Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-154-2012.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/154/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G., so sídlom Z., J. XXXX/XXX, IČO: XX XXX XXX proti odporcovi A. Z., bytom Z., A. XXX/XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody B., Z., o zaplatenie 1.606,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2012, č.k. 16C/160/2011-42, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.586,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.586,26 Eur od 30.10.2009 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 28. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 96 Eur, v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 01.04.2009 úverovú zmluvu (z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, poskytnutý navrhovateľom odporcovi podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2009), ktorá spĺňala náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto nie je možné uvedený úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre daný typ úveru zistil z prehľadu maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanej zo súhrnu údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok roku 2008 podľa Nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, maximálne výška odplaty predstavuje 68,98 %. Považoval za dôvodný návrh navrhovateľa pozostávajúci zo žalovanej istiny vo výške 995,82 Eur (- 20 Eur zaplatených odporcom), náklady vo výške 591,60 Eur a poplatky za poskytnutie úveru 9,96 Eur a zmluvná pokuta vo výške 8,82 Eur, spolu 1.586,26 Eur a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 544 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 566 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 a § 160 ods. 1 O.s.p. Povolil odporcovi zaplatenie istiny s príslušenstvom v splátkach po 30 Eur mesačne, a to s prihliadnutím ku skutočnosti, že je v súčasnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody a jeho finančný príjem je obmedzený s tým, že v prípade nezaplatenia dvoch splátok stratí odporca výhodu poskytnutých splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu umožní zaplatenie istiny a úrokov z omeškania v splátkach po 15 Eur mesačne. Uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho mesačný príjem je legislatívne obmedzený, pričom má vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom. Z tohto dôvodu sa jeho čistý mesačný príjem pohybuje na úrovni 12 - 15 Eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že jeho manželka je na predĺženej materskej dovolenke, a preto žiadal súd, aby výšku jednotlivých splátok počas výkonu trestu odňatia slobody znížil, nakoľko sa v opačnom prípade automaticky dostane do omeškania a navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Dôvod a výšku nároku navrhovateľa nespochybnil.
Navrhovateľ na podané odvolanie odporcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odvolanie odporcu zamietol. Uviedol, že skutočnosť, že odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť pre navrhovateľa na ujmu tým, že súd prizná právo, ale toto právo zároveň obmedzí v podobe neprimerane nízkych splátok dlhu odporom. Dôvodil, že odporca sa dostal do súčasnej ekonomickej situácie svojím zavineným konaním, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu a súd na túto skutočnosť vo svojom rozsudku dostatočne prihliadol. Poukázal na skutočnosť, že dátum prvej splátky, ktorú odporca mal zaplatiť, bol deň 20.05.2009, pričom odporca zaplatil jedinú splátku dňa 11.06.2010 vo výške 20 Eur. Z uvedeného mal za zrejmé, že odporca sa dlhodobo vyhýbal splateniu svojho dlhu voči navrhovateľovi, a aj preto nesúhlasil, aby súd vo svojom rozsudku akokoľvek znížil výšku splátok dlhu odporcom.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
V danej veci okresný súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.586,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.586,26 Eur od 30.10.2009 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 28. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Krajský súd preskúmaval rozhodnutie okresného súdu len v časti splatnosti peňažného plnenia a nepreskúmaval ostatné výroky napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Ust. § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava paričnej lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda, či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti v splátkach nebude vzhľadom na jeho pomery príliš ťaživé. Závisí preto od okolností konkrétneho prípadu, či návrhu na určenie dlhšej lehoty splatnosti alebo na zaplatení dlhu v splátkach vyhovie.
V danej veci súd prvého stupňa umožnil odporcovi zaplatenie jeho pohľadávky voči navrhovateľovi v splátkach po 30 Eur mesačne z dôvodu, že prihliadol na jeho súčasnú situáciu, keď sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho finančný príjem je obmedzený. Vzhľadom na výšku plnenia, a teda aj ochranu samotného navrhovateľa, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné určiť splátky nižšou sumou, ako sa toho domáhal v odvolaní odporca. Treba uviesť, že sociálna situácia odporcu nie je jediným kritériom pre určenie výšky splátok. Je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že odporca svoju povinnosť voči navrhovateľovi neplnil od 30.10.2009 (zaplatil celkovo len 20 Eur). Zohľadniť bolo potrebné i výšku dlhu, ktorá presahuje sumu 1.586 Eur a pri povolení zaplatenia v splátkach po 30 Eur mesačne odporca uvedenú sumu bude splácať viac ako 53 mesiacov, t. j. takmer 5
rokov. Ďalším znížením výšky splátok v zmysle návrhu odporcu (15 eur mesačne) by dĺžka splácania dlhu odporcu predstavovala takmer 10 rokov, ktorú skutočnosť odvolací súd posúdil ako absolútne neprimerané znevýhodnenie úspešného navrhovateľa.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, keď povolenie splácania dlhu v splátkach po 30 Eur mesačne, určených okresným súdom, je aj podľa názoru krajského súdu primerané, a to i s prihliadnutím na možnosť obmedzeného zárobku odporcu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Nie bez povšimnutia zostala skutočnosť, že odporca bol odsúdený za spáchanie trestného činu, privodil si túto situáciu sám a nemôže byť výlučne na ujmu navrhovateľa neprimerané odsunutie zaplatenia dlhu.
Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil, a preto mu ich náhrada podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. odvolacím súdom priznaná nebola.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .