Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_KE-6S-69-2022.pdf
PDF · 105.04 KB
No categories available
KE-6S/69/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX, XXX XX B. A., 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX D. B., 3. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX B., 4. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX B., 5. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX, XXX XX D. B., 6. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX, XXX XX D. B., 7. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., právne zastúpených advokátom JUDr. Martinom Fabiánom, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, v konaní o žalobe opomenutého účastníka o uloženie povinnosti doručiť žalobcom rozhodnutie žalovaného č. MK/A/2021/08279-17/I/GAB zo dňa 13.10.2021 takto
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, doručil žalobcom rozhodnutie žalovaného č. MK/A/2021/08279-17/I/GAB zo dňa 13.10.2021.
II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 22.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 26.07.2022 žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť im rozhodnutie - Stavebné povolenie č. MK/A/2021/08279-17/I/GAB zo dňa 13.10.2021 ( ďalej aj „dotknuté rozhodnutie“ alebo „predmetné rozhodnutie“), ktorým žalovaný povolil stavebníčke E. K. G. ( ďalej aj „stavebník“) stavbu: „Stavebné úpravy záhradnej chaty, prístavba a nadstavba podkrovia, lokalita Čičky, Košice“ na pozemkoch KN- C - parcelné číslo 558/44, 5585/113 a 5585/88 v k. ú. B., a aby odložil vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť im trovy súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
2. Podanú správnu žalobu žalobcovia odôvodnili nesplnením zákonnom stanovených podmienok na vydanie predmetného rozhodnutia. Tvrdili, že stavebník nemá vo vzťahu k pozemkoch, na ktorých boli povolené stavebné úpravy, doposiaľ zabezpečený legálny prístup, pričom na splnenie predmetnej podmienky bol stavebný úrad povinný skúmať ex offo. Poukázali na skutočnosť, že účastníkmi stavebného konania boli dotknuté osoby - susedia, pričom oni ako vlastníci dotknutých susedných pozemkov a zároveň predmetným stavebným povolením nepochybne najviac dotknuté osoby, keďže po ich pozemku má byť zabezpečovaný prístup k stavbe, účastníkmi stavebného konania neboli. K tvrdeniu uvedenému v stavebnom povolení, že údajne susediacim pozemkom by mala byť parcela č. 5583/1, k. ú. B. po ktorej by mal byť zabezpečený prístup k pozemku stavebníka, žalobcovia uviedli, že pozemok par. č. 5583/1, k.ú. B., v žiadnom prípade nie je pozemkom, ktorý susedí s pozemkami vo vlastníctve stavebníka na LV č. XXXXX, k.ú. B., a už vôbec sa na ňom nenachádza legálna, alebo nelegálna účelová komunikácia. Bezprostredne susediacim pozemkom, s pozemkami vo vlastníctve stavebníka, zapísaným na LV č. XXXXX, k. ú. B. je pozemok registra „ C“ parcelné číslo 5583/26 - orná pôda o výmere 8451 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. B., ktorý je v ich vlastníctve a cez ktorý si stavebník neoprávnene zabezpečuje prístup k svojim nehnuteľnostiam.
3. Žalobcovia ďalej uviedli, že z obsahu stavu zápisu v katastri nehnuteľnosti - listu vlastníctva a ani z iných dôkazov, v žiadnom prípade nevyplýva, že na pozemku par. č. 5583/1 ( a ani na pozemku par. č. 5583/26) v katastrálnom území B., sa nachádza akákoľvek účelová komunikácia, pričom k par. č. 5583/1, k. ú. B. nie je založený ani list vlastníctva, z dôvodu, že táto nie je majetkovo - právne vysporiadaná. Tvrdili, že na výstavbu akejkoľvek účelovej komunikácie na par. č. 5583/1 a ani par. č. 5583/26 nebolo nikdy vydané stavebné povolenie. Stavebným úradom uvádzaná par. č. 5583/1 a taktiež ich parcela 5583/26 je ornou pôdou vo výmere 130 690 m2 a spôsob jej využitia je pozemok využívaný na rastlinnú výrobu. V podanej žalobe ďalej tvrdili, že pokiaľ by stavebný úrad na základe zisťovania na mieste samom zistil, že je na predmetnej parcele vybudovaná komunikácia išlo by čiernu stavbu nelegálne vybudovanú na ich pozemku a bez ich súhlasu. Na základe uvedeného mali za to, že v súčasnosti nie je k dotknutej stavbe zabezpečený žiaden legálny prístup a preto by mali byť, ako vlastníci bezprostredne susediaceho pozemku par. č. 5583/26, k. ú. B. a vydaným rozhodnutím dotknuté osoby, účastníkmi stavebného konania. Žalobcovia uviedli, že v dôsledku nelegálneho využívania ich pozemkov ako prístupovej cesty stavebníkom sú dotknuté a zároveň obmedzené a ohrozené ich vlastnícke práva, ako aj právom chránené záujmy. V danej lokalite ide o dlhodobý problém, pretože tak ako stavebník, tak aj ostatní záhradkári neoprávnene využívajú ich pozemky ako prístupovú cestu a to aj napriek opakovaným výzvam o upustenie od predmetného protiprávneho konania. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcov bez akýchkoľvek pochybnosti potvrdzujú záver, že mali byť účastníkmi predmetného konania vedeného pod č.j.: MK/A/2021/08279-10/I/GAB a ako s účastníkmi konania mal s nimi žalovaný aj konať. Citujúc ustanovenie § 34 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, ktoré upravujú účastníctvo v stavebnom a územnom konaní uviedli, že uvedené skutočnosti namietali v rámci Námietok zo dňa 29.04.2021 vznesených v konaní a následne aj v Odvolaní zo dňa 19.05.2021 proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.04.2021, ktoré bolo na základe nimi podaného odvolania, rozhodnutím druhostupňového orgánu zo dňa 11.08.2021 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. V novom konaní podľa vyjadrenia žalobcov s nimi žalovaný ako s účastníkmi konania nekonal a napadnuté rozhodnutie im doposiaľ (pozn. súdu do dňa spísania správnej žaloby) nedoručil. Záverom uviedli, že skutočnosť, že do predmetného konania neboli, na základe nesprávneho rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, pribratí ako účastníci konania a že napadnuté rozhodnutie im nebolo doručené, hoci majú za to, že sa s nimi ako účastníkmi spojeného územného a stavebného konania malo konať, podľa ich názoru, predstavuje dôvod na podanie Žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 Správneho súdneho poriadku.
4. K obsahu podanej správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 10.10.2022 v ktorom uviedol, že správnemu konaniu, ktorého výsledkom bolo dotknuté rozhodnutie ( ďalej aj „neskoršie správne konanie“) predchádzalo prvé stavebné konanie, v ktorom boli účastníkmi konania aj žalobcovia. V prvom stavebnom konaní bolo dňa 30.04.2021 vydané stavebné povolenie č. MK/A/2021/08279-10/I/GAB, ktoré bolo napadnuté odvolaním a následne zrušené nadriadeným orgánom, a vec bola žalovanému vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Nadriadený orgán zrušenie rozhodnutia odôvodnil tým, že predmetom spojeného stavebného a územného konania boli stavebné úpravy existujúcej stavby záhradnej chaty, ktorá v minulosti bola riadne povolená a skolaudovaná. Predmetom správneho konania bola teda zmena jestvujúcej stavby a nie umiestnenie stavby ako takej. Nadriadený správny orgán preto v zrušujúcom rozsudku vyslovil názor, že vlastnícke a ani iné práva odvolateľov ( žalobcov ) by realizáciou povoľovanej zmeny stavby chaty nemohli byť priamo dotknuté a preto ich nebolo dôvodné zahrnúť do okruhu účastníkov.
5. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že realizáciou zmeny stavby chaty sa v prístupe do tejto stavby oproti minulosti absolútne nič nezmení. Žalovaný zdôraznil, že dlhodobý problém žalobcov, že stavebník, ako aj všetci ostatní vlastníci stavieb chát s priľahlými pozemkami v danej lokalite chodia a jazdia k svojim stavbám a pozemkom po pozemku vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je jestvujúca účelová cesta nevyrieši, keďže ide o jediný možný prístup k ich nehnuteľnostiam. Nepochopiteľnou sa mu javila skutočnosť, že žalobcovia svoj problém prechodu cez pozemky v ich vlastníctve riešia žalobou opomenutého účastníka jedného konkrétneho konania a napádajú stavebné povolenie na zmenu jednej z mnohých jestvujúcich stavieb chát a neriešia svoj problém priamo niektorou zo žalôb na ochranu ich vlastníckeho práva voči všetkým osobám, o ktorých sa domnievajú, že zasahujú do ich vlastníckeho práva. Citujúc ustanovenie § 22 ods. 1, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a s poukazom na príslušnú judikatúru žalovaný podal vysvetlenie, kedy sa pozemok stáva pozemnou komunikáciou, s tým, že pokiaľ pozemok spĺňa požadované kritéria stáva sa pozemnou komunikáciou zo
zákona bez toho, aby bolo potrebné vydať správne rozhodnutie. K okruhu účastníkov konania uviedol, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje, že má vlastnícke alebo iné právo k susediacim pozemkom a stavbám, ale musí byť splnená zároveň aj podmienka, že toto právo môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku je pritom potrebné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Záverom uviedol, že s prihliadnutím na právny názor nadriadeného správneho orgánu, ktorým je viazaný, v novom konaní posúdil, že realizáciou zmeny stavby chaty nemôže dôjsť k žiadnemu priamemu dotknutiu na právach spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa nachádza prístupová cesta k mnohým stavbám chát a preto navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. K vyjadreniu žalovaného sa v replike datovanej ku dňu 15.12.2022 vyjadrili žalobcovia, ktorí k tvrdeniu žalovaného, že ich v správnom konaní neoznačil ako účastníkov z dôvodu, že bol v tomto prípade viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu uviedli, že odvolací orgán svoj právny názor žiadnym právne relevantným spôsobom bližšie neodôvodnil, skutkovo nevymedzil a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobcovia konštatovali, že k pochybeniu došlo už na strane odvolacieho orgánu a následne aj na strane žalovaného, ktorý ich neoznačil za účastníkov konania, aj napriek tomu, že nimi nepochybne mali byť. K vyjadreniu žalovaného, že v prípade účelovej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku par. č. 5538/1 (správne 5583/26), k. ú. B. ide o verejnú účelovú komunikáciu, ktorá bola užívaná verejne z naliehavej komunikačnej potreby už od nepamäti, uviedli, že sa v žiadnom prípade nezakladá na pravde, nakoľko v prípade danej cesty sa nejedná o verejnú účelovú komunikáciu. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.10.2003, sp. zn. 22Cdo/2191/2002 z ktorého citovali. Tvrdili, že sa o ochranu svojich práv snažia dlhodobo. Vzniknutú situáciu sa snažili vyriešiť tým, že časť svojho pozemku v nevyhnutnom rozsahu ponúkli na odpredaj vlastníkom záhradiek za kúpnu cenu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote predmetného pozemku, avšak o predmetnú kúpu nemali vlastníci záhradiek záujem a naďalej protiprávne užívajú ich pozemok. Poukázali ďalej na skutočnosť, že na základe žiadosti Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 14.12.1994, ktorej súčasťou bol aj Geometrický plán č. L./XX zo dňa 04.11.1993 na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v dotknutej záhradkovej osade bolo vydané Rozhodnutie príslušného odboru Okresného úradu Košice II zo dňa 01.10.2003 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade. V tejto súvislosti vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ by sporný pozemok v ich vlastníctve bol využívaný od nepamäti ako verejná účelová komunikácia, tak ako to tvrdí žalovaný, bol by zahrnutý do spomínaného projektu, čo sa však nestalo. Následne žalobcovia v podanej replike už len zopakovali právnu argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe.
7. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, ktorému je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, preskúmal v právnych medziach žaloby žalobou napadnutý postup žalovaného a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že je v zmysle § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej „SSP“) potrebné žalovanému uložiť povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doručil žalobcom rozhodnutie č. MK/A/2021/08279-17/I/GAB zo dňa 13.10.2021.
9. Podľa § 493e zákona č. 239/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie §493f tým nie je dotknuté.“
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
13. Podľa § 179 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
14. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu, alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
15. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
16. Podľa § 179 ods. 5 SSP opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
17. Podľa § 179 ods. 6 SSP ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.
18. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní ( ďalej „správny poriadok“) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
20. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179. Z povahy veci vyplýva, že aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie tejto žaloby má len fyzická alebo právnická osoba tvrdiaca, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pretože len takejto osobe môže svedčať postavenie účastníka administratívneho konania. Skutočnosť, že ide o správnu žalobu opomenutého účastníka konania, musí vyplývať už z jej označenia. V zmysle § 182 ods. 1 písm. a) totiž náležitosťou správnej žaloby musí byť uvedenie, že sa žalobca považuje za opomenutého účastníka. Toto vyjadrenie súčasne nahrádza deň oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia, ktorý je náležitosťou všeobecnej správnej žaloby fyzickej alebo právnickej osoby. To znamená, že správny súd by mal bez ďalšieho už zo samotnej žaloby zistiť, že ide o správnu žalobu opomenutého účastníka. Takéto zistenie je totiž rozhodujúce pre ďalší postup v správnom súdnom konaní. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je totiž čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe (Správny súdny poriadok - Komentár, Autorský kolektív pod vedením JUDr. Jany Baricovej, C.A.Beck, 2018, str. 886).
21. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 179 ods. 1 SSP možno vyvodiť dve kumulatívne podmienky potrebné, pre vydanie uznesenia o uložení povinnosti správnemu orgánu doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Spomínanými podmienkami sú overenie správnosti tvrdenia, že správny orgán svoje rozhodnutie alebo opatrenie nedoručil žalobcovi, hoci s ním ako účastníkom konať mal a overenie skutočnosti, že od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie k nemožnosti vyhovenia žaloby.
22. V zmysle uvedeného, preto správny súd najprv skúmal, či od vydania rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 13.10.2021, v predmetnej veci nedošlo k uplynutiu 3 ročnej prekluzívnej lehoty možno preto konštatovať splnenie jednej z podmienok pre vyhovenie podanej žaloby.
23. V ďalšom kroku je potrebné verifikovať tvrdenie žalobcov, že správny orgán s nimi nekonal v spojenom územnom a stavebnom konaní ako účastníkmi konania, napriek tomu, že s nimi konať mal.
24. Právnu situáciu medzi žalobcami a žalovaným, vytvára rozhodnutie žalovaného č. MK/ A/2021/08279-10/I/GAB zo dňa 30.04.2021, ktorým žalovaný v spojenom konaní o umiestnenie stavby a stavebnom konaní, za účasti žalobcov, povolil stavebníkovi stavbu: „Stavebné úpravy záhradnej chaty, prístavba a nadstavba podkrovia, lokalita Čičky, Košice“ na pozemkoch KN-C-parcelné číslo 558/44, 5585/113 a 5585/88 v k. ú. B.. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol druhostupňový orgán dňa 11.08.2021 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom rozhodnutí nadriadený orgán uložil žalovanému povinnosť nanovo určiť okruh účastníkov konania, pretože mal za to, že žalobcov nebolo dôvodné zahrnúť do okruhu účastníkov predmetného konania, nakoľko ich vlastnícke, alebo iné právo nemohli byť realizáciou stavebných úprav existujúcej stavby stavebným povolením priamo dotknuté. Žalovaný vo veci opätovne konal a rozhodol rozhodnutím zo dňa 13.10.2021, č. MK/A/2021/08279-17/ I/GAB (ďalej len „predmetné rozhodnutie“), pričom žalobcov do okruhu nových účastníkov už nezahrnul a predmetné rozhodnutie im už nedoručil. Z tohto dôvodu sa žalobcovia domáhajú doručenia predmetného rozhodnutia podanou žalobou opomenutého účastníka v tomto konaní.
25. V ustanovení § 14 ods. 1 správneho poriadku je pomerne obšírne definovaný účastník správneho konania, ktorým je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom konania je však aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Správny orgán je povinný počas celého konania skúmať, či všetky subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka. Okruh účastníkov môže rozšíriť, ak sa zistí, že existujú ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú zákonné kritériá. O tejto skutočnosti sa nevydáva správne rozhodnutie. Naproti tomu sa však vždy rozhoduje formou rozhodnutia, ak sa určitému subjektu odmieta priznať postavenie účastníka, alebo sa mu takéto postavenie odníma. Pri účastníctve v administratívnom konaní založenom na dotyku na právach sa totiž uplatňuje režim, podľa ktorého, ak orgán verejnej správy nemieni s určitou osobou ďalej konať ako s účastníkom konania, musí o tom príslušným spôsobom najprv rozhodnúť (§ 14 ods. 1 správneho poriadku, veta za bodkočiarkou). O tom, že sa určitému subjektu odníma postavenie účastníka správneho konania vydá príslušný správny orgán rozhodnutie, ktoré sa doručí iba osobe, o účasti ktorej sa rozhoduje. Rozhodnutie o tom, že nie je osoba domáhajúca sa účastníctva, účastníkom konania, nie je potrebné vydávať iba v prípadoch, keď nie sú pochybnosti, že táto osoba účastníkom konania nie je. Z povahy veci vyplýva, že ide o administratívne konanie, v rámci ktorého je účastníctvo vymedzené uvedením právneho postavenia alebo výslovným pomenovaním a nie je preto potrebné skutkové šetrenie a následné právne hodnotenie nad rámec jednoduchej aplikácie príslušného zákonného ustanovenia.
26. V posudzovanom prípade sa žalobcovia domáhali účastníctva z dôvodu možného zásahu do ich vlastnícke práva. Žalovaný so žalobcami ako s účastníkmi pôvodne konal a až na základe právneho názoru vysloveného v zrušovacom rozhodnutí nadriadeného odvolacieho správneho orgánu účastníctvo žalobcov prehodnotil, naďalej už s týmito nekonal a následne rozhodnutie im žalovaný ani nedoručil. Správny orgán bol preto z vyššie uvedených dôvodov povinný o ich účastníctve najprv rozhodnúť samostatným rozhodnutím, v ktorom by mal vytvorený priestor na správnu úvahu, v rámci ktorej by dal
žalobcom odpoveď prečo by účastníkmi spojeného územného a stavebného konania nemali byť a proti ktorému by sa prípadne mohli brániť zákonným spôsobom. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že v novom konaní bol viazaný názorom odvolacieho orgánu a preto so žalobcami, ktorí v predchádzajúcom konaní aktívne vystupovali na svoju obranu, ako účastníkmi nekonal, o to viac, že samotný odvolací orgán v odvolacom konaní žalobcov za účastníkov považoval a o nimi podanom odvolaní rozhodol.
27. V súlade s vysvetlením podaným v bode 25 odôvodnenia tohto uznesenia správny súd uzatvára, že žalobcovia sú naďalej účastníkmi spojeného územného a stavebného konania a to až do momentu vydania rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhodne, že účastníkmi konania nie sú. V posudzovanom prípade však uvedené rozhodnutie absentuje, nenachádza sa v súdnom spise ani administratívnom spise žalovaného, a preto súd v zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 SSP rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, doručil žalobcom rozhodnutie žalovaného č. MK/A/2021/08279-17/I/GAB zo dňa 13.10.2021.
28. Po právoplatnosti tohto uznesenia správny súd konanie zastaví (§ 179 ods. 4 SSP).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka ( § 175 ods. 2 SSP).
30. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že v prípade, že žalovaný ako správny orgán následne dospeje k záveru, že žalobcovia účastníkmi predmetného správneho konania nie sú, žalovaný musí o tomto rozhodnúť osobitným rozhodnutím, pričom toto svoje rozhodnutie musí aj náležite odôvodniť. Správny súd zároveň zvýrazňuje potrebu v dotknutom správnom konaní zákonným spôsobom určiť okruh účastníkov a zabrániť tak v prípade nesprávneho určenia účastníctva prípadným prieťahom v správnom konaní.
31. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.