Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20P-115-2012.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/115/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov - matky: N.. W. L., trvale bytom K. XX, X. a otca: N.. N. L., bytom T. 1, X., v konaní o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zvyšuje vyživovacia povinnosť otca voči maloletému I. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eur na sumu 110,- eur, ktoré výživné je splatné vždy vopred do 10. dňa v tom ktorom mesiaci, na ktorý sa poskytuje k rukám matky maloletého.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 22/2003-27 zo dňa 16.05.2003 v časti vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2011 sa matka maloletého I. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zo sumy 66,39 eur na sumu 250 eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci, čo odôvodňovala tým, že od poslednej úpravy v r. 2003 podstatne vzrástli náklady spojené s výživou maloletého. Výživné na maloletého bolo stanovené v čase, kedy syn navštevoval materské školu a mal bežné detské záujmy. V súčasnosti navštevuje II. stupeň základnej školy, krúžky PC a bojových umení. Jeho zdravotný stav je pod pravidelnou kontrolou detského lekára, keďže v predškolskom veku mal zdravotné problémy. Preto je aj jeho strava náročnejšia na kvalitu, zvýšený prísun vitamínov a pod.
V priebehu súdneho pojednávania rodičia ohľadom rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zavreli dohodu, na základe ktorej sa otec namiesto doterajšej sumy 66,39 eur zaviazal od právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na výživu maloletého sumou 110,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa okrem bežného výživného podieľa na výžive syna aj vecnými plneniami, odporučil rodičovskú dohodu v uzavretom znení súdu schváliť aj kolízny opatrovník.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, potvrdeniami o výške príjmov a výdavkov rodičov, rodným listom mal. I., ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C 22/03-27 zo dňa 16.05.2003, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I. určený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 22/03-27 zo dňa 16.05.2003, ktorým bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov. Na čas po rozvode bol citovaným rozhodnutím maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný na jej výživu prispievať sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému I., ktorý v tom čase navštevoval materskú škôlku a jeho matka bola na rodičovskej dovolenke, došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s plynutím času (9 rokov), počas ktorého výrazne vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletého v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Maloletý je v zásade zdravý. Výdavky na jeho výživu sú bežné, primerané veku. Okrem zubného strojčeka je jeho liečba bez výraznejších nákladov. Zvýšené výdavky má iba príležitostne spojené s liekmi. V súčasnosti navštevuje II. stupeň základnej školy, pričom sa venuje finančne náročnejším záujmovým aktivitám. S krúžkom PC sú spojené pravidelné výdavky 15,- eur/polrok a s krúžkom karate 20,- eur/mesiac, pričom navyše je treba nepravidelne doplácať za sústredenia. Na nákladoch s tým spojených sa však otec podieľa v jednej polovici. Maloletému uhradil v predchádzajúcom období aj polovicu nákladov spojených so školou v prírode. S otcom sa stretáva pravidelne každý druhý víkend, kedy sa mu venuje. Chodievajú spolu na výlety a dovolenky - dva krát do roka do O. k rodičom a pred 4 rokmi boli spolu na dovolenke pri mori. Otec užíva sám trojizbový byt v jeho vlastníctve, pričom s bývaním má spojené náklady spolu vo výške cca 350 eur. Podniká na základe živnostenského oprávnenia v oblasti taxi služieb, pričom priznal, že je schopný dosahovať mesačne príjem cca XXX eur. Podľa daňového priznania za r. 2011 vykázal príjmy vo výške X.XXX,XX eur, výdavky vo výške 3.510,50 a základ dane vo výške X.XXX,XX eur.
Matka pracuje ako manažérka v spoločnosti U. s.r.o. s oficiálnym príjmom 277,12 eur netto mesačne. Ide o spoločnosť, v ktorej je konateľom a jediným spoločníkom jej súčasný partner, ktorý vykazuje príjem vo výške 281,45 eur netto mesačne. Spoločnú domácnosť spolu s maloletým a ich spoločnou dcérou I., narodenou XX.XX.XXXX, vedú v rodinnom dome vo vlastníctve druha. Výdavky spojené s výživou maloletej sú bežné, primerané jej veku.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletému I. je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potrieb maloletého, ktoré medzičasom výrazne vyrástli, predovšetkým s nástupom do školy a venovaním sa mimoškolským záujmovým aktivitám. Otcovi, ktorému ako manželovi matky svedčila zákonná domnienka otcovstva aj voči maloletej I. táto po úspešnom zapretí otcovstva odbudla. Matka žije v spoločnej domácnosti s druhom, otcom jej staršej dcéry, pričom od poslednej úpravy sa zamestnala a to v spoločnosti svojho partnera. Otec začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia.
Po vykonanom dokazovaní súd ako celok schválil rodičmi uzavretú dohodu, pretože ju považoval za uzavretú v súlade s preukázanými schopnosťami a možnosťami oboch rodičov ako aj so záujmami maloletého I. Súd pritom prihliadal na účastníkmi prezentované príjmy, ako aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť na strane matky, odôvodnené potreby dieťaťa primerané jeho veku a tiež na ostatné majetkové, zárobkové, sociálne a osobné pomery na strane oboch rodičov. Zohľadnená bola tiež skutočnosť, že otec sa na uspokojovaní potrieb maloletého podieľa okrem bežného výživného aj vecnými plneniami, prispieva matke 1 na nepravidelné zvýšené výdavky spojené so záujmovými aktivitami syna, o maloletého sa zaujíma a pravidelne sa s ním stretáva, absolvujú spolu výlety a dovolenky, pričom s aktívnym trávením spoločného času má spojené ďalšie náklady.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.