Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX, E., zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Nerudova 5, Košice proti žalovanej F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, A. o zaplatenie 4.812,50 eur s prísl.

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 412,50 eur.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 3.850 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 60 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4.812,50 eur z dôvodu, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami, každá vo výške podielu 1 k domu súpisné číslo XXX a pozemku, na ktorom je dom postavený - parc. číslo 148/2 v obci B., katastrálne územie („kat. úz.“) Janík. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy zo dňa 7.6.2013 od jej otca H. B., vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 4.11.2015. Otec žalobkyne býval v uvedenom rodinnom dome so žalovanou do roku 2015. Žalovaná k domu vymenila zámky a odopiera výkon spoluvlastníckeho práva žalobkyni. Žalobkyňa požadovala vydať bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností spravidla formou nájmu. Podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie je výška trhového nájmu domu a pozemku v rozpätí 250 až 300 eur (bez energií). Vychádzajúc zo strednej hodnoty odhadovaného rozpätia - sumy 275 eur mesačne, za žalované obdobie od 1.12.2015 do 30.10.2018, počas ktorého žalovaná užívala celý dom a pozemok len pre seba, činí suma bezdôvodného obohatenia 4.812,50 eur (35 mesiacov x 275/2).

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nikdy neodopierala žalobkyni vstup do nehnuteľnosti a nebránila jej vo výkone jej spoluvlastníckych práv. Žalobkyňa dlhodobo žije v Nemecku a na území Slovenskej republiky sa zdržiava iba sporadicky (skoro vôbec). O nehnuteľnosti nikdy neprejavovala záujem, nikdy do nich nechcela ani vstupovať, ani nijakým spôsobom realizovať svoje vlastnícke práva, okrem toho, aby svoj spoluvlastnícky podiel speňažila. O nehnuteľnosti sa starala žalovaná, ona vykonávala nevyhnutné opravy, realizovala údržbu pozemku a sama aj platila daň z nehnuteľnosti. Žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatila. Od marca 2018 predmetné nehnuteľnosti žalovaná neužívala, nakoľko si so svojim súčasným partnerom kúpili dom s priľahlými pozemkami v kat. úz. A., kde aj v súčasnosti býva. Odhadovanú výšku trhového

mesačného nájomného vyplývajúcu z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie považovala za nereálnu. Vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku, pretože sa jedná o opakujúce sa plnenie z bezdôvodného obohatenia a časť nároku je premlčaná.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 19.7.2019 (tzv. replika) poukázala na konania vedené na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. a a výzvy v nich obsiahnuté, v ktorých bola uvádzaná výmena zámku a znemožňovanie vstupu do domu. V roku 2015, keď sa H. B. dožadoval vstupu do domácnosti, musela byť privolaná hliadka polície, kedy žalovaná umožnila vstup do domu iba H. B., aj to len za účelom prevzatia si osobných vecí. Podľa oznámenia právneho zástupcu žalovanej žalovaná opustila predmetný dom na prelome rokov 2018/2019.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2019 (duplika) uviedla, že nevymenila zámky a ani nebránila žalobkyni, ani jej otcovi užívať nehnuteľnosť. Poprela tvrdenie o užívaní nehnuteľnosti v zime 2018-2019. Svojmu právnemu zástupcovi dala plnú moc na predaj nehnuteľností a ten mal kľúče od nehnuteľností a sprostredkoval obhliadky pre záujemcov o kúpu. Ona tam už v uvedenom čase nebývala. Požiadala VSE, a.s. aj SPP, a.s. o odhlásenie odberu plynu a elektriny.

5. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 19.11.2021 žalobu zamietol. Z dôvodu odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 12.4.2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nevyhnutným predpokladom pre nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, nárok na náhradu by nevznikol. Rovnako ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pokiaľ je faktický užívací stav ohľadne spoločnej veci taký, že jeden zo spoluvlastníkov užíva celú spoločnú vec, nastupuje na jeho strane povinnosť peňažnej náhrady voči druhému spoluvlastníkovi neužívajúceho spoločnú vec, pričom dôvod tohto neužívania nie je právne významný, pretože v takomto konkrétnom prípade ten spoluvlastník, ktorý užíva spoločnú vec v celom rozsahu, de facto vylúčil druhého spoluvlastníka z užívania spoločnej veci. Súd skutkovo ustálil, že v prevažujúcej časti rozhodného obdobia nehnuteľnosti užívala žalovaná. Okolnosť, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti neužívala, respektíve dôvod tejto okolnosti, nie je relevantným a nemá vplyv na posúdenie základu požadovaného nároku. Relevantným bolo posúdenie otázky, či žalovaná užívala nehnuteľnosť počas celej rozhodnej doby výlučne v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu alebo nad jeho rozsah a aký konkrétny, teda zhodnotenie, či neužívanie nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je dôsledkom užívania veci žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie skutkovo ustáliť užívací stav ohľadne predmetných nehnuteľností a presnú dobu užívania (spadajúcu do rozhodnej doby), po ktorú žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti výlučne sama, pretože za toto obdobie bude základ nároku žalobkyne daný. V prípade, že nárok bude za konkrétne obdobie daný, súd sa bude zaoberať výškou požadovanej náhrady.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 412,50 eur predstavujúcu náhradu za užívanie za mesiace august – október 2018. S čiastočným späťvzatím žalovaná súhlasila. Súd preto v zhode s ust. a (ďalej „“) konanie v tejto časti zastavil (výrok I). Predmetom konania ostal nárok na zaplatenie náhrady za mesiace december 2015 – júl 2018.

7. Podľa čestného vyhlásenia H. B. zo dňa 27.10.2019 sa jeho dcéra - žalobkyňa dlhodobo zdržiava v Nemecku, o nehnuteľnosti nikdy neprejavila záujem. Na území Slovenskej republiky sa zdržiava sporadicky, skôr vôbec. Určite jej nebolo nijakým spôsobom bránené v užívaní nehnuteľností.

8. A. E. v čestnom vyhlásení zo dňa 24.10.2019 uviedla, že jej bola sprístupnená ohliadka domu H. H. v lete 2018. Žalovaná tam v lete 2018 nebývala.

9. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat.úz. B. zo dňa 12.1.2016 i spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. vyplynulo, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníčkami pozemku parcely registra C KN parc.č. 148/2 a domu súpisné číslo XXX na predmetnej parcele, a to každá z nich v podiele 1. Žalobkyňa nadobudla podiel na nehnuteľnostiach titulom darovacej zmluvy V-702/2013 zo dňa 4.11.2015 a žalovaná titulom kúpy podľa V 610/03 zo dňa 27.8.2003. Rozsudkom zo dňa 23.3.2018 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo a bol nariadený predaj nehnuteľností.

10. Podľa potvrdenia obce Janík (č.l. 84) bola žalovaná v rokoch 2015 až 2018 platcom dane z nehnuteľnosti (rodinný dom so súp. č. 171) a za komunálne odpady a drobné stavby. Z vyhlásenia obce zo dňa 18.11.2020 vyplynulo, že žalovaná sa odhlásila z trvalého pobytu Janík č. 171 dňa 22.5.2018. Kedy rodinný dom opustila, obci nie je známe.

11. Podľa potvrdenia SPP, a.s. zo dňa 17.12.2019 zmluva na dodávku zemného plynu pre odberné miesto Janík 171 bola ukončená ku dňu 21.8.2018. Z potvrdenia VSE, a.s. zo dňa 31.10.2019 vyplýva, že ku dňu 17.8.2018 bolo ukončenie dodávky elektriny do odberného miesta Janík 171 pre odberateľa - žalovanú. Predmetní dodávatelia vyfakturovali žalovanej za rok 2018, za obdobie do ukončenia dodávok energií preplatok – SPP, a.s. vo výške 170,20 eur a VSE, a.s. vo výške 77,16 eur.

12. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Reality Košičan s.r.o. zo dňa 22.10.2018 je odhadovaná výška trhového mesačného nájomného za užívanie vyššie uvedeného rodinného domu a pozemku v celosti na účely bývania v rozpätí od 250 až 300 eur, bez spotrebovanej energie.

13. Žalobkyňa vypovedala, že spoluvlastníčkou nehnuteľností sa stala dňa 4.11.2015 a dom vôbec neužívala a nemala od neho kľúče. So žalovanou sa nerozprávali, ako sa bude nehnuteľnosť v spoluvlastníctve sporových strán užívať. Kľúče od nehnuteľnosti žiadal po tom, ako sa rozhodli predať nehnuteľnosť.

14. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že odkedy sa žalobkyňa stala spolumajiteľkou domu, nikdy od nej nepýtala kľúče. Od začiatku hovorila, že nehnuteľnosť nechce užívať. Žalovaná platila všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou, vrátane komunálneho odpadu a daní. Žalobkyňa o prístup k nehnuteľnostiam nikdy nežiadala. Z nehnuteľnosti sa odsťahovala v lete 2018 (podľa zápisnice z pojednávania dňa 16.10.2020).

15. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 16.10.2020 (čas 24.03 – 25.50) vyplýva, že žalovaná vo výpovedi uviedla, že už v jeseni tam nebývala, ako to uviedla i v papieroch. Musela požiadať o odpojenie od elektriny a plynu. Chcela to nechať tak, aby nový majiteľ nemal ďalšie výdavky, ale už to finančne nevládala pokrývať. Tak to musela dať odpojiť. Za uvedené obdobie mala aj preplatok za elektrinu 77,16 eur a za plyn 170,20 eur. Ak by tam bývala, také preplatky by nemala.

16. Svedok H. B. vo výpovedi potvrdil, že nehnuteľnosť užívala žalovaná so svojimi deťmi. Žalobkyňa o prístup do predmetných nehnuteľností nikdy nežiadala.

17. Žalobkyňa v konaní poukazovala na to, že žalovaná odopierala vstup do nehnuteľností jej i jej právnemu predchodcovi. Žalovaná bola vyzývaná, aby umožnila žalobkyni podieľať sa na spoluvlastníckych právach. Poukazovala na to, že žalovaná sama vo výpovedi uviedla, že sa odsťahovala v lete 2018 a v roku 2018 ešte bola platcom dane z nehnuteľností, aj poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v obci B..

18. Žalovaná v konaní uvádzala, že od marca 2018 už v predmetnej nehnuteľnosti nebývala, odsťahovala sa so všetkými potrebnými vecami. Odvtedy v dome nebola. Kľúče od nehnuteľnosti odovzdala svojmu právnemu zástupcovi možno niekedy v máji - júni 2018. Zdôrazňovala, že žalobkyňa nikdy nechcela užívať predmetné nehnuteľnosti, nikdy ju o to nežiadala a ona jej nebránila v užívaní.

19. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. V zmysle podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Poukazujúc i na závery odvolacieho súdu súd nárok spoluvlastníka na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu považuje za osobitný nárok vyplývajúci z . Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa .

23. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd prioritne riešil otázku, či žalobný nárok nie je premlčaný.

24. Právo žalobkyne podlieha premlčaniu v súlade s ust. 100 ods. 1 veta prvá , podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej ( – ). Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá ( veta tretia ).

25. V danom prípade ide o nárok vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe plynúcej odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý krát ( ).

26. V danom spore si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti počnúc mesiacom december 2015, nárok ktorý bolo možné uplatniť najskôr v uvedenom mesiaci resp. po jeho skončení. Žaloba bola podaná dňa 27.11.2018, teda včas, v zákonnej 3-ročnej lehote.

27. V prejednávanom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že výlučne žalovaná (bez žalobkyne) so svojimi deťmi užívala celé predmetné nehnuteľnosti – rodinný dom s priľahlým pozemkom. Túto skutočnosť samotná žalovaná nepopierala. Je nepochybné, že tak užívala nehnuteľnosti nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, keďže od 4.11.2015 bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku žalobkyňa, ktorá spoluvlastnícky podiel nadobudla darovaním od svojho otca a bývalého manžela žalovanej H. B.. Sporným bola doba užívania nehnuteľnosti žalovanou, teda dokedy túto nehnuteľnosť výlučne ona so svojimi deťmi užívala, a kedy ju opustila. V zmysle záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd s poukazom na viazaný, je nárok žalobkyne daný za obdobie, kedy žalovaná nehnuteľnosť sama užívala.

28. Žalobkyňa v konaní (v odpore zo dňa 20.6.2019 i na pojednávaní dňa 4.10.2023) tvrdila, že sa odsťahovala v marci 2018. Na pojednávaní dňa 16.10.2020 uviedla, že už v jeseni tam nebývala. Poukazovala pritom na odhlásenie sa z trvalého pobytu v máji 2018, na odpojenie rodinného domu od elektriny a plynu v auguste 2018, čo vykonala až dodatočne pre finančnú neúnosnosť, a na výšku vzniknutého nedoplatku za obdobie do odpojenia od elektriny a plynu.

29. Po vyhodnotení tvrdení žalobkyne i v konaní predložených dôkazov súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že z nehnuteľností sa odsťahovala už v marci 2018. Nasvedčuje tomu aj odhlásenie sa z trvalého pobytu ku dňu 22.5.2018 i následné odpojenie od elektriny a plynu, i keď k ukončeniu vzťahov s dodávateľmi došlo až v priebehu augusta 2018. Súd však považoval za dôveryhodné tvrdenie žalovanej, že o odpojenie nežiadala ihneď, pretože nechcela nechať dom bez pripojení a o odpojenie požiadala, až keď ju k tomu donútila finančná situácia. Dlhšiemu neužívaniu nehnuteľnosti svedčí aj zistený nedoplatok u dodávateľov elektriny a plynu vypočítaný ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu 17.8.2018 a 21.8.2018. Za podstatnú súd považuje aj skutočnosť, že žalovaná hneď v prvom vyjadrení v súdnom konaní uviedla uvedený mesiac odsťahovania sa z nehnuteľnosti – marec 2018. V písomnom vyhotovení zápisnice z pojednávania dňa 16.10.2020 je súdom uvedená nepresná, a teda nesprávna formulácia žalovanou tvrdenej skutočnosti, ako to potvrdzuje zvuková nahrávka z uvedeného pojednávania.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu je daný za obdobie od 1.12.2015 do 31.3.2018. Presný dátum opustenia dotknutých nehnuteľností žalovaná nepreukázala, súd preto považoval daný nárok za celý mesiac marec 2018.

31. Žalobkyňa predložila vyjadrenie realitnej kancelárie o odhadovanej výške trhového mesačného nájomného za užívanie uvedených nehnuteľností v rozpätí od 250 až 300 eur, bez spotrebovanej energie. Vychádzajúc z priemerného nájomného 275 eur mesačne požadovala náhradu 137,50 eur mesačne (za podiel 1). Žalovaná žalobkyňou požadovanú výšku namietala tvrdiac jej neprimeranosť, neprodukovala ale žiaden dôkaz o inej, primeranej výške nájomného a tento žalobkyňou predložený dôkaz relevantným spôsobom nevyvrátila.

32. Súd preto považoval za preukázanú výšku náhrady za užívanie 137,50 eur mesačne. Za obdobie od 1.12.2015 do 31.3.2018 výška náhrady predstavuje sumu celkom 3.850 eur (28 mesiacov x 137,50 eur). Na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal žalovanú (výrok II) a žalobu v zostávajúcom rozsahu, t.j. za obdobie od 1.4.2018 do 31.7.2018 z dôvodov opísaných v ods.29 a 30 rozsudku ako nedôvodnú zamietol (výrok III).

33. Pre úplnosť súd uvádza, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

34. V zhode s súd s poukazom na výšku priznanej sumy určil žalovanej lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (, ). Odvolací súd uznesením zo dňa 12.4.2023 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.

38. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 80 % (3.850 eur) a neúspešná v rozsahu 20 % (zostávajúci nárok). Čistý pomer úspechu žalobkyne predstavuje 60 % (80 % - 20%). Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 60%.

39. Za neúspech žalobkyne súd s poukazom na považuje aj späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 412,50 eur, pretože žalobkyňa v tejto časti nevzala žalobu späť pre správanie sa žalovanej, teda že by uvedenú sumu uhradila žalovaná po začatí konania a v tomto rozsahu by jej bolo možné pričítať zavinenie. Za späťvzatie teda procesne zodpovedá žalobkyňa.

40. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. , či už na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu konania.

41. O výške trov prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).