Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/72/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2024 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2024, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2024, sp. zn. , bolo rozhodnuté tak, že podľa s použitím , Tr. zákona sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený po jeho vyhlásení podal proti nemu ihneď sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí. Odsúdený dodatočne podanú sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Podľa mňa súd pri prejednaní mojej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebral objektívne do úvahy všetky okolnosti súvisiace s mojou žiadosťou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd vôbec nebral do úvahy, že od nástupu na výkon trestu odňatia slobody a počas celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody som sa snažil preukázať svojim správaním snahu o moje polepšenie, čo vyplýva aj z môjho hodnotenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva že bolo odporučené moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.

Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje iba to, že môj postoj k trestnej činnosti je len čiastočne kritický a pritom poukazuje na skutočnosť, že návrh na moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu na základe predošlého návrhu riaditeľa ústavu bol Krajským súdom v Trenčíne zamietnutý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy postup prvostupňového súdu sa javí ako vyložene arbitrárny navrhujem, aby druhostupňový súd na základe podanej sťažnosti po preskúmaní spisového materiálu zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 28.02.2024 ako nedôvodné a aby v rámci svojej právomoci rozhodol o mojom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného určenia skúšobnej doby dlhšieho trvania, a to v hornej polovici zákonného rozpätia, prípadne aj so súčasným uložením povinností alebo obmedzení.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti nie sú ani namietané takéto chyby procesného charakteru.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní zákonom ustanovenej doby. Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, na obsah ktorého krajský súd týmto poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, u odsúdeného nebola splnená zákonná materiálna podmienka pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd v súvislosti s posudzovaním tejto zákonnej podmienky považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu testu bez toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas výkonu trestu došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran u odsúdeného porušovať záujmy, chránené . Bez preukázania polepšenia v uvedenom zmysle zo samotného správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom možno vyvodiť len to, že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.

Podľa zistení okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania ustálil, že i napriek správaniu odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, však nemožno automaticky dospieť k záveru o preukázaní polepšenia doterajším výkonom trestu. Za súladný s výsledkami vykonaného dokazovania je aj záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdeného prijatie resp. priznanie si spáchanie drogovej trestnej činnosti prostredníctvom protidrogovej osvety, došlo u odsúdeného len k čiastočnému (pozitívnemu) kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd v tomto smere správne zohľadnil záznam pohovoru pedagóga, z ktorého vyplýva, že odsúdený len formálne priznáva sa k trestnej činnosti, nakoľko absentujú u neho prejavy ľútosti.

Pokiaľ ide o úvahy okresného súdu, o ktoré oprel svoj záver o nepreukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Polepšením je potrebné rozumieť vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok v podstate prejavuje iba v jeho správaní. Súd je toho názoru, že u odsúdeného nedošlo k takej zmene, pre ktorú by si dostatočne uvedomoval škodlivosť konania, pre ktoré sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody. Konkrétne súd prihliadol k hodnoteniu ústavu (č. l. 7), z ktorého vyplynulo, že odsúdený je iba čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, keď protidrogovú osvetu prijíma, avšak ešte len si začína uvedomovať škodlivosť užívania návykových látok na jeho zdravie, rodinu a spoločnosť. Tu je potrebné poukázať, že odsúdený je vo výkone trestu aj pre drogovú trestnú činnosť. Súd na verejnom zasadnutí oboznámil aj záznam pohovoru pedagóga s odsúdeným zo dňa 12.01.2024 (č. l. 35), z ktorého vyplynulo, že odsúdený trestnú činnosť formálne priznáva, no absentujú prejavy ľútosti, je potrebné neustále u neho rozvíjať spoločensky akceptované právne a morálne normy v zmysle ich zvnútornenia a bezvýhradného osvojenia.

Vzhľadom na uvedené nie je náprava odsúdeného podľa názoru súdu dostatočná. Uvedené platí o to viac, že u odsúdeného ide síce o prvý výkon trestu odňatia slobody, avšak ten je doposiaľ celkom 5- krát súdne trestaný. Osobitne je potrebné poukázať, že 3-krát bolo u odsúdeného upustené od uloženia súhrnného trestu (veci OS Trenčín sp. zn. , , ), a to v prípadoch kedy sa dopustil práve drogovej trestnej činnosti.

Možno tak konštatovať, že s ohľadom na nie dostatočne kritický náhľad odsúdeného na užívanie návykových látok, nedošlo k zmene tých postojov odsúdeného, ktoré ho doviedli až do výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že odsúdený nepreukazuje polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená taktiež nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

Súd negatívne prihliadol na nedostatočne uvedomelý postoj odsúdeného k užívaniu návykových látok, ale aj na jeho trestnú minulosť. Tu súd poukazuje, že odsúdený je vo výkone trestu aj pre drogovú trestnú činnosť. Pred týmto odsúdením bolo u neho celkom 3-krát upustené od uloženia od súhrnného trestu, pre jeho inú drogovú trestnú činnosť. Z tohto pohľadu ide u odsúdeného o osobu s určitým sklonom k protiprávnej činnosti, a to drogového charakteru. Pokiaľ nedôjde k zmene náhľadu odsúdeného na užívanie návykových látok, nemožno od neho vzhľadom na doterajšiu skúsenosť, očakávať vedenie riadneho života v podmienkach na slobode.“

Podľa názoru krajského súdu okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia dáva jasné, jednoznačné a zistenými skutočnosťami položené odpovede na otázku, prečo okresný súd dospel k záveru o nesplnení zákonnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je preukázanie polepšenia odsúdeného v zmysle naplnenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. aj výkonom trestu odňatia slobody v kratšej, než odsudzujúcim rozsudkom vymeranej dobe. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť s názorom obhajoby v dôvodoch podanej sťažnosti, podľa ktorého názoru by postup okresného súdu (vrátane napadnutého uznesenia) mal vykazovať znaky arbitrárnosti.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.