Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-750-2005.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/750/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom mesto X. S., na vymoženie pohľadávky vo výške 153,36 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Moyzesova 5, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 2522/05, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 24,22 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom sa dňa 27. 06. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2522/05 na vymoženie pohľadávky vo výške 153,36 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozhodnutím platobným výmerom Chemickej zdravotnej poisťovne APOLLO, č.k. 2005210042 zo dňa 10. 02. 2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia číslo 5505 002548 zo dňa 25. 07. 2005, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný oprávnený Chemická zdravotná poisťovňa Apollo so sídlom Martina Čulena č. 5, P.O.BOX 77, 810 11 Bratislava, IČO: 31 386 202 bol dňa 31. 01. 2006 vymazaný z obchodného registra v zmysle ust. §§ 74 ods. 2 zák. č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov v dôsledku jej transformácie na APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, IČO: 35 942 436, teraz pod názvom DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava.
Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 05. 2012, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zistených majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na nemajetnosť povinného navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu exekútorského spisu a podania súdneho exekútora vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný v súčasnosti nedisponuje majetkom z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, ani nie je predpoklad jeho nadobudnutia v budúcnosti. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, vydaním exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu vo viacerých bankách neboli zistené žiadne finančné prostiredky. Povinný nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne, kde je evidovaným dlžníkom. Ako trvalý pobyt povinného je uvedené mesto Liptovský Mikuláš, pri osobnej návšteve v mieste posledného trvalého bydliska povinného dňa 16. 02. 2008 neboli o povinnom zistené žiadne informácie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu voči povinnému v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nakoľko predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 27. 06. 2005, teda pred 01. 09. 2005 súd na rozhodovanie o trovách exekúcie aplikoval právnu úpravu Exekučného poriadku platnú do 31. 08, 2005.
Podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 56,08 eura. Oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktorý mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 10 min., zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora 25 min., zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu 15min, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na príslušný súd 20 min., zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie 15 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 min., rozoslanie upovedomenia opr. a pov. a ich zaevidovanie 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora - prijatie návrhu, zaevidovanie, vypracovanie, rozposlanie a pod. paušálnou sumou odmeňovaných úkonov, nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Z týchto dôvodov súd neuznal súdnemu exekútorovi ani čas za úkon vypracovanie správy pre opr. o vyk. šetrení a jeho zaevidovanie a odoslanie 40 min a úkon vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd, jeho zaevidovanie a odoslanie 35 min. Súdny exekútor môže podať súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorého vypracovanie nie je nad rámec bežnej administratívnej činnosti súdneho exekútora, nakoľko sa len spíše doterajší priebeh exekúcie. Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas ktorý si uplatnil podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie 15 min., žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zast. exekúcie - 10 min., vyhotovenie faktúry oprávnenému a jej odoslanie 15 min., vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie 15 min., archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora 50 min. Okrem zjavného charakteru uvedených úkonov ako administratívnych prác, podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za počet hodín (čas) účelne vynaložených na exekúciu. Keďže po zastavení exekúcie už súdny exekútor nevynakladá čas na exekúciu ako takú, je
zrejmé, že mu nevzniká nárok na odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky. Po zastavení exekúcie môže súdny exekútor vykonávať už len administratívne práce potrebné k ukončeniu spisu, ktorých náhrada je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v jeho odmene. Súd pri všetkých vyššie uvedených úkonoch neuznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súdu nepreukázal ani nie je zrejmá z predloženého exekučného spisu. Uvedenému záveru zodpovedá aj historický výklad, keď novela vyhlášky č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2008 zrušila odmenu súdneho exekútora podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a ponechala len odmenu určenú paušálnou sumou, pričom nové úkony odmeňované paušálnou sumou pridané neboli.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za 1 hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu, za úkon vypracovanie správy pre oprávneného o vykonanom šetrení a jeho zaevidovanie a odoslanie (40 min).
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 9,96 eura za 3 vykonané úkony exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou sumou, t.j. 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,58 eura za poštovné.
Súd uznal súdnemu exekútorovi DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, nakoľko je podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty povinný túto daň zaplatiť.
Na základe uvedeného súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 24,22 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 16,60 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 3,58 eura a 20% DPH (základ dane 20,18 eura) predstavuje 4,04 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia. Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.