Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-26-2012.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-7P/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. Ď.Í., nar. XX.X.XXXX, umiestnenú v Detskom krízovom centre R., U. XX, XXX XX Ž., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W. - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: W. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Mesto W., t. č. H. H. XXX XX a N. Ď., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom bez návrhu, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletou E. Ď., nar. XX.X.XXXX, ústavnú starostlivosť.
Maloletá E. Ď., nar. XX.X.XXXX, s a u m i e s t ň u j e do Detského krízového centra R., U. XX, XXX XX Ž..
Matka dieťaťa W. H., nar. X.X.XXXX, j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej E. Ď., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku na účet Detského krízového centra R.Á., U. XX, XXX XX Ž..
Súd o b m e d z u j e rodičovské práva a povinnosti matke W. H., nar. X.X.XXXX, a to výchovu maloletej, zastupovanie maloletej a správu jej majetku, a to po dobu trvania ústavnej starostlivosti.
Súd u s t a n o v u j e maloletej E. Ď., nar. XX.X.XXXX, opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v W..
Súd u k l a d á matke dieťaťa W. H. lehotu 9 mesiacov na úpravu rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania bolo nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou E. Ď., nar. XX.X.XXXX.
Súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine:
Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 38 ods. 2, 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Podľa § 39 ods. 3, 4 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou E. Ď.. Maloletá E. bola na základe nariadeného predbežného opatrenia uznesením č. k. 5P/10/2012-6 zo dňa 26.1.2012 odovzdaná do dočasnej
starostlivosti Detského krízového centra R., U. XX, XXX XX Ž., a to až do rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou a zároveň bola matke maloletého dieťaťa určená vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Otec maloletého dieťaťa zomrel dňa XX.XX.XXXX, matka maloletého dieťaťa nemá vytvorené v súčasnosti vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, nemá zabezpečené bývanie, je nezamestnaná, zároveň bolo preukázané, že matka požívala nadmerne alkoholické nápoje, pričom absolvovala liečbu v plnom rozsahu 10 týždňov v centre pre liečbu drogových závislostí Ž.. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že si uvedomuje, že nie je schopná momentálne sa postarať o maloletú E., keď v súčasnosti sa snaží vybaviť si nájomný byt, resp. v prípade neúspechu chránené bývanie s maloletou v zariadení Q.. Matka maloletého dieťaťa sama nie je momentálne schopná maloletej E. zabezpečiť riadnu starostlivosť a vzhľadom na túto skutočnosť vyjadrila súhlas s nariadením ústavnej starostlivosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že matka maloletej E. nie je schopná zabezpečiť v súčasnosti potrebnú nevyhnutnú osobnú starostlivosť. Súd taktiež zisťoval, či nie je možné zveriť maloletú E. do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti niekomu z príbuzných rodičov maloletej E., avšak bezúspešne. Súd preto nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletou E. Ď. s tým, že bola umiestnená do Detského krízového centra R., U. XX, XXX XX Ž., kde sa maloletá toho času už nachádza počnúc dňom 16.2.2012.
Ak súd rozhodne o nariadení ústavnej starostlivosti maloletého dieťaťa upraví zároveň aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov a uloží rodičom, aby určené výživné poukazovali príslušnému zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené (§ 81 O.s.p.).
Vzhľadom na súčasné pomery matky maloletého dieťaťa súd jej uložil prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na úhradu jej základných a nevyhnutných životných potrieb, keď od 1.7.2011 je suma životného minima 86,65 eur, teda 30% predstavuje sumu 26 eur, keď matka maloletého dieťaťa v čase rozhodnutia bola nezamestnaná, poberajúca invalidných dôchodok mesačne vo výške 130,10 eur. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky maloletého dieťaťa a tiež na odôvodnené potreby maloletej E..
Matka maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť zostáva naďalej jeho zákonnou zástupkyňou, avšak vzhľadom k tomu, že nevykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa súd s poukazom na § 38 ods. 2 Zákona o rodine obmedzil výkon rodičovských práv a povinností spočívajúci vo výchove maloletého dieťaťa, jeho zastupovanie a správy majetku, a to po dobu trvania ústavnej starostlivosti.
Zároveň súd ustanovil maloletej E. opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v W..
S poukazom na § 55 ods. 2 Zákona o rodine, súd určil matke maloletého dieťaťa lehotu 9 mesiacov na úpravu jej rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /(§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal
na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Po vyhlásení rozsudku a danom poučení o opravnom prostriedku účastníci konania zhodne vyhlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie proti výrokovým častiam rozsudku.