Vulkano s. r. o., ako právny nástupca EURA Slovakia s. r. o., a ručitelia B. S., L. S.) na zaplatenie sumy 16.980,92 eur s prísl. titulom spoplatnenia úveru. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že on ako veriteľ a žalovaný 1/ (Vulkano s. r. o.) ako právny nástupca pôvodného dlžníka EURA Slovakia s. r. o., uzavreli dňa 27. novembra 2015 Zmluvu o splátkovom otp MIKROúvere so zárukou Európskeho investičného fondu č. /MU (ďalej len Zmluva o úvere). Žalovaní v 2/ a 3/ rade (ručitelia B. S., L. S.) poskytli žalobcovi v rámci Zmluvy o úvere v článku XI Ručiteľské vyhlásenie. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa zaviazali veriteľovi/žalobcovi uhradiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere, ak dlžník svoj splatný záväzok alebo jeho časť zo Zmluvy o úvere nesplní. V zmysle čl. XV bod 3. Zmluvy o úvere žalovaný 1/ vyhlásil, že sa pred

podpisom Zmluvy o úvere oboznámil so Všeobecnými úverovými podmienkami OTP Banky Slovensko, a. s., (Podmienky), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, súhlasil s nimi a bol v plnom rozsahu zaviazaný právami a povinnosťami vyplývajúcimi z Podmienok. Žalobca v zmysle čl. I bodu 1. Zmluvy o úvere poskytol v prospech žalovaného 1/ úver v sume 23.680,- eur. Úver bol poskytnutý na účel - financovanie všeobecných prevádzkových potrieb klienta. Podľa čl. II bodu I. Zmluvy o úvere bol úver poskytovaný za variabilnú úrokovú sadzbu, tvorenú súčtom medzibankovej referenčnej úrokovej sadzby EURIBOR fíxovanej pre 3-mesačné depozitá a prirážky 3,90 % p.a. Preceňovacie obdobie bolo v zmysle čl. II bodu 2. Zmluvy o úvere stanovené na 3 mesiace. Podľa čl. I bodu 4. Zmluvy o úvere sa žalovaný 1/ zaviazal, že úver použije na dohodnutý účel, že poskytnutý úver žalobcovi vráti, zaplatí úrok, príslušenstvo, poplatky a splní všetky svoje ďalšie záväzky podľa Zmluvy o úvere za podmienok uvedených v Zmluve o úvere, a to najmä z bežného účtu žalovaného 1/. V zmysle čl. VI bodu 1. sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli na nasledovnej konečnej splatnosti úveru: 30. november 2018. V čl. VI bode 4. Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaný dohodli v prípade omeškania žalovaného 1/ so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa Zmluvy o úvere, bol žalobca oprávnený od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať žalovanému 1/ zo splatného, ale nesplateného úveru (alebo jeho časti) okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. Podľa čl. VI. bodu 1. písm. a), j) Podmienok sa porušenie povinnosti klienta (dlžníka) uhradiť svoje splatné záväzky v termíne ich splatnosti, ako aj porušovanie ďalších podmienok uvedených v Zmluve o úvere, súvisiacich zmluvách alebo v Podmienkach. považujú za „porušenie zmluvných povinností". Podľa čl. VI. bodu 2. písm. e), f) Podmienok v prípade porušenia bol žalobca oprávnený o. i. vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný, vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, ako aj odstúpiť od Zmluvy o úvere. Podľa čl. VI bodu 6. Podmienok bol žalovaný 1/ povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a s príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. Žalovaný l/ porušil Zmluvu o úvere tým, že nesplácal úver v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere riadne a včas. Žalobca listom z 15. decembra 2016 žiadal žalovaných l/, 2/ a 3/ o úhradu pohľadávok zo Zmluvy o úvere po lehote splatnosti, listom z 30. novembra 2017, doručovaným žalovaným 1/, 2/ a 3/ odstúpil od Zmluvy o úvere (účinné od 11. decembra 2017) a listom z 20. marca 2020 doručovaným žalovaným 2/ a 3/ vyzýval na splnenie ručiteľského záväzku. Pohľadávku z úveru žalobca evidoval na úverovom účte č. XXXXXXXX. Výška pohľadávky (a špecifikácia žalovanej sumy v rozdelení na istinu, úroky, úroky z omeškania) vyplývala zo štatútu uvedeného úverového účtu, ktorý predstavuje potvrdenie o celkovej výške pohľadávky, ako aj jednotlivých zložiek, z ktorých pohľadávka pozostáva, ku dňu uvedenému v štatúte úverového účtu (11. decembra 2017).

4. Žalovaní B. S., L. S. (ďalej len žalovaní) vo vyjadrení k žalobe uviedli, že na daný právny vzťah bolo vo vzťahu k žalovaným potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy, pretože bolo potrebné zohľadniť , podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle platí, že ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Takáto výzva dlžníkovi musí byť pritom veriteľovi skutočne doručená. Dojednanie účastníkov, ktorým by sa pokúsili odchýliť od právnej úpravy obsiahnutej v , najmä vylúčením predchádzajúcej výzvy, by predstavovalo obchádzanie zákona, keďže by tým boli narušené princípy ručenia, princíp akcesority a subsidiarity, a teda takéto dojednanie by bolo neplatné podľa . Predpokladom vzniku povinnosti žalovaných ako ručiteľov splniť dlh, za ktorý sa žalobcovi zaručili, je nesplnenie dlhu dlžníkom a predchádzajúca písomná výzva žalobcu na splnenie tohto dlhu, ktorá je adresovaná a doručená dlžníkovi, a to napriek tomu, že podľa ustanovenia čl. XI bod 3 Zmluvy o úvere nemá byť písomná výzva dlžníkovi potrebná. Ako však vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, výzva žalobcu zo dňa 15. decembra 2016 na úhradu dlhu, ani odstúpenie od Zmluvy o úvere zo dňa 30. novembra 2017 neboli dlžníkovi doručené. Z tohto dôvodu nedošlo k splneniu predpokladu vzniku povinnosti ručiteľov splniť dlh za dlžníka. Zo strany žalobcu tak nielen že nebola dlžníkovi doručená výzva na úhradu dlhu predtým než pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky od ručiteľov, ale svoju pohľadávku začal vymáhať až po viac ako dvoch rokoch od odstúpenia od Zmluvy o úvere. Do uvedenej doby pritom nevykonal žalobca žiadne kroky k tomu, aby pohľadávku vymáhal u dlžníka. Ako navyše vyplývalo aj zo žalobcom predložených dôkazov, predmetné výzvy žalobcu neboli ručiteľom doručené. Podľa žalovaných bolo tak v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca nevykonal žiadne kroky k tomu, aby svoju pohľadávku vymáhal v prvom rade od dlžníka a namiesto toho pristúpil k podaniu žaloby, v ktorej požaduje úhradu dlhu aj od ručiteľov. Žalovaní tiež navrhli, aby

súd žalobu zamietol aj v zmysle , nakoľko v tomto prípade išlo zo strany žalobcu voči žalovaným o výkon práva, ktoré bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda takémuto výkonu práva nepriznal súdnu ochranu. Zároveň žalovaní namietli premlčanie časti uplatneného nároku z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby ( ). 5. Uznesením z 27. mája 2021 súd prvej inštancie konanie voči spol. Vulkano s. r. o., (pôvodne žalovaný v 1. rade) zastavil z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu a uznesením z 20. septembra 2021 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca OTP Banka Slovensko, a. s., a aby na jeho miesto vstúpila spol. EOS KSI Slovensko, s. r. o., z dôvodu postúpenia predmetnej pohľadávky. 6. Žalobca vo vyjadrení z 22. júna 2022 uviedol, že žalovaní boli v čase uzatvorenia Zmluvy o splátkovom otp MIKROúvere konateľmi pôvodného dlžníka EURA Slovakia s. r. o. Išlo zjavne o obchodnoprávny vzťah, v ktorom konatelia (žalovaní) fakticky zabezpečili sporný záväzok voči banke tým spôsobom, že k nemu pristúpili. Uvedeným spôsobom sa nemohol status žalovaných premeniť na spotrebiteľský, keďže zjavne konali v úzkej spojitosti s vlastnou podnikateľskou činnosťou (činnosťou obchodnej spoločnosti, ktorej boli konateľmi). Podľa ust. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V súvislosti s doručovaním Výzvy zo dňa 15.12.2016 a Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 30.11.2017 žalobca uviedol, že bolo právne irelevantné, či ho žalovaní/dlžník aj skutočne prevzali, nakoľko pri hmotnoprávnych úkonoch platí podľa tzv. teória dôjdenia, v zmysle ktorej sa nevyžaduje aby bol úkon aj reálne doručený, ale postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Uvedené ustanovenie stojí na spravodlivom vyvažovaní záujmov zmluvných strán. Na jednej strane poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky adresátovi a na strane druhej zaručuje, že právny úkon sa stane právne perfektný aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky alebo zmarí jej doručenie. Žalovaní boli vyzvaní k úhrade dlžnej sumy už Výzvou zo dňa 15. decembra 2016. Žalovaným ako ručiteľom bolo zároveň doručené Odstúpenie od Zmluvy o úvere zo dňa 30. novembra 2017, ktorým bol dlžník vyzvaný na úhradu omeškanej sumy. Žalobca nerozporoval, že pohľadávku by mal v ideálnom svete splatiť dlžník, no z dôvodu, že dlžník pohľadávku nie je vždy schopný zaplatiť (a taktiež z dôvodu, že najmä v prípadoch spoločností s ručením obmedzeným je pohľadávka prakticky nevymáhateľná) bol zavedený inštitút ručenia, ktorého podstatou je práve uspokojenie pohľadávky z majetku ručiteľa. Nakoľko je uspokojenie pohľadávky z majetku ručiteľa zo zákona vyplývajúcou podstatou ručenia, nebol žiaden dôvod označovať takéto konanie za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi možno naproti tomu určite označiť práve konanie žalovaných, ktorí prostredníctvom právnickej osoby EURA Slovakia s. r. o., ako konatelia tejto spoločnosti čerpali úver vo výške 23.680,- eur. Tento úver následne nebol splácaný a vzniknutú situáciu sa pokúsili vyriešiť zlúčením spoločnosti so schránkovou spoločnosťou Vulkano s. r. o., ktorá bola právnym nástupcom väčšieho množstva obdobne zadlžených právnických osôb. V zmysle ustanovenia , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Nakoľko sa predmetný vzťah riadil ustanoveniami , bolo v prejednávanom prípade potrebné počítať so štvorročnou premlčacou dobou. Žalovaní, resp. dlžník, ktorého boli konateľmi uhradili v priebehu zmluvného vzťahu peňažné prostriedky v sume 8.955,73 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 6.699,08 eur, na zmluvný úrok suma 1.286,40 eur, na úrok z omeškania suma vo výške 336,25 eur a na poplatky suma vo výške 634, - eur. Nakoľko boli splátky úveru tvorené istinou a zmluvným úrokom uhradili žalovaní na dohodnuté splátky sumu 7.985,48 eur (6699,08 + 1286,40), čím boli uhradené splátky splatné od 31. decembra 2015 do 30. novembra 2016 a časť splátky splatnej 31. decembra 2016. V prejednávanom prípade bola prvou neuhradenou splátkou časť splátky splatnej dňa 31. decembra 2016, pri ktorej by premlčacia doba uplynula až dňa 31. decembra 2020. Nakoľko bola žaloba doručená súdu dňa 2. októbra 2020, nebola splátka splatná dňa 31. decembra 2016 a ani nasledujúce neuhradené splátky premlčaná. Nárok žalobcu nebol ani čiastočne premlčaný. 7. Súd prvej inštancie po citácii čl. VI bod 4 a čl. XI bod 2 a bod 3 Zmluvy o úvere ako aj zákonných ustanovení (, , , , , ) a konštatoval, že vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými písomnými dôkazmi, ako aj citovanými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny 16.980,92 eur a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z bežného úroku vo výške 1.097,16 eur, z úroku z omeškania vo výške 235,23 eur, zo splatných poplatkov vo výške 126,- eur a z úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 16.980,92 eur od 12.12.2017 do zaplatenia. Žalobca svoj uplatnený nárok odvodzoval od Zmluvy o úvere, ktorú dňa 27.11.2015 uzatvorila OTB Banka Slovensko, a. s., (pôvodný žalobca) s dlžníkom (pôvodne EURA Slovakia s.r.o.) a žalovanými 1/, 2/ ako ručiteľmi. Vzhľadom na to, že dlžník nesplácal úver riadne a včas, pôvodný žalobca listom z 15.12.2016 vyzval dlžníka, ako

aj žalovaných na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z uzavretej Zmluvy o úvere. Túto výzvu si dlžník neprevzal v odbernej lehote na pošte (odosielateľovi bola vrátená dňa 11.01.2017), žalovaní si ju prevzali dňa 02.01.2017. Nakoľko neboli pohľadávky zo Zmluvy o úvere ani následne uhradené, pôvodný žalobca odstúpil od Zmluvy listom z 30.11.2017 a trval na uhradení celej pohľadávky s príslušenstvom do 10 dní od doručenia odstúpenia od Zmluvy (právnemu nástupcovi pôvodného dlžníka Vulkano s.r.o. sa tento list nepodarilo doručiť /adresát neznámy/, vrátil sa pôvodnému žalobcovi dňa 07.12.2017, pričom žalovaní si list prevzali dňa 18.12.2017). Následne pôvodný žalobca vyzval žalovaných na splnenie ručiteľského záväzku listom z 20.03.2020, ktorý im nebol doručený /adresát neznámy/ a vrátil sa odosielateľovi dňa 25.03.2020. Žalobca pri doručovaní uvedených zásielok postupoval v súlade so Všeobecnými úverovými podmienkami (čl. X. bod 4. a 5.), t. j. ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote, považuje sa posledný deň odbernej lehoty za deň jej doručenia, i keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Taktiež ak adresát na uvedenej adrese nebýva alebo nesídli, považuje sa za deň doručenia písomnosti deň, keď poštový podnik vráti písomnosť odosielateľovi, i keď sa adresát o doručení písomnosti nedozvedel. Okrem toho sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pri hmotnoprávnych úkonoch platí ustanovenie , podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, t. z. postačuje, že sa dostal do dispozičnej sféry adresáta. Uvedené ustanovenie preto platí aj pri doručovaní výzvy pôvodného žalobcu na úhradu splatných pohľadávok z predmetnej Zmluvy dlžníkovi (neprevzal si ju v odbernej lehote na pošte), ako aj pri doručovaní odstúpenia od Zmluvy o úvere dlžníkovi (adresát neznámy), či pri doručovaní výzvy na splnenie ručiteľského záväzku žalovaným 1/, 2/ (adresáti neznámi). Súd prvej inštancie sa taktiež plne stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že právne vzťahy vzniknuté zo Zmluvy o úvere mali obchodnoprávny charakter, a to vrátane ručiteľského záväzku, nakoľko žalovaní fakticky zabezpečili obchodnoprávny záväzok dlžníka - podnikateľa voči banke tým spôsobom, že k nemu pristúpili. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (27.11.2015) boli totiž obaja žalovaní spoločníkmi a zároveň konateľmi spol. EURA Slovakia s. r. o., čiže dlžníka zo Zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená v zmysle a nasl. a jej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie všeobecných prevádzkových potrieb dlžníka (čiže podnikateľskej činnosti). Vykonaním ručiteľského vyhlásenia v Zmluve o úvere sa nemohol status žalovaných premeniť na spotrebiteľský, keďže zjavne konali v úzkej spojitosti s vlastnou podnikateľskou činnosťou, teda činnosťou obchodnej spoločnosti dlžníka, ktorej boli zároveň konateľmi. V danom prípade bolo preto absolútne vylúčené podmieňovať vznik ručiteľského záväzku žalovaným 1/, 2/ tým, či dlžník skutočne prevzal výzvu banky na úhradu pohľadávky zo Zmluvy o úvere, resp. jej odstúpenie od tejto Zmluvy. Pôvodný žalobca postupoval pri doručovaní listín v súlade so zákonom ( ), ako aj so Všeobecnými úverovými podmienkami (čl. X. bod 4. a 5.), s ktorými žalovaní ako ručitelia vyjadrili v Zmluve o úvere súhlas a boli nimi viazaní rovnako ako dlžník (čl. XI. bod 6.). Taktiež súd prvej inštancie neprisvedčil žalovaným, že žalovaný nárok bol premlčaný z dôvodu aplikácie trojročnej premlčacej doby podľa , keďže na obchodnoprávny vzťah založený predmetnou Zmluvou o úvere bolo nutné aplikovať ustanovenie (rovnako ako aj na ručiteľský záväzok žalovaných), čiže právo žalobcu žalovať predmetnú pohľadávku sa premlčí až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, čo v danom prípade nenastalo. Splátky úveru boli tvorené istinou a zmluvným úrokom, pričom dlžník uhradil na dohodnuté splátky sumu 7.985,48 eur (z úhrad dlžníka spolu 8.955,73 eur bola suma 6.699,08 eur započítaná na istinu a na zmluvný úrok suma 1.286,40 eur), čím boli uhradené splátky splatné od 31.12.2015 do 30.11.2016 a časť splátky splatnej 31.12.2016. Prvou neuhradenou splátkou dlžníka bola teda časť splátky splatnej dňa 31.12.2016 (čo žalovaní v priebehu konania nerozporovali), pri ktorej by štvorročná premlčacia doba uplynula až dňa 31.12.2020. Nakoľko bola žaloba doručená súdu dňa 02.10.2020, nebola splátka splatná dňa 31.12.2016 premlčaná, rovnako ako neboli premlčané ani nasledujúce neuhradené splátky v zmysle predmetnej Zmluvy o úvere. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vzniklo žalobcovi voči žalovaným právo na úhradu sumy 16.980,92 eur a príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z bežného úroku vo výške 1.097,16 eur, z úroku z omeškania vo výške 235,23 eur, zo splatných poplatkov vo výške 126,- eur, ako aj zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 16.980,92 eur od 12.12.2017 do zaplatenia (čl. VI. bod 4. Zmluvy o úvere). 8. Žalovaní v priebehu konania taktiež tvrdili, že žalobca začal svoju pohľadávku vymáhať až po viac ako dvoch rokoch od odstúpenia od Zmluvy o úvere. Podľa ich názoru bolo tak v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zásadou poctivého obchodného styku, ak žalobca nevykonal žiadne kroky k tomu, aby svoju pohľadávku vymáhal v prvom rade od dlžníka a namiesto toho pristúpil k podaniu žaloby, v ktorej požadoval úhradu dlhu od ručiteľov. Uvedené tvrdenie žalovaných súd prvej inštancie považoval za absolútne irelevantné, nakoľko pôvodný dlžník EURA Slovakia s.r.o., zo Zmluvy o úvere si dlhodobo neplnil svoje zmluvné záväzky ešte v čase, keď jeho spoločníkmi a konateľmi boli aj žalovaní. Rovnako

si tento dlžník v čase, keď jeho spoločníkom a konateľom bol žalovaný 1 nepreberal na pošte v odbernej lehote doručované zásielky od pôvodného žalobcu (napr. výzvu na úhradu splatných záväzkov zo dňa 15.12.2016). Bolo preto účelové tvrdiť, že pôvodný žalobca nevynaložil dostatočné úsilie na to, aby svoju pohľadávku vymáhal predovšetkým od dlžníka. Pôvodný dlžník EURA Slovakia s.r.o., bol následne dňa 22.03.2017 vymazaný z obchodného registra, keďže zanikol v dôsledku zlúčenia so spol. Vulkano s. r. o., ktorej nebolo vôbec možné doručiť zásielky (napr. odstúpenie od Zmluvy o úvere z 30.11.2017), nakoľko sa tieto vracali odosielateľovi z dôvodu, že adresát bol neznámy. Následne aj táto spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 05.02.2021, a to bez právneho nástupcu. Z uvedeného jasne vyplývalo, že žalobca podnikol všetky kroky potrebné k tomu, aby svoju pohľadávku vymohol aj od pôvodného dlžníka, čo sa mu však nepodarilo z dôvodov na strane samotného dlžníka, pričom žalovaní k náprave tohto nežiaduceho stavu nijak neprispeli a to ani v čase, keď ešte boli spoločníkmi a konateľmi v spoločnosti pôvodného dlžníka, ktorý predmetnú Zmluvu o úvere za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril s pôvodným žalobcom. 9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1/ a 2/ s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10.V zákonnej lehote podaným odvolaním zo dňa 25. mája 2023 žalovaní 1/ a 2/ navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovaným v plnom rozsahu alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. V úvode podaného odvolania žalovaní zhrnuli skutkový stav sporu s tým, že právny predchodca žalobcu, spol. OTP Banka Slovensko a. s., Bratislava, (ďalej len OTP Banka), ako veriteľ na jednej strane a spol. EURA Slovakia s. r. o., naposledy so sídlom Zvolen ako dlžník na druhej strane uzavreli dňa 27. novembra 2015 Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol spol. EURA Slovakia s. r. o., úver vo výške 23.680,- eur. 12. Právnym nástupcom spol. EURA Slovakia s. r. o., bola odo dňa 22. marca 2017 spol. Vulkano s. r. o., naposledy so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, ktorá zanikla dňa 5. februára 2021 (ďalej len „Dlžník“). Žalovaní poskytli OTP Banke v rámci čl. XI Zmluvy o úvere ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazali uhradiť OTP Banke jej pohľadávku zo Zmluvy o úvere, ak Dlžník jeho splatný záväzok nesplnil.

13. OTP Banka mala právneho predchodcu Dlžníka výzvou zo dňa 15. decembra 2016 vyzvať na úhradu splatných Záväzkov podľa Zmluvy o úvere. Následne mala OTP Banka listom zo dňa 30. novembra 2017 odstúpiť od Zmluvy o úvere. Predmetné listiny však neboli právnemu predchodcovi Dlžníka, resp. Dlžníkovi skutočne doručené. 14. Následne mala OTP Banka listami zo dňa 20. marca 2020 vyzvať žalovaných k úhrade záväzku Dlžníka vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Predmetné výzvy však neboli žalovaným v skutočnosti doručené. Žalovaní boli toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec vo viacerých aspektoch, čo predstavovalo právnu vadu rozhodnutia. Jednalo sa najmä o nesprávne posúdenie nasledujúcich právnych otázok: PRÁVNY REŽIM RUČITEĽSKÉHO ZÁVÄZKU ŽALOVANÝCH 15. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že právne vzťahy vzniknuté zo Zmluvy o úvere mali obchodnoprávny charakter, a to vrátane ručiteľského záväzku žalovaných. 16. Žalovaní mali za to, že súd prvého stupňa z právneho hľadiska nesprávne právne posúdil otázku uplatnenia noriem obchodného práva. V zmysle v platnom znení (ďalej len ) sa totiž na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , <G. aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 17. Žalovaní mali za to, že na ich záväzok z ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v Zmluve o úvere bolo potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Žalovaní pri učinení ručiteľského vyhlásenia totiž nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ako fyzické osoby - podnikatelia (teda osoby prevádzkujúce živnosť v zmysle o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, alebo fyzické osoby

vykonávajúce podnikateľskú činnosť podľa osobitných právnych predpisov, ale predmetné ručiteľské vyhlásenie učinili ako fyzické osoby - spotrebitelia.

18. Bez ohľadu na to, že Zmluva o úvere bola tzv. absolútnym obchodom podľa v platnom znení (ďalej len ), bolo tak v rámci právneho vzťahu medzi žalovanými a žalobcom nevyhnutné zohľadniť vyššie zmienené ustanovenie . 19. V tejto súvislosti žalovaní poukázali aj na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. , podľa ktorých: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Žalovaní vo vyjadrení k žalobe poukázali aj na ďalšie obsahovo identické právne závery Najvyššieho súd SR aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach (viď rozsudky z 28. mája 2015, sp. zn. a z 26. novembra 2015 sp. zn. ). 20. Okresný súd Bratislava II sa však v odôvodnení napadnutého rozsudku citovanými rozhodnutiami vôbec nezaoberal ani k nim nezaujal žiadne stanovisko. Podľa pritom platí, že ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. „V prípade, ak strana argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych orgánov, eventuálne rešpektovaným názorom právnej vedy, je potrebné v odôvodnení rozsudku najskôr zaujať stanovisko k otázke, či ide o relevantnú argumentáciu a následne posúdiť, či sa jedná skutočne o ustálený právny názor alebo skôr o názor výnimočný, ktorý z ustálenej praxe vybočuje. (...) Pokiaľ sa však chce súd od takejto praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci akceptovať stranou prezentovanú súdnu prax.“ 21. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje . Podľa konštantnej rozhodovacej praxe platí, že korektným a i ústavne konformným výkladom tohto ustanovenia dospieť k záveru, že v rozpore s tam uvedenými požiadavkami je nielen úplný, ale čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. 22. Aj v zmysle záverov rozhodovacej praxe potom platí, že ak sa Okresný súd Bratislava II nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaných a žiadnym spôsobom nezaujal stanovisko k otázke, či ide o relevantnú argumentáciu, ani neposúdil , či sa jedná o ustálený právny názor, resp. nevysvetlil odklon od rozhodovacej praxe, ktorú predostreli žalovaní, tak postupoval v rozpore s ustanoveniami . Jeho napadnutý rozsudok bol preto v tomto smere nepreskúmateľný, a okrem nesprávneho právneho posúdenia tak aj samotné konanie trpelo vadou zakladajúcou odvolací dôvod v zmysle . SPLNENIE PODMIENOK PRE VZNIK NÁROKU ŽALOBCU VOČI ŽALOVANÝM 23. Podľa právneho názoru žalovaných bolo treba na ich ručiteľský vzťah k žalobcovi nutné použiť ustanovenia . Bolo preto potrebné uplatniť aj , podľa ktorého je ručiteľ povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Takáto výzva veriteľa musí byť pritom dlžníkovi podľa komentárovej literatúry skutočne doručená. 24. Dojednanie, ktorým by sa strany pokúsili odchýliť od právnej úpravy obsiahnutej v , najmä vylúčením predchádzajúcej výzvy, by podľa odbornej literatúry predstavovalo obchádzanie zákona, keďže by tým boli narušené princípy ručenia, princíp akcesority a subsidiarity, a bolo by neplatné podľa . 25. Predpokladom vzniku povinnosti žalovaných ako ručiteľov splniť predmetný dlh, bolo tak v zmysle a záverov odbornej literatúry: (i) nesplnenie dlhu Dlžníkom a (ii) predchádzajúca písomná výzva žalobcu na splnenie tohto dlhu, adresovaná a doručená Dlžníkovi. 26. Výzva OTP Banky zo dňa 15. decembra 2016, ani odstúpenie od Zmluvy o úvere zo dňa 30. novembra 2017 však neboli Dlžníkovi v skutočnosti doručené. Z tohto dôvodu boli žalovaní naďalej presvedčení, že nedošlo k splneniu predpokladu ich vzniku povinnosti ako ručiteľov splniť dlh za Dlžníka. 27. V konaní nebolo preukázané, že došlo k riadnemu doručeniu výzvy na plnenie Dlžníkovi (resp. jeho právnemu predchodcovi), pričom pre vznik povinnosti žalovaných ako ručiteľov splniť predmetný dlh je v zmysle odbornej literatúry vyžadované skutočné doručenie výzvy (a nemala by tak byť postačujúca fikcia doručenia). Žalovaní preto mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre vznik nároku žalobcu voči žalovaným ako ručiteľov.

NÁMIETKA PREMLČANIA 28. Keďže podľa právneho názoru žalovaných bolo na ich ručiteľský záväzok potrebné aplikovať ustanovenia , na daný záväzok sa v súlade s vzťahuje trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 29. Žalovaní preto v konaní z procesnej opatrnosti vzniesli aj námietku premlčania ich ručiteľského záväzku vo vzťahu k jednotlivým splátkam úveru, u ktorých premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby, tzn. pred dňom 2. októbra 2020. Žalovaní preto namietli premlčanie nároku žalobcu požadovať od žalovaných úhradu splátok s poradovým číslom 11. až 22., ktoré spolu činia sumu EUR 7.754,92,-. Vzhľadom na to, že úroky sú podľa ods. príslušenstvom pohľadávky a premlčujú sa spolu s istinou, žalovaní namietli aj premlčanie úrokov a úrokov z omeškania, ktoré boli príslušenstvom týchto splátok. 30. Žalovaní mali za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil trvanie premlčacej doby, keď ani v tejto otázke neuplatnil a trojročnú premlčaciu dobu, ale pri posúdení premlčania aplikoval až štvorročnú premlčaciu dobu. Žalovaní s ohľadom na vyššie uvedené považovali postup konajúceho súdu pri vyhodnotení námietky premlčania za nesprávny. KONANIE ŽALOBCU V ROZPORE S DOBRÝMI MRAVMI 31. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie žalovaní v konaní poukázali aj na konanie OTP Banky v kontexte ustanovenie , podľa ktorého platí, že: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ 32. Žalovaní boli presvedčení, že žalobca, resp. jeho právny predchodca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď nevykonal žiadne reálne kroky k tomu, aby svoju pohľadávku vymáhal v prvom rade od Dlžníka a namiesto toho pristúpil k podaniu žaloby, v ktorej požadoval úhradu dlhu od žalovaných. 33. Súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dané tvrdenie žalovaných je irelevantné a žalobca podľa súdu podnikol všetky kroky potrebné k tomu, aby svoju pohľadávku vymohol aj od Dlžníka, čo sa mu však podľa súdu nepodarilo z dôvodov na strane samotného Dlžníka. 34. Žalovaní považovali takéto právne hodnotenie súdu za nesprávne. OTP Banka totiž mala podľa žalobcu od Zmluvy o úvere odstúpiť s účinnosťou ku dňu 11. decembra 2017. Na druhej strane však žalovaným bola výzva na zaplatenie dlhu zaslaná až dňa 20. marca 2020, tzn. po uplynutí 830 dní (!) od odstúpenia od Zmluvy o úvere. Samotná žaloba bola potom podaná až dňa 2. októbra 2020. V medziobdobí pritom OTP Banka nečinila žiadne kroky k vymoženiu pohľadávky od Dlžníka, ale následne až po niekoľkých rokoch od odstúpenia od Zmluvy o úvere pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky od žalovaných ako ručiteľov v súdnom konaní. 35. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa preto zjavne spoliehal na to, že má možnosť uspokojiť pohľadávku od žalovaných, v dôsledku čoho došlo aj k narastaniu príslušenstva dlhu Dlžníka. Zákon pritom vychádza z toho, že pohľadávku by mal v prvom rade uspokojiť dlžník a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby sa veriteľ spoliehal na to, že má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku od ručiteľa.

36. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 14. júla 2023 a zotrval na svojej právnej argumentácii ohľadom posúdenia daného prípadu ako obchodnoprávneho vzťahu.

37. Žalovaní replikou zo dňa 24. júla 2023 zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch a právnej argumentácii.

38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal spor podľa , a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, svoje rozhodnutie súd prvej inštancie správne odôvodnil s poukazom na primerané ustanovenia príslušných právnych predpisov. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a preto ho potvrdil ( SCP). 39. V zmysle čl. XI. bod 2. a . Zmluvy o splátkovom úvere ručiteľ týmto podľa ustanovenia a nasledujúcich vyhlasuje Banke, že uspokojí Zabezpečovanú pohľadávku, ak Klient Zabezpečenú pohľadávku alebo jej časť nesplní. Ručiteľ sa zaväzuje uhradiť Zabezpečovanú pohľadávku Banky, ak Klient svoj splatný záväzok nesplnil. Písomná výzva Klientovi na splnenie Zabezpečovacej pohľadávky v dodatočnej primeranej dobe nebola potrebná. 40. V zmysle čl. VI. bod 4. Zmluvy o splátkovom úvere, ak je Klient v omeškaní so splatením Úveru alebo akejkoľvek splátky Úveru podľa tejto Zmluvy, Banka je oprávnená od nasledujúceho dňa po dni

splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej sumy Úveru okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. 41. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 42. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 43. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 44. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 45. Podľa veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 46. Podľa ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. 47. Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. 48. Podľa , , , , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 SCP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

50. Predmetom odvolacieho konania bolo odvolanie žalovaných podané voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky uvedené v podanom odvolaní obsahujú v podstate totožné právne a skutkové argumenty aké boli žalovanými prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a boli obsiahnuté v ich písomných podaniach a ústnych prednesoch na ústnych pojednávaniach počas konania pred súdom prvej inštancie. 51. Zároveň odvolací súd uvádza, že na všetky odvolacie námietky žalovaných súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku reagoval, aj keď na niektoré len stručne. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozsudku k odvolacím námietkam dopĺňa nasledovné. 52. Rozhodujúcou skutočnosťou v prejednávanom spore je posúdenie právneho vzťahu vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o úvere medzi veriteľom - OTP Banka Slovensko a. s., (pôvodný v spore vystupujúci žalobca) a pôvodným dlžníkom spol. EURA Slovakia s. r. o., (neskôr jeho právny nástupca spol. Vulcano s. r. o., zanikol výmazom z obchodného registra), pričom žalovaní vystupovali v tomto právnom vzťahu ako ručitelia dlžníka. V tomto smere bol skutkový stav nesporný a jednoznačne vyplýva z obsahu spisu

- listinných dôkazov. Taktiež je nesporné, že posudzovaná Zmluva o úvere (uzatvorená podľa a nasl. ) bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektami (OTP Banka Slovensko a. s., a spol. EURA Slovakia s. r. o.), pričom jej účelom bolo poskytnutie Mikroúveru - finančných prostriedkov vo výške 23 680 eur na zabezpečenie všeobecných prevádzkových potrieb dlžníka (čl. I Zmluvy o úvere). Pôvodný dlžník poskytnutý mu úver nesplácal tak, ako bolo dojednané v Zmluve o úvere (čl. VI), a preto bol pôvodným veriteľom písomne dňa 15.12.2016 vyzvaný na úhradu splatných záväzkov ku dňu 15.12.2016 (výzva č. ), ktorá písomnosť mu bola doručená dňa 23.12.2016 uložením na pošte. Túto výzvu doručoval pôvodný veriteľ aj žalovaným, ktorí si ju osobne prevzali dňa 02.01.2017. Dňa 30.11.2017 pôvodný veriteľ písomne odstúpil od Zmluvy o úvere

a túto písomnosť doručoval právnemu nástupcovi dlžníka - spol. Vulkano s. r. o., ktorý si poštovú zásielku neprevzal (adresát neznámy), obaja žalovaní si predmetné odstúpenie prevzali osobne dňa 18.12.2017. Písomnosťou zo dňa 20.03.2020 veriteľ oznámil uplatnenie si práv banky voči žalovaným. Táto písomnosť bola doručovaná na adresu žalovaných, kde dovtedy poštové zásielky riadne preberali O., zásielky sa vrátili - adresát neznámy. 53. Odvolací súd je v zhode s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že predmetný právny vzťah medzi stranami sporu je treba chápať ako obchodnoprávny vzťah odvíjajúci sa od hlavného úverového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (OTP Banka Slovensko, a. s.) a pôvodným dlžníkom (spol. EURA Slovakia s. r. o.). Žalovaní pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupovali ako ručitelia dlžníka, pričom vzhľadom na ich postavenie vo vzťahu k dlžníkovi - spol. EURA Slovakia s. r. o., kde zastávali obaja funkciu konateľov a zároveň boli jedinými spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti a aj keď v danom právnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby nie je možné ich považovať za spotrebiteľov, a to vzhľadom na špecifiká posudzovaného právneho vzťahu, a to jednak z dôvodu, že ich ručiteľský vzťah je treba pokladať k hlavnému úverovému vzťahu len ako subsidiárny slúžiaci k jeho zabezpečeniu a zároveň vzhľadom na ich postavenie k dlžníkovi (konatelia a spoločníci dlžníka). V prípade úverového vzťahu sa jedná o absolútny obchodný vzťah a ručenie ktoré poskytli žalovaní je treba posudzovať v zmysle ust. a nasl. . Ochrana spotrebiteľa predstavuje ochranu poskytnutú fyzickej osobe ako slabšej strane určitého zmluvného (právneho) vzťahu, pričom sa predpokladá, že spotrebiteľ nie je dostatočne odborne znalý takéhoto zmluvného vzťahu do ktorého vstupuje. V danom prípade tento prvok laickosti pri uzatváraní Zmluvy o úvere zo strany žalovaných absentuje, a to aj pri ich postavení ako ručiteľov dlžníka. Žalovaný v 2/ rade dokonca uzatváral (podpísal) predmetnú Zmluvu o úvere ako zástupcova dlžníka (bol jeho konateľ, popri žalovanej v 1/ rade). Odvolací súd má za to, že poukazovanie na to, že žalovaných treba brať ako spotrebiteľov je v danom prípade zjavne účelové, nemajúce oporu v zákonných ustanoveniach (), a to s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Žalovaní ako jediní spoločníci a konatelia pôvodného dlžníka boli prostredníctvom dlžníka v podstate konzumentmi poskytnutého úveru. Ručiteľský vzťah žalovaných je treba chápať ako subsidiárny k hlavnému úverovému vzťahu veriteľ - dlžník a potom je potrebné vo vzťahu k ručeniu žalovaných aplikovať zákonné ustanovenia ručenia v zmysle a nasl. . V danom spore veriteľ vyzval dlžníka na úhradu jeho splatných záväzkov výzvou zo dňa 15.11.2016, podľa stavu záväzku k 15.11.2016 (predmetná výzva bola adresovaná a osobne prevzatá aj žalovanými - konateľmi dlžníka) a následne odstúpením od Zmluvy o úvere z 30.11.2017 veriteľ písomne vyzval právneho nástupcu dlžníka na splatenie celého dlhu. Predmetné odstúpenie od Zmluvy o úvere bolo adresované aj obom žalovaným ako ručiteľom, pričom títo si ho prevzali osobne 18.12.2017. Na dokreslenie stavu odvolací súd poukazuje na to, že pôvodný dlžník zanikol dňa 22.03.2017 zlúčením so spol. Vulkano s. r. o., ktorá vystupovala celkom zjavne len ako tzv. schránková spoločnosť slúžiaca výlučne za obdobie od februára 2017 do mája 2017 na prevzatie celkovo 121 obchodných spoločností, ktoré zanikli zlúčením s touto spoločnosťou, pričom jej spoločníkom a konateľom bol občan Rumunskej republiky, a ktorá bola na adrese svojho sídla v Slovenskej republike nekontaktná, nepreberajúca poštové zásielky. Zánik pôvodného dlžníka zlúčením so spol. Vulkano s. r. o., mal za následok reálnu nemožnosť uplatnenia predmetnej pohľadávky veriteľa. Po tom, čo daná pohľadávka mala byť uhradená spol. Vulkano s. r. o., možno konštatovať, že nastal stav kedy bolo nepochybné, že tento dlžník predmetný záväzok nebude plniť, napokon spol. Vulkano s. r. o., bola v konečnom dôsledku vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu (dňa 05.02.2021). Zároveň odvolací súd poukazuje na znenie Všeobecných úverových podmienok, ktoré tvorili súčasť uzatvorenej Zmluvy o úvere (čl. X bod 4 a bod 5), v zmysle ktorých sa považuje doručovaná písomnosť veriteľom dlžníkovi a ktorá nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote je treba pokladať posledný deň odbernej lehoty za deň doručenia aj keby sa adresát (dlžník - spol. Vulkano) o uložení doručovanej zásielky nedozvedel. Taktiež v prípade ak adresát na uvedenej adrese nebýva alebo nesídli, treba považovať za deň doručenia doručovanej písomnosti deň, keď poštový podnik vrátil písomnosť odosielateľovi, i keď sa adresát o doručení písomnosti nedozvedel, t. j. bol na danej adrese neznámy. Predmetná písomnosť

- odstúpenie od Zmluvy o úvere sa doručovala adresátovi spol. Vulkano, s. r. o., na jeho adresu, ktorú mal riadne uvedenú v obchodnom registri ako svoje sídlo. 54. Zároveň odvolací súd uvádza, že posúdením sporu, ako to vykonal súd prvej inštancie, nedošlo ani k odklonu od žalovanými uvádzanej judikatúry, nakoľko podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazovali žalovaní a podľa ktorého je treba prednostne použiť ustanovenia v prípade, ak by sa mali inak použiť normy iba v prípade, ak sa jedná o právny vzťah, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. S poukazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, žalovaných nie je možné pokladať za

spotrebiteľov a potom sa na daný spor žalovanými v odvolaní uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nevzťahujú a postupom súdu prvej inštancie nedošlo od odklonu od tejto uvedenej judikatúry. 55. Žalovanými opakovane v odvolaní vznesená námietka premlčania časti žalobcom uplatneného nároku na úhradu splátok s poradovým číslom 11 až 22 (spolu vo výške 7.754,92 eur) nie je namieste, nakoľko predmetný právny vzťah je treba posúdiť ako obchodnoprávny (vzhľadom na vyššie uvedené) a potom je premlčacia doba v zmysle 4 roky, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 02.10.2020 a prvá neuhradená splátka dlžníka bola splatná dňa 31.12.2016, t. j. pohľadávka dlžníka bola uplatnená v rámci zákonnej 4 ročnej premlčacej doby. Nakoľko, ako bolo už skôr odôvodnené, v prípade žalovaných sa nejedná o spotrebiteľov a potom ani nie je možné aplikovať 3 ročnú premlčaciu dobu podľa , tak ako sa mylne domnievali žalobcovia. 56. Skutočnosť, v akom časovom horizonte od odstúpenia od Zmluvy o úvere si veriteľ uplatní svoje právo na vymáhanie svojej splatnej pohľadávky podľa odvolacieho súdu nie je možné mu dať na ťarchu a odvodzovať od toho porušenie dobrých mravov zo strany veriteľa. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že pôvodný veriteľ si svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere uplatňoval aj voči pôvodnému dlžníkovi spol. EURA Slovakia s. r. o., (výzva na úhradu jeho splatných záväzkov zo dňa 15.11.2016, podľa stavu výšky pohľadávky k 15.11.2016) a uplatnil si ju v tomto súdnom konaní priamo aj voči dlžníkovi - spol. Vulkano s. r. o., ako právneho nástupcu pôvodného dlžníka a v konaní voči nemu aj riadne postupoval. Nakoľko však došlo k jeho zániku bez právneho nástupcu bolo súdne konanie voči nemu zastavené (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -102 vydané dňa 27.05.2021). Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o porušení dobrých mravov žalobcu ako veriteľa voči žalovaným. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( SCP). 58. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa v spojeni´ s a tak, zˇe zˇalobcovi u´spesˇne´mu v odvolacom konani´ priznal na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovaným s ty´m, zˇe v súlade s o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).