Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TN-28Sa-10-2022.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-28Sa/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2022, o priznanie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. augusta 2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov.
odôvodnenie:
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, ktorá bola spísaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín dňa 12. 04. 2022, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 05. 2022 rozhodla tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietla podľa § 70, § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“). 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobca nie je invalidný, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín určená na 30 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 12. 04. 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia predmetného rozhodnutia. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu. K odvolaniu pripojil lekárske správy: 1. lekárska správa D. E. A.
- klinický psychológ zo dňa 20. 06. 2022; 2. lekárska správa A. F. G. - psychiater zo dňa 13. 05. 2022; 3. lekárska správa A. B. H. - algeziologická ambulancia zo dňa 30. 05. 2022; 4. lekárska správa A. I. E. - algeziologické vyšetrenie zo dňa 22. 06. 2022; 5. lekárska správa A. E. J. - geriater zo dňa 03. 07. 2016; 6. lekárska správa A. K. C. - primár oddelenie TAPCH zo dňa 17. 11. 2019; 7. lekárska správa, oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny A. I. E., A. B. K. zo dňa 21. 01. 2017; 8. lekárska správa
- klinika úrazovej chirurgie A. A. A., A. H. L., D., A. M. N. zo dňa 21. 01. 2017. Žiadal, aby jeho zdravotný stav, ktorý sa stále zhoršuje, bol opätovne posúdený. Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie - generálny riaditeľ, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 08. 2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 05. 2022 potvrdila. 5. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na závery odborného posudku o invalidite žalobcu posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 03. 08. 2022, ktorý vykonal posúdenie po tom, čo po podaní odvolania zotrval na svojich záveroch posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín v posudku zo dňa 12. 07. 2022. 6. Žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí konštatovala, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, v posudku uviedol: „Účastník konania medicínsky trpí organickým psychosyndrómom zmiešanej etiológie po kraniocerebrálnom poranení v roku 2017 a závislosti od etylalkoholu a benzodiazepínov, sú dokumentované alkoholické ťahy v roku 2020, pre ktoré bol hospitalizovaný na psychiatrii. Je prítomná porucha psychiky a správania, ktorá bola vyšetrená aj psychológom vo februári 2021, nález nesvedčil pre poškodenie mozgu, deteriorácia nebola prítomná, IQ malo hodnotu 98. Pri opakovanom psychologickom vyšetrení v decembri 2021 je IQ hodnotené na 70 v oblasti subnormy s ťažkými neurotickými príznakmi a pri poslednej kontrole 20. júna 2022 je IQ do hodnoty 81 s indexom deteriorácie ľahkého stupňa 21 %. Neurológ hodnotí stav ako stabilizovaný, bez lézie centrálnej nervovej sústavy, vlastný neurologický nález je negatívny, rovnako ako vyšetrenie EEG. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v kapitole VI , oddiele A, položke 1, písmene a) s mierou poklesu na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia na 30 %. Účastník konania má aj ďalšie ochorenia, prekonal dvakrát zápal pľúc, aktuálne má chronický nikotický zápal priedušiek, nejedná sa o závažný stav, preto podľa znenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. je zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené. Invalidita nevznikla. Skutkový stav bol objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie účastníka konania neobsahuje vôbec žiadne nové skutočnosti, okrem nových vyšetrení, ktoré boli zohľadnené. Celkove posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne nemá dôvod na zmenu posudku zo dňa 12. apríla 2022 a zo dňa 12. júla 2022“. 7. Odvolací orgán v druhostupňovom rozhodnutím konštatoval, že posudkový lekár zhodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára zo dňa 03. 08. 2022, ktorý je neoddeliteľnou prílohou predmetného rozhodnutia. Posudkový lekár zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu A - postihnutie mozgu, položky 1. - poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu, (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu), písm. a) - ľahká forma, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému ako zodpovedajúcu určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia od 20 % do 30 %. Ďalej uviedol, že iné zdravotné ochorenia nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvolací orgán odôvodnil, že ak bola pri posúdení zdravotného stavu žalobcovi určená posudkovým lekárom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ak sa nestal invalidným, nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Uzavrel, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V rámci odvolacieho konania žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydaného v oboch stupňoch a navrhol, aby správny súd zrušil tak druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na invalidný dôchodok na zistený skutkový stav. Podľa žalovanej nie je možné žalobcovi priznať nárok na invalidný dôchodok, nakoľko žalobca nesplnil podmienky invalidity, keď podľa žalobcu takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na invalidný dôchodok.
9. K správnej žalobe pripojil žalobca kópie lekárskych správ z odborných vyšetrení zo dňa 27. 01. 2017, zo dňa 05.09.2022, zo dňa 26.08. 2022, zo dňa 13.09. 2022, zo dňa 20. júna 2022, zo dňa 21. 12. 2020, zo dňa 24. februára 2021, zo dňa 18. mája 2021, zo dňa 12. októbra 2021, zo dňa 12. októbra 2022, zo dňa 13. októbra 2022, zo dňa 29. apríla 2022, zo dňa 30. mája 2022 a zo dňa 22. júna 2022. Vyjadrenie žalovanej 10. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaná zotrvala na záveroch uvedených v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. 11. K priloženým lekárskym správam k žalobe žalovaná uviedla, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku je potrebné v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V tomto konaní nie je možné na ne prihliadať s poukazom na § 135 SSP, nakoľko dokumentujú zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. Tie lekárske správy, ktoré dokumentujú zdravotný stav pred vydaním rozhodnutia, boli zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu žalobcu. Žalobca má možnosť opakovane podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok v rámci konania o žiadosti, prípadne v odvolacom konaní. Na základe dodatočne predložených lekárskych správ k správnej žalobe nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaná je presvedčená, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý žalovaná vzala za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnym spisom (dávkovým a posudkovým), vrátane v ňom obsiahnutej lekárskej dokumentácie. Replika žalobcu 12. Po doručení vyjadrenia žalovanej žalobcovi žalobca reagoval podaním doručeným súdu, ktoré označil ako odvolanie, avšak z jeho obsahu vyplýva, že nesúhlasí so sprievodným listom súdu č. 28Sa/10/2021 - 31 zo dňa 21. 11. 2022, ktorým správny súd doručoval žalobcovi vyjadrenie žalovanej s poučením o možnosti vyjadriť sa k nemu, podať repliku. V tomto podaní (označenom ako odvolanie, ktoré ale podľa obsahu správny súd považuje za repliku) žalobca opakovane namieta nesprávne posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorý sa mu zhoršuje a žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
13. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov, a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou TN-28Sa/10/2022, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 137 ods. 4 SSP zverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 29.09.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.10.2023.
14. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti rozhodnutí a postupu Sociálnej poisťovne v konaní o priznanie invalidného dôchodku, na základe žiadosti žalobcu podanej dňa 12.04.2022. Ochoreniu žalobcu a jeho stupňu zodpovedá, podľa posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej ochorenie zaradené v kapitole VI., oddielu A, položke 1, písm. a) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z rozpätia od 20 % - 30 %. Žalobca nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietajúc nesprávny postup a záver pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. K správnej žalobe priložil ďalšie lekárske správy a dožadoval sa opakovaného posúdenia jeho zdravotného stavu. Správny súd poznamenáva, že sa jedná o sociálnu žalobu fyzickej osoby, ktorú súd posudzuje neformálne v zmysle § 202 ods. 2 SSP a zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania v zmysle § 199 ods. 2 SSP. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri tejto žalobe nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
15. Nárok na invalidný dôchodok poistencovi vzniká v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok v ustanovení § 70 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
16. Medzi účastníkmi konania je sporná invalidita žalobcu. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
17. Podľa žalovanej žalobca nie je invalidným, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď posudkovými lekármi určená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
18. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, resp. jeho poklesu oproti zdravej fyzickej osobe je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch zrozumiteľný a presvedčivý, svedčiaci o komplexnom posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby, v danom prípade žiadateľa invalidného dôchodku.
19. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
20. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
21. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
22. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
23. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
24. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
25. V súlade s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa v konaní musí postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 tohto zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti uvedené v § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (§ 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení).
26. Je pravdou, že v odbornom lekárskom posudku zo dňa 03.08.2022 v časti „Lekárske vyšetrenia“ sú uvedené v jednotlivých lekárskych správach medicínske zistenia, z ktorých vyvodil posudkový lekár záver o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Avšak podľa správneho súdu podstatnou časťou lekárskej správy je samotný posudok posudkového lekára, v ktorom vyhodnocuje predmetné medicínske zistenia z lekárskych vyšetrení, ktoré má k dispozícii. Dôraz je potrebné klásť na zrozumiteľnosť samotného posudku, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré medicínske zistenia boli relevantné pre vyvodenie záveru posudkového lekára. Inak povedané, nestačí iba vymenovať lekárske vyšetrenia, ale vyhodnotiť ich obsah. V závere posudku by mali byť premietnuté všetky relevantné medicínske zistenia, tieto vyhodnotené tak, aby záver posudku bol určitý, zrozumiteľný a presvedčivý a nevyvolával pochybnosti nad objektivitou a úplnosťou vysporiadania sa so všetkými relevantnými medicínskymi závermi pre urobenie záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom hodnotení zdravotného stavu žiadateľa o invalidnú dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom, nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o ostatných zdravotných postihnutiach, čo v predmetnej veci nie je splnené.
28. Závery posudkových lekárov uvedené v odborných posudkoch tvoria podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného
minima náležitostí odôvodnenia, čo v posudzovanej veci, teda pre rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona o sociálnom poistení, kde sa právna úprava Správneho poriadku neuplatňuje (§ 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Pokiaľ nespĺňa odborný posudok o invalidite podmienku preskúmateľnosti a tento je podkladom napadnutého rozhodnutia, potom ani odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa atribút preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, vzhľadom na absenciu takého rozsahu dôvodov, ktorý by vytváral pre správny súd dostatočný priestor na vecný prieskum zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a v ňom prijatých záverov o ustálení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a v nadväznosti na to aj záveru o rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu.
29. Nie je pri tom sporné, že odborné medicínske otázky posudzuje výlučne posudkový lekár, avšak aj na jeho závery je kladená požiadavka zrozumiteľnosti, preskúmateľnosti. Je potrebné, aby zo záveru posudkového lekára vyplývalo, ktoré zistenia, z ktorých lekárskych správ vyhodnotil ako relevantné, resp. ktoré boli bezvýznamné a prečo určil práve najnižšiu formu ochorenia u žalobcu, rovnako z akých dôvodov pristúpil k určeniu konkrétnej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z určeného možného rozpätia. V predmetnej veci posudkoví lekári vzali do úvahy a posúdili lekárske nálezy, ktoré mali k dispozícii, na základe ktorých dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. je choroba nervového systému, postihnutie mozgu, podľa kapitoly VI, oddielu A, položky 1, v ktorej ako druh zdravotného postihnutia sú vymenované: poruchy osobnosti, poruchy správania poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo disfunkciou mozgu (encefalopatia, demencia cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu). Predmetná položka sa však vnútorne člení na písmená a, b, c, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Z posudku posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa 03.08.2022 nie je zrejmé, vzhľadom na absenciu podrobnejšieho vyjadrenia svojho záveru, akou úvahou a prečo bolo určené za rozhodujúce postihnutie druh zdravotného postihnutia zodpovedajúce podľa písm. a) ľahkej forme, k čomu priradil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30 %.
30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ktoré prevzalo záver z lekárskeho posudku zo dňa 03.08.2022, ktorý je nepreskúmateľný, je aj v časti odôvodnenia nenavýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého môže posudkový lekár zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (najviac o 10 %), ak závažnoť ostatných zdravotných postihnutí tento pokles ovplyvňuje. Významná je aj posledná časť predmetného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Rovnako to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z tohto hľadiska možnosť navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nebola posudzovaná.
31. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, správny súd k uvedenému uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by bol žalobca dostatočne konkrétne poučený a vyzvaný na predloženie relevantných dôkazov, najmä v spojení s tým, že jeho posúdenie zdravotného stavu malo byť vykonané bez jeho osobnej účasti, v dôsledku pandemickej situácie Covid-19. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla, že žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok v rámci konania o žiadosti, príp. aj v odvolacom konaní. K tomuto správny súd uvádza, že v súlade s § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. je síce účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, rovnako v zmysle § 227 ods. 3 citovaného zákona je povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku, avšak v súlade s § 195 ods. 1 citovaného zákona je organizačná zložka sociálnej poisťovne povinná postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Sociálna poisťovňa je povinná vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie o objasnenie skutočného stavu veci, ako to vyplýva z poslednej vety ustanovenia § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Jedným z dôkazov je aj odborný posudok posudkového lekára, ktorý Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní hodnotí rovnako ako každý iný dôkaz v súlade s § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda Sociálna poisťovňa, ktorá v rámci
vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na požadovanú dávku, a teda, či žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku vyhovie. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
32. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k prijatému záveru, podkladom ktorého bol lekársky posudok, ktorý nesvedčí o komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia aj podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
33. V ďalšom konaní posudkový lekár ústredia žalovanej, prípadne aj za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore v zmysle § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, vyjadrí sa ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach (vrátane aktuálnych, na predloženie ktorých vyzve žalobcu, resp. ho poučí aj o možnosti posúdenia za jeho osobnej účasti v zmysle § 153 ods. 5 posledná veta zákona č. 461/2003 Z. z., s ohľadom na aktuálne priaznivú pandemickú situáciu), komplexne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých jeho zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Pri stanovení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadať na všeobecné posudkové hľadisko uvedené v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Žalovaná – generálny riaditeľ následne znovu rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.
34. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, vydaním samostatného uznesenia súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).