Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-229-2011.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/229/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: K. R., U.. X.XX.XXXX, T. XX H. R., občan SR, proti odporcom: I. A. Ď., U.. XX.X.XXXX, K. X H. R., O. E., II. G. F., U.. XX.XX.XXXX, M. X H. R., O. E., obom zastúpeným: S.A. Legal, s.r.o., Vajnorská 11 v Bratislave, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni v I. rade a odporkyni v II. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia 159,17 € na adresu sídla S.A.Legal, s.r.o., Vajnorská 11 v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na súd dňa 12.12.2011 domáhala určenia, že nehnuteľnosť, byt č. 20 na 4 poschodí bytového domu s.č. XXX na D. X, R., zapísaná v Katastri nehnuteľností, správa katastra Bratislava, okres Bratislava II., obec Bratislava, m. č. Ružinov, katastrálne územie Nivy na LV č. XXXX, v celosti a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výmere 4606/678329 patrí do dedičstva po neb. K. R., rodenej W., nar. dňa XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom D. X, R..
Návrh odôvodnila tým, že krátko pred svojou smrťou matka účastníčok konania Darovacou zmluvou previedla na odporkyne v I. a II. rade byt č. 20 na 4 poschodí bytového domu s.č. XXX na D. X H. R.. Navrhovateľka má dôvodné pochybnosti o platnosti Darovacej zmluvy, nakoľko matka účastníčok konania v septembri 2010 utrpela ťažkú mozgovú príhodu, v dôsledku ktorej nebola plne schopná dostatočne právne relevantne vnímať svoje konanie. Trpela aj dlhotrvajúcim vážnym ochorením, mávala epileptické záchvaty a podrobovala sa psychiatrickému liečeniu. Po mozgovej porážke matky sa o ňu starala odporkyňa v I. rade, ktorá matke doslova nariaďovala, čo má a čo nemá robiť, čo má hovoriť, čo si má obliecť, kto k nej môže a nemôže prísť a pod. Odporkyňa v I. rade spôsobovala matke psychické utrpenie neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním, ktoré ohrozovalo jej fyzické aj psychické zdravie. Tento nátlak na matku najmä v poslednom období jej života hraničil s trestno-právnou zodpovednosťou. Navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že sa matka odporkyne v I. rade bojí a koná zo strachu pred jej osobou. Matka vravela, že odporkyňa v I. rade na ňu tlačí, aby na ňu prepísala svoj byt. Navrhovateľka matke vravela, nech sa nenechá zastrašovať a nech nič nepodpisuje. Od septembra 2010 sa matka správala divne, bolo na nej zjavné, že trpí výpadkami pamäti, trpela halucináciami, počula neexistujúce zvuky a pod. Z odporkyne v I. rade mala hrozný strach a bola v totálnej závislosti od toho, čo jej odporkyňa v I. rade prikázala.
Matkine právne úkony neboli od istého času v žiadnom prípade slobodné a vážne. Je vylúčené, aby si uvedomovala samotné konanie a následky konania pri tak vážnom právnom úkone, ako bola darovacia zmluva. Matka prízvukovala, aby vzhľadom na jej vek a zdravie, pre prípad, že sa s ňou niečo stane, neopomenuli pri prejednávaní dedičstva aj synov po už nebohej štvrtej sestre H. R., rod. R., aby po jej smrti predali jej byt a podelili sa na 4 časti, každému rovnakým dielom. Matka K. R. nikdy a pred nikým neuviedla, že by bola svoj byt previedla na odporkyne. Navrhovateľka je presvedčená, že ak matka niečo také podpísala, tak bola buď pod vplyvom liekov, alebo bola natoľko zastrašovaná zo strany odporkyne v I. rade, že s podpísaním nedobrovoľne súhlasila. V každom prípade rozhodnutie s prevodom bytu len na odporkyne v I. a II. rade neurobila matka K. R. slobodne a vážne.
Odporkyne navrhovateľke neoznámili ani úmrtie ich matky, ani termín jej pohrebu. Tieto skutočnosti sa navrhovateľka dozvedela od príbuzných v Srbsku. Po pohrebe sa dozvedela, že matka previedla byt na odporkyne. Odporkyne z tohto bytu odcudzili všetky hodnotné veci a vybielili aj matkine bankové konto. Navrhovateľka je presvedčená, že je potrebné splniť poslednú vôľu ich matky a všetok majetok rozdeliť rovným dielom na všetkých dedičov. Keďže matkin právny úkon darovania nebol z jej strany urobený slobodne a vážne, považuje ho navrhovateľka za neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odporkyne v I. a II. rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 3.4.2012 uviedli, že ich matka K. R. ešte pred svojou smrťou previedla svoj byt na odporkyne, ktoré sa o ňu až do jej smrti riadne starali a poskytovali jej všetku potrebnú starostlivosť (stravu, lieky, návštevy u lekárov a pod.). Navrhovateľka o matku nejavila vôbec záujem, žila v Srbsku, pričom ju približne 4 x do roku navštívila. Namiesto vďaky odporkyniam, ktoré sa o matku vzorne starali, podala na nich rôzne žaloby na súd.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka hoci riadne predvolaná, sa na súd bez riadneho ospravedlnenia nedostavila, ani včas nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Podľa Úradného
záznamu spisovej kancelárie v deň pojednávania zatelefonovala na súd C.. G., ktorá uviedla, že nemá od navrhovateľky podpísanú plnú moc, ale mieni ju zastupovať. Uviedla, že navrhovateľka je veľmi vážne chorá (bola na chemoterapii) a nemôže sa zúčastniť pojednávania. Takéto (iba telefonicky a inou osobou tvrdené zdôvodnenie neúčasti účastníka konania na pojednávaní bez doloženia príslušného Potvrdenia lekára, či Plnomocenstva) nie je v súlade s § 119 O.s.p., účinného od 1.1.2012 podľa z. č. 388/2011. Navrhovateľka mala podľa doručenky súdu vedomosť o nariadenom pojednávaní už 20.4.2012 (viac ako mesiac), mohla preto včas zabezpečiť či už svoje zastupovanie, alebo doložiť najmenej 3 dni pred termínom pojednávania potvrdenie od svojho ošetrujúceho lekára, v ktorom malo byť uvedené, že jej účasť na pojednávaní nie je možná bez ohrozenia jej života, či vážneho zhoršenia jej zdravotného stavu. Súd tiež dodáva, že C.. G. tvrdený lekársky úkon nikdy nie je vopred neplánovaný, preto nebolo možné takéto zdôvodnenie neúčasti navrhovateľky na pojednávaní akceptovať.
Súd vykonal výsluch odporkyne v I. a II. rade, ako aj ich právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom do spisu založených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľka do spisu založila iba fotokópie svojich predchádzajúcich podaní na tunajší súd, a to: Návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zákazu nakladať s nehnuteľnosťou, vedeného pod sp. zn. 19C/39/2011 a Návrhu na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedeného pod sp. zn. 19C/39/2011. Tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením zo dňa 17.5.2011 zamietol. Navrhovateľka podala odvolanie, ktoré neskôr zobrala späť a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.8.2011 pod č.k. 14Co/331/2011 odvolacie konanie zastavil. Navrhovateľka zobrala späť aj svoj pôvodný návrh na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Konanie bola zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.1.2012. Žiaden iný listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení navrhovateľka do spisu nezaložila. Odporkyne založili do spisu rovnopis Uznesenia tunajšieho súdu, č.k. 38D/232/2011, Dnot 38/2011 zo dňa 20.6.2011, z ktorého súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľke K. R., rod. W., zomr. XX.X.XXXX bolo zastavené, pretože poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
Ďalej bol do spisu založený Výmenný list - Poukaz zo dňa 9.11.2011 od lekára G.. W. L., ktorý pri návšteve v byte K. R. na jej žiadosť potvrdil, že jej duševné zdravie je primerané jej veku a že je orientovaná svojou osobou, časom i miestom. Do spisu tiež odporkyne založili Čestné prehlásenie T. L. a Y. D., obsahom ktorých je vyhlásenie o starostlivosti oboch odporkýň o poručiteľku.
Na výsluchu odporkyňa v I. rade žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Ona sa o poručiteľku, ich matku, riadne starala, varila jej, prala, zabezpečovala lekára keď to potrebovala, vrátane nákupu liekov. Vzhľadom na jej vek už bolo potrebné jej pomáhať, hoci inak bola sebestačná. V starostlivosti o matku sa striedala so sestrou - odporkyňou v II. rade. Ona sa starala o niečo viac, lebo už nepracuje, ale sestra je ešte zamestnaná. Navrhovateľka žila v Srbsku, kde mala dom a na Slovensko chodila iba na návštevu asi raz za 3 mesiace, kedy musela prekročiť hranicu nakoľko býva v Srbsku keďže je Slovenka, v podstate ako turistka. Vtedy prišla k matke na kávu. Nikdy sa nepýtala či im netreba nejako pomôcť v starostlivosti o matku. Nie je pravdou, že matku odporkyňa
terorizovala ako tvrdí navrhovateľka, všetko sú to vymyslené konštrukcie. Matka bola práve opačný typ, ona skôr rozkazovala im a ony ju museli poslúchať. Matka sa sama rozhodla, že byt, ktorý bol v jej vlastníctve, podaruje odporkyniam. V čase keď sa tak rozhodla, bola odporkyňa v I. rade práve v Srbsku odkiaľ všetci pochádzajú. O zámere matky darovať nehnuteľnosť sa dozvedela od sestry po návrate zo Srbska. K navrhovateľke samotnej uvádza, že ich vzťahy sa zhoršili asi 2 roky dozadu, keď spolu s ňou kúpila nehnuteľnosť v Srbsku a túto mali na polovicu. Dopadlo to tak, že navrhovateľka sa tam nasťahovala a začala rozhodovať o tom, či tam deti odporkyne v I. rade môžu byť alebo nie, hoci mali dom na polovicu. Napokon z tohto spoluvlastníctva odporkyňa v I. rade vystúpila a kúpila si iný dom. Odvtedy sa navrhovateľka nebaví nielen s ňou, ale so žiadnym iným členom rodiny, ani na pohrebe sa s nimi nebavila. Potom podala na súd návrh na predbežné opatrenie a následne túto žalobu.
Odporkyňa v II. rade sa k vyjadreniu sestry pripojila. Potvrdila, že sa s ňou navrhovateľka tiež nerozpráva, hoci spolu žiadny závažnejší spor nemali. Keď bola na návšteve v Srbsku, navrhovateľke vyčítala, že nechodí častejšie na Slovensko za matkou a nestará sa o ňu. Navrhovateľka jej zase vyčítala čo všetko od matky dostala, keď sa jej narodila dcéra. Čo sa týka oznámenia o smrti matky a dátume konania pohrebu, ona jej volala na mobil, ale nedovolala sa, pričom štátnu linku mala zrušenú. Preto volala jej synovi D.. Navrhovateľka na pohrebe ich matky nikomu nepodala ruku, nespýtala sa ako matka zomrela, nespýtala sa na výlohy spojené s pohrebom. Asi dva dni po pohrebe sa dozvedeli, že navrhovateľka ponúkala byt po matke ich susede. Odporkyňa v II. rade poprela tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa v I. rade matku terorizovala. Práve naopak, navrhovateľka raz telefonovala s ich matkou a túto tak rozrušila, že žiadala vymeniť zámok na jej byte. Predmetom rozhovoru bolo práve dedičstvo.
Právny zástupca odporkýň žiadal návrh zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Podľa jeho názoru návrh neobstojí tak po skutkovej, ako ani po právnej stránke. Tvrdenia navrhovateľky o zlom psychickom stave poručiteľky sú vyvrátiteľné výsluchmi prípadných svedkov, ako aj lekárskymi správami. Rovnako sú vyvrátiteľné aj tvrdenia navrhovateľky o nátlaku odporkýň na ich matku. Svedkovia vedia preukázať, že navrhovateľka sa o matku nestarala ako mala a že o túto sa starali práve odporkyne. Žaloba neobstojí ani z právneho hľadiska. Navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, nakoľko o tom, čo patrí do dedičstva môže rozhodnúť iba notár ako súdny komisár v rámci prejednania dedičstva. Judikatúra súdov pripúšťa takúto žalobu jedine v spore medzi dedičmi a prípadnými nededičmi.
Podľa § 175a ods. 1 O.s.p. príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.
Podľa § 175a ods. 2 O.s.p. súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
Podľa § 175a ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p. súd rozhoduje uznesením.
Podľa § 175 h ods. 1 O.s.p. ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
Podľa § 38 ods. 1 O.s.p. súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175 zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku o veci meritórne rozhodnúť. Tento záujem musí existovať v čase, keď súd rozhoduje o veci. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov /vzťahov/ ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Navrhovateľ má právny záujem na tomto určení, ak by bez tohto určenia bolo jeho právo, alebo právny záujem, na ktorom sa zúčastňuje ohrozený, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým. K vzniku naliehavého právneho záujmu stačí také správanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu, spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je tak prostriedkom ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené a jeho cieľom je zásadne preventívna ochrana. V tom spočíva rozdiel medzi žalobou na určenie od žaloby na plnenie, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď právo navrhovateľa už bolo porušené, takže cieľom žaloby na plnenie je reparácia, teda odstránenie následkov porušenia práva. Vtedy už prevencia vo forme určovacej žaloby stráca zmysel a navrhovateľ už nemôže mať záujem na určení práva, ale na samotnom plnení.
Navrhovateľka v petite žaloby žiadala , aby súd určil, že byt matky účastníčok konania (ktorý sa stal predmetom darovania z jej strany ešte za jej života odporkyniam) patrí do dedičstva. Dedičské konanie po poručiteľke K. R. bolo právoplatne skončené na základe uznesenia tunajšieho súdu z dôvodov, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Platné právne predpisy neumožňujú súdu v konaní o civilných žalobách podľa § 80 písm. c) O.s.p. rozhodnúť o tom, že nejaká vec (predmet) patrí do dedičstva. Takáto právomoc zákon zveruje súdu zásadne v konaní o dedičstve podľa § 175 a a nasl. O.s.p. Určovacou žalobou podľa § 80 c) O.s.p. by mohol súd rozhodnúť iba o určení vlastníckeho práva poručiteľky k spornému bytu ku dňu jej úmrtia. (pozri C.H.BECK RNs C 866/2002). Len v takomto spore by si mohol súd prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti či neplatnosti namietanej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou a odporkyňami v I. a II. rade a spor meritórne rozhodnúť. Formulácia petitu žaloby podľa navrhovateľky je sama o sebe dôvodom na
zamietnutie žaloby. Požadovaným určením by sa totiž obchádzal zákonný postup pri prejednaní dedičstva a rozhodnutia súdu v konaní o dedičstve, čo je neprípustné, pretože iba súd v konaní o dedičstve môže zisťovať majetok poručiteľa a iba taký majetok, ktorý ku dňu smrti poručiteľ vlastnil, sa môže prejednávať. Ak teda súd nemôže rozhodnúť o petite navrhovateľky, potom nie je daný ani naliehavý právny záujem na žiadanom určení, že byt patrí do dedičstva. V prípade, ak by súd rozhodol, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou sporného bytu, mohol by sa byt opätovne prejednať v dedičskom konaní ako znovu objavený majetok poručiteľky.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, bolo rozhodnuté v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyne mali v konaní úspech, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia advokátom podľa jeho vyčíslenia zo dňa 24.5.2012 v sume 159,17 € za 2 úkony právnej pomoci (1. prevzatie a
príprava zastúpenia 17.5.2012, 2. účasť na poj. 24.5.2012) v sume po 58,69 € za úkon, 2x režijný paušál po 7,63 €, 20 % DPH v sume 26,53 €, všetko podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca neurobil vyčíslenie (iba poukaz) podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (zastupovanie viac osôb), preto mu súd nemohol priznať viac, než si uplatnil. Neuviedol tiež č.ú. advokátskej kancelárie, preto súd rozhodol o zaplatení trov na adresu jej sídla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).