Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-95-2009.pdf
PDF · 117.61 KB
No categories available
8C/95/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu D. H., bytom A.. E., Č.. T. XXXX/XX, proti žalovanej D. T., bytom A.. E., R. XXXX/XX , t. č. bytom T., C. X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Lipt. Mikuláš, M. Pišúta 936/16, v konaní vrátenie pôžičky 331,93 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 257,29 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej advokáta JUDr. Jiřího Martausa so sídlom v Lipt. Mikuláši, M. Pišúta č 936/16.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 30.04.2009, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 331,93 eur(10.000,- Sk do 31.12.2008) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 01. 06. 2006 do zaplatenia a náhradou trov konania. Odôvodnil žalobu tým, že žalovanej 09. 05. 2006 bezúročne požičal žalovanú istinu tak, že ju o 12:49:54 hodine v pobočke C. T. v Lipt. Mikuláši vložil na účet žalovanej. Pred realizáciou vkladu bolo ústne dohodnuté, že zapožičanú sumu žalovaná vráti jednou splátkou najneskôr dňa 31. 05. 2006, k čomu nedošlo. Žalobca žalovanej zaslal dňa 18. 03. 2009 predžalobnú výzvu z Pošty Lipt. Mikuláš, pod podacím číslom 63265041, ktorú žalovaná neprevzala.
Tunajší okresný súd vydal dňa 29. 05. 2009 platobný rozkaz číslo konania 1Ro/738/2009-10, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. Odôvodnila ho poukazom na nedôvodnosť žaloby s tým, že peniaze vo výške 10.000,- Sk vložené žalobcom 09. 05. 2006 na jej účet neboli pôžičkou. Navrhla zamietnutie žaloby.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/38/2010-48 zo dňa 26.02.2010 zrušil rozsudok tunajšieho okresného súdu č.k. 8C/95/2009-33 z 2.11.2009 o zamietnutí žaloby s tým, že v ďalšom konaní sa má súd prvého stupňa pokúsiť odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov (titul, na základe ktorého žalobca žalobkyni poskytol 10.000,- Sk, keď žalovaná na rozdiel od žalobcu tvrdila, že finančné prostriedky boli darom, ale túto skutočnosť nepreukázala a nenavrhla vykonať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia), a to aj formou nepriamych dôkazov. Je potrebné preveriť tvrdenie žalovanej o tom, že nemala žiadne finančné problémy, prostredníctvom dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom v priebehu odvolacieho konania (správa od správcu bytu a podobne). Bolo by vhodné počkať na výsledky
znaleckého dokazovania vykonávaného v konaní sp. zn. 7C/5/2007 tunajšieho okresného súdu, čo môže mať výrazný vplyv na vierohodnosť tvrdení účastníkov.
V odvolaní z 28.12.2009 žalobca navrhol vykonať dôkazy zistením obsahu rozsudku č.k. 6C/33/2004-89 z 11.10.2005, ktorým bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie 42.848,- Sk s príslušenstvom a spisu 13C/374/2004 tunajšieho okresného súdu, ďalej spisom súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie EX 498/2004, v ktorom bola vymáhaná suma 3.706,- Sk od žalovanej a EX 300/2006 pre vymoženie 102.246,- Sk. Poukázal na dohodu o splátkach uzatvorenú medzi Kooperativa poisťovňa, a.s. a žalovanou o splácaní 11.480,- Sk počnúc od novembra 2005 do októbra 2006 vrátane.
Písomným podaním zo 04.06.2010 žalobca navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Štátny fond rozvoja bývania za účelom úhrad mesačných splátok dlhu voči tomuto subjektu za apríl, máj a jún 2006 a ich výšky, dopyt na správcu bytu zapísaného na LV č. XXXX obec a katastrálne územie A.. E. za účelom zistenia, kedy presne, ktorý deň zaplatila žalovaná mesačný poplatok za služby poskytované správcom bytu za apríl, máj, jún 2006 a či pravidelne platila za poskytované služby tomuto správcovi. Navrhol vyžiadať od zamestnávateľa žalobkyne Grandhotel Starý Smokovec výšku všetkých zrážok vykonávaných zo mzdy žalovanej za apríl, máj, jún 2006, ako aj za celú dobu trvania jej pracovného pomeru a zistiť jej čistý mesačný príjem,. Navrhol tiež vyžiadať od žalobkyne presnú adresu firmy, v ktorej mala pracovať vo Švajčiarsku v minulosti a zistiť tam jej príjem.
Z fotokópie výpisu listu vlastníctva č. XXXX z 9.1.2007 predloženého žalovaným je preukázané, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX vo vchode č. XX, na H. H. bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na KN parc. č. 3317/72 v Lipt. Mikuláši je žalovaná, ktorá je aj spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6436/321909.
Zo správy Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava z 21.07.2010 súd zistil, že žalovaná sa zaviazala splácať úver vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Za apríl 2006 bola uhradená riadna splátka 93,04 eur dňa 20.04.2006, za máj 2006 splátka v rovnakej výške bola uhradená dňa 15.06.2006 a za jún 2006 došlo k úhrade riadnej splátky vo výške 93,04 eur dňa 21.06.2006. Všetky platby boli realizované formou bezhotovostného prevodu z účtu. Informáciou o tom, kto zadal príkaz na úhradu alebo kto je majiteľom účtu ŠFRB nedisponuje.
Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie EX 300/2007 súd zistil (na pojednávaní 30.07.2010), že je vedené exekučné konanie na základe rozsudku Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp. zn. 6C/33/2004 z 11.10.2005 a bol vydaný exekučný príkaz z 12.3.2010.
Z fotokópie potvrdenky pokladničnej operácie vystavenej C. T. J., I..J.. A.. E. 09. 05. 2006 je preukázané, že na účet D. T. č.ú. XXXXXXXXXX bola pripísaná čiastka 10.000,- Sk od vkladateľa D. H., ktorého totožnosť bola overená z občianskeho preukazu.
Z fotokópie podacieho lístka pod. číslo 63265041 je preukázané, že žalobca zaslal žalovanej na adresu R. XXXX/XX A.. E. doporučenú zásielku, ktorú podal na poštovú prepravu v Lipt. Mikuláši 18. 03. 2009.
Z oznámenia Interhouse Tatry, s.r.o., Grandhotel Starý Smokovec 38, Vysoké Tatry zo 16.08.2010 je preukázané, že žalovaná u tohto zamestnávateľa pracovala od 1.12.2006 do 30.06.2007 a za uvedené obdobie dosiahla čistý príjem 176.392,- Sk, čo predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 25.198,86 Sk mesačne, zo mzdy boli vykonané zrážky v úhrnnej výške 2.167,- Sk.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7C/5/2007 je preukázané, že žalobou zo dňa 05. 10. 2006 sa žalobca D. H. voči žalovanej D. T. domáha zaplatenia istiny 36.513.31 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky, ktorá mala byť žalobcom žalovanej požičaná od 03. 02. 2005 do 07. 05. 2006 v dvadsiatich splátkach ako pôžička na byt. Tunajší okresný súd uznesením zo 06.10. 2009 č.k.
7C/5/2007-244 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písomníctvo, z odvetvia ručné písmo (identifikácia pisateľa). Úlohou súdnej znalkyne je posúdiť a identifikovať pravosť podpisu žalovanej na listinných dôkazoch - príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch nachádzajúcich sa v spise na čl. 6 až 15. Z dôvodov tohto uznesenia súd zistil, že žalovaná so žalobou nesúhlasí a namieta pravosť tvrdení žalobcu s poukazom na skutočnosť, že okrem podpisov na dvoch pokladničných príjmových dokladoch zo 07. 05. 2006 na 30.000,- Sk a 02. 04. 2006 na 20.000,- Sk (č. l. 11 súdneho spisu) žiaden z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom nepodpísala. Podaním zo dňa 02.06.2010 znalkyňa oznámila, že sporné podpisy považuje za nespracovateľné. Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava písomnosťou zo dňa 10.08.2010 oznámil na dopyt súdu, že pre posúdenie pravosti listiny je vždy potrebné predložiť originál listiny. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci originálmi listín nedisponujú a znalecké dokazovanie vykonané nebude.
Zo správy Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Vrbická 4250, so sídlom v Lipt. Mikuláši, z 20.10.2010 súd zistil, že po registrácii spoločenstva (19.4.2006) bol 27.5.2006 vystavený výmer pre výšku preddavkov za výkon správy a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu pre žalovanú vo výške 900,- Sk mesačne. Žalovaná 19.7.2006 poslala platbu za jún 2006 v predpísanej výške. Preddavkové platby za apríl a máj 2006 spoločenstvo nepožadovalo, lebo nebolo v týchto mesiacoch registrované. Za rok 2006 žalovaná uhradila všetky preddavkové platby načas a v plnej výške. Rovnako v roku 2007.
Z oznámenia Stavebného bytového družstva Lipt. Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, Lipt. Mikuláš zo 16.7.2010 je preukázané, že nie je a v minulosti nebol správcom bytového domu na ulici Vrbická 4250/42 v Lipt. Mikuláši.
Z oznámenia Bytového podniku, Lipt. Mikuláš, a.s. so sídlom v Lipt. Mikuláši, Námestie osloboditeľov 73, z 13.8.2010 súd zistil, že Bytový podnik, Lipt. Mikuláš, a.s. nie je správcom bytového domu Vrbická 4250/42.
Na pojednávaniach žalobca uviedol, že žalovaná ho 09. 05. 2006 telefonicky požiadala z jej pracoviska v Grandhoteli Starý Smokovec o požičanie finančných prostriedkov. Bola rozrušená, plakala, nemala z čoho zaplatiť za byt v A.. E. na ul. R., na ktorý mala hypotéku a pôžičku zo Stavoindustrie Lipt. Mikuláš, od ktorej jej chodili listy, že o byt príde. On išiel zaplatiť čiastku 10.000,- Sk hovoriac jej, že mu musí sľúbiť, že mu ju naozaj vráti. Ona tvrdila, že to vyplatí, keď bude mať výplatu, že zarába dobre. Má od nej listy, v ktorých vypisovala ako slabo zarába. Žalovaná mu číslo jej účtu nadiktovala do telefónu. Potom mu opäť telefonovala ďakujúc, že jej peniaze požičal, pretože jej prišlo cez mobilný telefón oznámenie o vklade. Výšku pôžičky určila žalovaná. On jej povedal, nech mu peniaze vráti do konca mesiaca, s čím v telefóne súhlasila. Následne jej telefonoval asi trikrát, aby mu peniaze vrátila, prvýkrát tak o týždeň. Písomnú zmluvu o pôžičke neuzatvorili, lebo nebola v Lipt. Mikuláši. Neurobili tak ani po jej návrate do Lipt. Mikuláša, lebo ona sa zatajovala. Napriek tomu, že žalovaná mala podpisovať príjmové a výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú založené v spise tunajšieho okresného súdu 7C/5/2007 v rovnakom období, požičanie tejto finančnej čiastky by mu nebola po jej návrate z Tatier podpísala. Možno by sa dal zabezpečiť záznam ich telefonického hovoru. Žalobca nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi a nemá ani svedkov na preukázanie jeho tvrdení. Nezveril sa s týmto nikomu, nezvykne takto postupovať. So žalovanou nie sú v príbuzenskom pomere. Spočiatku mala u neho pracovať, v čase ich zoznámenia sa pracovala vo Švajčiarsku. Pred Vianocami asi v roku 2004 prišla, stretli sa spolu aj so spoločnou známou, ktorá ich predstavila. Potom prišla zo Švajčiarska ešte asi 3-4 razy a asi po 3 roku sa vrátila. Keď chodila do Švajčiarska, boli v telefonickom kontakte. Pomáhal jej vybavovať záležitosti okolo bytu na Stavoindustrii. Bežne finančné prostriedky neznámym ľuďom nepožičiava. Myslel to tak, že bude uňho pracovať. Po návrate zo Švajčiarska ju nezamestnal napriek tomu, že mu dlhovala peniaze. Bola u neho v dome tak 3-4 razy, vždy za účelom požičania peňazí. Pred 09. 05. 2006 jej požičiaval finančné prostriedky na viackrát, po tomto dátume jej požičiaval tiež aj napriek tomu, že peniaze nevracala. Plakala a nariekala; on bežne peniaze každému kto narieka a plače nepožičiava. Jeho manželka nevedela, že požičiava peniaze, preto žalovaná chodila do domu, nie do bytu, v ktorom vedie spoločnú domácnosť žalobca so svojou manželkou. Kontakt so žalovanou teraz neudržiava možno 2-3 roky. Ukončili to telefonicky, keď mu stále hovorila, že nemá aké peniaze vrátiť. Jeho manželka našla doklady
o požičiavaní peňazí žalovanej, nahnevalo ju to, chcela sa aj rozviesť. Intímny pomer so žalovanou mal asi 5-krát na chate a v dome asi v r. 2005. Na pojednávaní 30.07.2010 uviedol, že netrvá na tom, aby si súd vyžiadal správy o príjmoch žalovanej vo Švajčiarsku, keďže je potrebné zložiť preddavok na vykonania tohto dôkazu v cudzine. Svedok T. Č. vie, že žalovanej požičiaval peniaze, keď sa svedok mal vyjadriť, že žalovaná mala finančné problémy a hovorila mu, že zavolala D., teda žalobcovi a hneď jej peniaze poslal. S pánom Č. ho zoznámila žalovaná, ktorá hovorila, že ide k právnikovi a potrebuje pre neho peniaze. Žalobca peniaze zobral a dal jej žalovanej, ona ich dala jemu. So žalovanou bol za ním aj v Skalici. Žalovaná hovorila aká je šťastná, že má človeka, čo jej požičiava peniaze. Žalobca jej peniaze darovať aj požičal, rovnako jej daroval a požičal aj veci (výpoveď žalobcu na pojednávaní 1.10.2010). Peniaze pre p. Č. boli vo výške do 10.000,- Sk, ich vyplatenie žalovanou p. Č. samotný potvrdil žalobcovi. Cestou do Skalice ho žalovaná prosila o pôžičku peňazí. On jej peniaze dal, zdôrazňuje nie požičal, ale dal 7 až 10.000,- Sk, ktoré ona potrebovala niekomu vrátiť. Žalovaná mu veľmi klamala a vie to aj od ľudí, ktorí ho požiadali, aby v týchto sporoch pokračoval, aby ju pokoril. Žalovaná mu predsa netelefonovala, aby jej peniaze podaroval, ale aby jej požičal na zaplatenie bytu. Povedala mu, keď mu telefonovala, aby mu poďakovala že mu peniaze vráti hneď, čo najbližšie.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že jej vzťah so žalobcom bol viac než kamarátsky, poznajú sa zhruba 4-5 rokov. Ich vzťah trval možno aj dva roky, plánovali spoločnú budúcnosť. Vedeli o ňom určite jej kamarátky aj manželka žalobcu. Aspoň on to rozprával, že ona o nich vie. Tvrdil však, že sa budú rozvádzať. So žalobcom chodili na výlety, na nákupe v Poľsku platil on. Dal jej žalovaných 10.000,- Sk, aby si niečo kúpila, povedal jej to do telefónu. Peniaze jej poslal na účet, ktorého číslo mu nadiktovala. Nemala v tom čase finančné problémy. Na byt v A.. E. čerpala úver zo ŠFRB, ktorý spláca stále. Na otázku súdu uviedla, že žalobca jej v minulosti nepožičiaval peniaze. Po oboznámení so spisom tun. okresného súdu sp. zn. 7C/5/2007 uviedla, že jej požičal na školné 50.000,- Sk, o ktorých sa nedohodli, kedy ich má vrátiť. Otázku súdu ohľadom pôžičiek chápala ako otázku na pôžičky ohľadom bytu. Pri príležitostí sviatkov jej kúpil kyticu a darček, ktorý si vybrala. Žalobca ju nežiadal o vrátenie peňazí ani darov. Pán T. Č. zo Skalice nie je právnik. Dávala mu peniaze, mohlo to byť okolo 3.000,- Sk a potom znovu 3.000,- Sk, všetko bez papierov. Raz jej dal peniaze pre tohto človeka žalobca a nebola reč o ich vrátení. Žalobca jej tiež dával peniaze, napr. na kúpu čižiem. Pánovi Č. o svojich financiách nerozprávala. Pán Č. vedel o jej vzťahu so žalobcom, boli aj na jeho chate na Podbanskom. V dôsledku toho, že ju p. Č. neinformoval o istých úkonoch, prehrala na tunajšom okresnom súde spor, v dôsledku čoho je proti nej vedené exekučné konanie. Druhý spor týkajúci sa podnikania, vyhrala. Vo Švajčiarsku pracovala v domácnosti, starala sa o 18 ročné dvojičky bez pracovnej zmluvy, neboli platené odvody, mzda jej bola vyplácaná v hotovosti.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaniach uviedol, že žalovaná nespochybňuje prijatie čiastky 10.000,- Sk; išlo o dar, nie o pôžičku. Vzťah žalobcu a žalovanej v tom čase bol viac ako priateľský. Boli blízkymi osobami, je prirodzeným, že došlo k poskytnutiu daru na vyriešenie finančných problémov. V prípade, že by súd vyhodnotil skutkové tvrdenia ako plnenie z bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania. Nesporné prevzatie a odovzdanie peňazí 10.000,- Sk, čo žalovaná nepopiera. Žalobca nepreukázal, že peniaze žalovanej požičal, dôkazné bremeno znáša on. Žalobca sám uviedol, že nemal problém dať žalovanej 10.000,- Sk a nebolo medzi nimi neobvyklým ani odovzdanie daru v niekoľkých tisícoch korún. Vzťah žalobcu a žalovanej bol v tom čase bližší ako pracovnoprávny, žalobca sám uviedol, že žalovanú chce pokoriť. Tvrdenie o tom, že žalovaná ho telefonicky nežiadala o dar, ale o pôžičku vyvrátil sám žalobca tvrdením, že jej odovzdal na parkovisku sumu 7.000 až 8.000,- Sk, ktorú nechce vrátiť späť. Svedok Č. nepotvrdil, že došlo k požičaniu peňazí, pri dojednávaní tohto právneho úkonu pred vyplatením peňazí nebol. Disponoval informáciami sprostredkovanými od žalobcu, ktorý mu poskytol aj bankový výpis. Svedok uvádzal, že žalobca si vždy dával pôžičky podpisovať, v tomto prípade pôžička podpísaná nie je. Aj svedok žalovanej nezištne prispieval pomocou bez toho, aby požadoval odplatu, robili to teda viacerí ľudia. Žalovaná žalobcovi netelefonovala, aby ho požiadala o pôžičku, ale oznámila mu, že potrebuje peniaze, ktoré jej žalobca bol ochotný ako žiadateľke vyplatiť. Je logickým, že žalovaná netelefonovala do banky, ale mužovi s ktorým mala bližší vzťah a oznámila mu, že potrebuje peniaze. O tom, že išlo o dar svedčí aj skutočnosť, že žalobca začal peniaze vymáhať až po ukončení vzťahu so žalovanou.
Svedok T. Č. v písomnom podaní z 9.11.2010, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 9.11.2010, uviedol, že žalobca ho navrhol vypočuť ako svedka v konaní Okresného súdu Lipt. Mikuláš v sp. zn. 7C/5/2007. Avšak o merite veci v právnej veci sp. zn. 8C/95/2009 nemá takmer žiadne relevantné poznatky a nemá o čom svedčiť. Napriek tomu žalobca trval na výsluchu tohto svedka. Napokon na pojednávaní 11.7.2011 T. Č. ako svedok uviedol, že žalobca je jeho priateľ s ktorým sa pozná viac rokov, stretávajú sa, tykajú si. Dlhšie než žalobcu pozná žalovanú, ktorá ich zoznámila, ich vzťah bol priateľský, ale teraz nie sú v kontakte, tykajú si. Od žalobcu získal vedomosti o problémoch žalovanej v súvislosti so zle uzatvorenou nájomnou zmluvou pre ňou prevádzkovú kaviareň. V súvislosti s týmito problémami mu žalovaná povedala, že si nesmierne váži, že jej žalobca pomáha a požičiaval jej peniaze. Študovala na vysokej škole. Mala ísť so žalobcom do Stavoidustrie zariaďovať byt, ktorý mala kupovať, ale nemala peniaze. Napísal žalovanej dva odpory proti vydaným platobným rozkazom, a to pre firmu Linde, ktorá sa zaoberá predajom plynu a Kooperatívu poisťovňu. Odvtedy sa žalovaná odmlčala. Žalovaná ho navštívila aj v Skalici, kde bola podpísať podanie na Ústavný súd a plnú moc pre právnika. Prišla autom, ktoré bolo zaparkované obďaleč a v ktorom niekto sedel. Nevie prečo p. H. hovoril, že mu svedok povedal, že svedkovi žalovaná vyplatila peniaze, ona mu žiadne peniaze nevyplácala. Pán H. sedel v aute, on to nemohol vidieť. Pán H. mu tiež hovoril, čo sa týka pôžičiek pre p. T., o firme Linde a splátkovom kalendári, tak že jej dal asi 8.000,- Sk a boli niečo pre Linde v Lipt. Mikuláši vybavovať. Pokiaľ ide o pôžičku tvoriacu predmet tohto konania, žalobca mu ukázal lístok z banky. Od žalobcu vie svedok aj to, že mu žalovaná telefonovala zo Smokovca, či odkiaľ. Od p. H. vie, že si každú pôžičku žalovanej nechával podpisovať. Žalovaná mu nepovedala koľko, ani kedy jej p. H. požičal, ale svedok vie, že on si vždy nechal pôžičky podpisovať, čo mu povedala žalovaná potvrdil aj žalobca. Požičal jej aj 1.100.000,- Sk, nevie, či naraz alebo po čiastkach, čo mu povedal žalobca. Na základe tohto lístku z banky svedok nemôže tvrdiť, že jej dal peniaze ako pôžičku, ale prikláňal by sa k tomu. Podpis žalovanej na tomto doklade byť nemohol, lebo pôžičku žiadala telefonicky, iný doklad o pôžičke svedok nevidel, zrejme ani neexistuje, a ani nemôže keď pôžičku žiadala žalovaná telefonicky. Svedok pri dohadovaní tejto pôžičky prítomný nebol.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 120 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhnú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 Ods. 4 Obč. súd. por. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol. Právna úprava § 120 ods. 4 Obč. súd. por. v rámci sporového konania nesie so sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci sú
povinní označiť alebo predložiť dôkazy skôr ako vyhlási súd rozhodnutie vo veci samej, keďže na dôkazy označené, predložené neskôr súd neprihliada. Žalobca do vyhlásenia rozsudku 2.11.2009 napriek niekoľkonásobnému poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 Obč. súd. por. svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Až v odvolaní označil dôkazy, ktoré má súd na preukázanie jeho tvrdení vykonať. Sporové konanie sa spravuje predovšetkým povinnosťou súdu prejednať vec, čo znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania. Procesná a dôkazná povinnosť účastníka predstavuje povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesným dôsledkom spojeným s dôkaznou povinnosťou je neunesenie dôkazného bremena. Nemožno uložiť dôkazné bremeno za tvrdenie, ktoré urobila druhá strana. Konanie o vrátenie pôžičky je konaním, v ktorom dôkaznú povinnosť znáša žalobca (príkladom tzv. obrátenej dôkaznej povinnosti je napr. konanie podľa antidiskriminačného zákona). Bolo teda povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce, že financie, ktoré poskytol žalovanej vo výške 10.000,- Sk dňa 09.05.2006 sú pôžičkou. Žalobca tvrdil, že 09. 05. 2006 poukázal na účet žalovanej istinu 10.000,- Sk, čo nebolo medzi stranami sporu sporným. Skutočnosť, že žalovaná mala dlhy voči viacerým subjektom, je preukázaná. Súd vykonal dokazovanie, v zmysle procesného návrhu žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie sp. zn. EX 300/2006. Žalovaná dlhovala finančné prostriedky Kooperativa poisťovňa, a.s., alebo dodávateľovi plynu subjektu Linde. Tieto dôkazy sú však vo vzťahu k žalobcovi irelevantné. Žalovaná bola so žalobcom v bližšom, intímnom pomere. Z tohto titulu, čo žalobca nepoprel, jej opakovane poskytoval dary, a to aj vyššie finančné čiastky napr. na nákup čižiem, financie, ktoré žalobkyňa vyplatila T. Č. za „právne“ služby v hodnote do 10.000,- Sk, kúpil jej hnuteľné veci v Poľsku. Žalobca sa snažil preukázať, že z financií prevzatých žalovanou 09.05.2006 táto uhradila platbu za užívanie bytu. Z vyjadrenia správcu bytového domu vyplýva, že žalovaná svoje povinnosti voči správcovi bytového domu plnila riadne a včas rovnako, ako plnila svoje povinnosti voči Štátnemu fondu rozvoja bývania, čo vyplýva z jeho oznámenia. Z týchto vyjadrení je však nemožné zistiť, či žalovaná poskytovala financie na plnenie týchto povinností z čiastky prevzatej od žalovaného 09.05.2006, alebo z iných finančných prostriedkov. Z príjmu, ktorý súd zistil u vtedajšieho zamestnávateľa žalovanej vyplýva, že jej príjem bol dostatočný na to, aby z neho uhradila svoje náklady na živobytie, vrátane nákladov na bývanie. V čase existencie tohto pracovného pomeru totiž z jej príjmu neboli vykonávané iné než zákonné zrážky (preddavok na daň, odvody na zdravotné a sociálne poistenie), čo vyplýva z výšky týchto zrážok k pomere k hrubému a čistému zárobku dosiahnutého žalovanou. Aj svedok T. Č., ktorý v písomnom ospravedlnení najskôr uviedol, že o veci nemá žiadne vedomosti, vo svojej ústnej výpovedi uviedol, že nemôže na základe vkladového lístka z banky tvrdiť, že žalobca poskytol tieto peniaze žalovanej ako pôžičku. Z výpovede svedka Č. je relevantné tvrdenie, že žalobca si nechával prevzatie všetkých pôžičiek od žalovanej potvrdiť písomne. Ak by bol 09.05.2006 žalobca žalovanej financie požičal, potom by mu nič nebránilo dodržať tento postup a požiadať žalovanú o písomné potvrdenie prevzatia peňazí z titulu pôžičky aj s časovým odstupom (keďže o poskytnutie peňazí ho požiadala telefonicky). Je nelogickým, aby vzhľadom na tvrdenie svedka Č. postupoval žalobca v tomto jedinom prípade mimo zaužívanej zvyklosti. Ako vyplýva zo spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 7C/5/2007 (čo bolo oboznámené na pojednávaní 1.10.2010), predložený podpisový materiál nie je vhodným podkladom pre grafologické skúmanie. Je teda nemožným počkať na závery znaleckého dokazovania, pretože v tomto konaní vykonávané pre nevhodnosť predloženého materiálu na znalecké skúmanie nebude. Súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia príjmu žalovanej vo Švajčiarsku, keďže žalobca vzhľadom na náročnosť vykonávania tohto dôkazu na jeho vykonaní netrval. Taktiež súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovanou výsluchom manželky žalobcu, pretože intímny vzťah žalobcu a žalovanej v konaní sporný nebol. Súd prihliadal aj na to, že hoci pôžička mala byť poskytnutá 09.05.2006, žalobu žalobca podal až 30.04.2009, po ukončení tohto pomeru so žalovanou. Za podstatný pre toto konanie súd považuje výrok žalobcu o tom, že so žalovanou vedie súdny proces, aby ju pokoril. Keďže v tomto type súdneho konania nedochádza k prevaľovaniu dôkazného bremena, bol to žalobca, kto dôkazné bremeno neuniesol nepredložením dôkazov preukazujúcich, že dňa 09.05.2006 poukázal žalovanej 10.000,- Sk z titulu pôžičky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč. súd por. v spojení s § 151 Obč. súd. por. Žalovaná ako úspešná v konaní navrhla prisúdenie náhrady vzniknutých trov. Ide o trovy právneho zastúpenia vrátane náhrady vecných výdavkov - súdneho poplatku zaplateného z odporu vo výške 19,50 €. Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 24,90 € a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia, za písomné podanie odporu, za zastúpenie na pojednávaniach v dňoch
17. 09.2009, 02. 11. 2009, 01.10.2010, 11.07.2011 a 24.05.2012, spolu v sume 174,30 €; za zastúpenie na pojednávaní 13.12.2010 patrí odmena 6,23 €, lebo bolo odročené bez prejednania veci. Za každý úkon právnej služby patrí na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné suma vo výške jednej stotiny výpočtového základu, teda 6,95 €/úkon pre r. 2009, 7,21€/úkon v r. 2010, 7,41€/ úkon v r. 2011 a 7,63€/úkon v r. 2012, čo za 8 úkonov právnej služby predstavuje 57,26 €. Spolu sú trovy konania vzniknuté žalobkyni vo výške 257,29 €. S poukazom na § 149 ods. l Obč. súd. por. zaviazal súd žalobcu na zaplatenie prisúdenej náhrady trov konania k rukám advokáta zastupujúceho žalovanú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.