Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6C-136-2011.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/136/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci navrhovateľky M. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N., H. XXXX/X, t.č. bytom E. XXX, zast. JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, Kukorelliho 58, Humenné proti odporcovi N. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom N., H. XXXX/X, t.č. bytom N., K. XXXX, zast. JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Hlavná 29, Prešov, za účasti mal. M. E., nar. X. X. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., pracovisko N., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. E., rod. A. a odporcu N. E., uzatvorené dňa XX. X. XXXX v Pravoslávnom kostole v N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú M. E., nar. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu maloletej M. sumou 80 eur mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 1. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk odporcu s maloletou M. tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom a odporca je povinný toto dieťa od matky prevziať v dohodnutom čase a po uplynutí styku je povinný ho matke odovzdať.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 23. 8. 2011 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala rozviesť manželstvo s odporcom a na čas po rozvode upraviť práva a povinnosti rodičov k mal. M., ktorá sa narodila počas trvania manželstva.
Návrh odôvodnila tým, že odporca požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých má neznesiteľné správanie. Navrhovateľka sa niekoľkokrát pokúšala pohovoriť s ním, riešiť tento problém a tým zachrániť manželstvo, no bezvýsledne. V súčasnosti účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, pričom vzťahy v rodine sú v poslednom období vážne narušené, čo má aj negatívny vplyv na zdravý vývoj mal. dcéry. Preto navrhovateľka požiadala o rozvod manželstva.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. dieťaťa, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9. 1. 2012 č.k. XXP/ XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 3. 2012 č.k. XCoP/XX/ XXXX-XX, správami Obce E., Okresného riaditeľstva PZ v E. Obvodné oddelenie N. a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., detašované pracovisko N., nájomnou zmluvou a čestným prehlásením podnájomníčky, správami zamestnávateľa odporcu, jeho mzdovými listami, dohodou o vykonaní práce navrhovateľky, zmluvou o vkladnej knižke JUNIOR a dokladov o vklade, listom navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav.
Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. X. XXXX a bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo.
Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno mal. dieťa - M., nar. X. X. XXXX.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9. 1. 2012 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 3. 2012 č.k. XCoP/XX/XXXX-XX, bol predbežným opatrením upravený styk otca s mal. M. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod..
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní vyplýva, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX asi po 2ročnej známosti. Už pred uzavretím manželstva si navrhovateľka všimla, že odporca si občas vypil a mal agresívnu povahu, no myslela si, že po svadbe sa to zmení. Po uzavretí manželstva bývali asi jeden rok u rodičov odporcu, potom začali bývať vo vlastnom byte. Neskôr navrhovateľka nadobudla dom po svojej babke, kde sa presťahovali. Medzitým sa dňa X. X. XXXX narodila mal. M.. Do odchodu na materskú dovolenku, s finančnými prostriedkami hospodárili spoločne a nemali v tomto smere žiadne problémy. O chod domácnosti sa starala výlučne navrhovateľka. Odporca jej nepomáhal. Je typom samotára, ktorý nepotrebuje chodiť medzi ľudí. Aj keď spolu niekam šli, rozčuľoval sa a správal sa agresívne. Preto nežili spoločenským životom. Odporca sa však opíjal doma, kde navrhovateľka pred ním musela alkohol aj skrývať. Pod vplyvom alkoholu bol voči navrhovateľke agresívny a to aj za prítomnosti dcéry, dopúšťal sa nielen fyzického, ale aj psychického násilia. Navrhovateľka uviedla, že odporca má výbušnú a agresívnu povahu aj bez alkoholu a pod jeho vplyvom to bolo neznesiteľné. V domácnosti ju deptal, ponižoval, vždy jej niečo vyčítal, vulgárne jej nadával aj pred dcérou. Fyzicky ju napadol minimálne 5krát. Keď ju zbil naposledy, navrhovateľka podala oznámenie na polícii a išla na lekárske ošetrenie. Trvala na tom, aby sa odporca z domu odsťahoval, čo on aj akceptoval a odišiel k svojim rodičom. Po jeho odchode navrhovateľka nachádzala prázdne fľaše od alkoholu na rôznych miestach. O tom, že má problém s alkoholom, svedčí aj to, že z predchádzajúceho zamestnania ho prepustili pre požívanie alkoholu a dokonca aj jazdil motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu. Navrhovateľka sa rozhodla podať návrh o rozvod manželstva a svoj názor nezmení. V prípade rozvodu žiadala zveriť mal. dcéru do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jej výživu.
Odporca na pojednávaní potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou uzatvorili po cca 2-ročnej známosti. Uviedol, že alkoholické nápoje pred uzavretím manželstva požíval príležitostne, rovnako ako navrhovateľka. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov odporcu, kde neprispievali na stravu a bývanie, pretože si šetrili peniaze na byt. Po určitej dobe si byt skutočne kúpili. Odporca vidí problém v tom, že navrhovateľka sa o všetkom radila so svojimi rodičmi, je na nich citovo naviazaná a to neustále spôsobovalo problémy v manželstve účastníkov. Odporca po svadbe uprednostňoval svoju novú rodinu pred rodičmi, preto so svojimi rodičmi už nemal taký dobrý vzťah. Navrhovateľka však to urobila naopak. To sa prejavilo aj pri kúpe bytu, keď odporca chcel 3izbový, lebo si chcel založiť rodinu. Navrhovateľka a jej rodičia nástojili na 2izbovom, lebo väčší im zatiaľ netreba. Keď čakali mal. dcéru, presťahovali sa do domu, ktorý dostala darom navrhovateľka. Odporca s tým súhlasil, lebo chcel, aby dieťa malo svoju izbu. Dom si zrekonštruovali, vrazili tam cca pol milióna korún a odporca tam aj neustále fyzicky pracoval.
Každý víkend tam chodili rodičia navrhovateľky, ktorí síce pomáhali pri stavebných prácach, ale vždy sa aj do všetkého miešali. Čo sa týka alkoholických nápojov, odporca potvrdil, že ich požíva, ale nie v takom rozsahu, by z toho bol nejaký problém. Myslel si, že u bývalého zamestnávateľa skončil pracovný pomer pre požitie alkoholických nápojov, ale skutočným dôvodom bola nadbytočnosť kvôli kríze. Teraz však odporca má zodpovednú prácu, pracuje s roztaveným hliníkom. Problém odporca ďalej vidí v tom, že navrhovateľka raz-dvakrát do mesiaca dostávala hysterické záchvaty, rozčúlila sa, kričala, rozbíjala veci a nedala sa ukľudniť. Túto situáciu odporca chcel riešiť návštevou psychológa, čo však bolo odmietnuté. Čo sa týka fyzických útokov na navrhovateľku, odporca potvrdil, že ju fyzicky napadol, keď ešte bývali v byte. Bolo to však za okolností, že na Vianoce navrhovateľka mala vypité a keď zistila, aký darček dostala od rodičov odporcu, dostala hysterický záchvat. Odporca bol vtedy triezvy a udrel ju preto, lebo ju nemohol zastaviť. Čo sa týka posledného incidentu, vtedy odporca po 12hodinovej smene po ceste z práce zašiel do krčmy. Doma následne došlo k hádke, pri ktorej ho navrhovateľka vyhodila z domu, odporca ju odsotil, na čo ona dostala hysterický záchvat. Vtedy odporca odišiel z domu s tým, že nešiel žiaden autobus, preto musel ísť 17km pešo do Sniny. Teraz odporca býva u svojich rodičov. Podľa jeho názoru už nie je šanca na obnovu spolužitia a v súčasnosti odporca už má priateľku. V prípade rozvodu súhlasil so zverením mal. dcéry do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je dôvodný.
Podľa ustanovenia §23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí a taktiež musí zisťovať, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných účastníkov a ich deti. Spoločenský účel manželstva spočíva nielen vo vytváraní prostredia vhodného pre výchovu detí, ale aj prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že vzťah medzi účastníkmi konania je vážne a trvalo narušený a tento stav je neodčiniteľný. Postoj oboch účastníkov konania voči rozvodu je jednoznačný, nepripúšťajú už ďalšie spolužitie, ba dokonca účastníci konania nežijú ani v spoločnej domácnosti a odporca má nový vzťah. Niet teda žiadneho reálneho predpokladu k obnoveniu spolužitia účastníkov konania. Podľa názoru súdu, príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania, je rozdielnosť pováh a názorov na manželský a rodinný život.
Z hľadiska záujmov mal. dieťaťa, rozvod manželstva jeho rodičov už nezhorší jeho terajšiu situáciu a jeho terajšia situácia sa rozvodom manželstva nezmení, keďže účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti.
Manželstvo účastníkov už teda neplní účel, pre ktoré bolo vytvorené, stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a preto boli splnené podmienky pre rozvod podľa ustanovenia §23 Zákona o rodine.
Podľa ustanovenia §24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia §24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia §24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa - M. E., nar. X. X. XXXX, ktorú súd zveril do osobnej starostlivosti matky s ohľadom na vek maloletej, ako aj na základe tej skutočnosti, že matka má vytvorené podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa. Zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky navrhol aj kolízny opatrovník a odporca s tým súhlasil.
Podľa ustanovenia §62 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Čo sa týka otázky výživného pre mal. dieťa, súd zistil, že navrhovateľka je t.č. na rodičovskej dovolenke. Na základe dohody o vykonaní práce, od 1. 2. 2012 mala pracovať podľa potreby živnostníčky, s ktorou dohodu uzatvorila. Hneď na začiatku však na pracovisku došlo k výbuchu plynu, kde navrhovateľka utrpela popáleniny. Preto nepracuje a jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 190 eur a rodinné prídavky vo výške 20 eur. Ďalší príjem navrhovateľka nemá, s tým, že v byte, ktorý vlastnia s odporcom, býva síce nájomníčka, ale táto uhrádza len náklady spojené s užívaním bytu, o čom navrhovateľka súdu predložila čestné prehlásenie nájomníčky. Z príjmu navrhovateľka uhrádza náklady spojené s bývaním, poistky a pôžičky, stravu, ošatenie a pod.. Platí 50 eur mesačne plyn, 54 eur mesačne elektrinu, koncesionárske poplatky 5 eur mesačne, dcére poplatok za škôlku 33 eur mesačne. Na stravu pre dcéru minie mesačne asi 70 eur, ktorá mimo stravy v škôlke denne potrebuje mlieko, jogurt, zabezpečuje jej večere, stravu cez víkendy, sladkosti, ovocie a pod.. Ďalšie výdavky má na nákup hygienických potrieb 10 eur mesačne, ošatenie 30 eur, lieky na alergiu pre dieťa 20 eur, plienky na noc 7eur mesačne. Súčasne navrhovateľka má výdavky v súvislosti s úrazom, chodí na pravidelné lekárske ošetrenia a kontroly do Košíc, užíva lieky a potrebuje rôzne masti.
Odporca je zamestnaný vo firme PLASTICS TRADE, a.s. Snina a podľa mzdového listu jeho čistý príjem je cca 408 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a stravu sumou mesačne 50 eur. Ďalej platí poistku pre seba 23 eur a pre dcéru 16 eur. Na oblečenie minie sumu 150 eur mesačne, keďže všetky osobné veci nechal v rodinnom dome u navrhovateľky a doteraz mu neboli vydané. Na hygienické potreby minie 50 eur mesačne a ďalších 50 eur minie na potraviny pre seba. Pre maloletú doteraz uhradil výživné tri až päť krát po 30 eur. Súčasne jej zriadil vkladnú knižku, kde zatiaľ vložil sumu 60 eur.
Súd určil výživné pre mal. M. vo výške 80 eur mesačne, na ktorom sa zhodli tak navrhovateľka, ako aj odporca a takúto výšku výživného navrhol aj kolízny opatrovník. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z toho, že obaja rodičia majú zákonnú povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a z toho, že mal. dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ďalej súd vychádzal aj z veku maloletej a jej súčasných oprávnených potrieb, t.j. na stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, pobyt v škôlke.
Podľa ustanovenia §25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Navrhovateľka navrhla uzatvoriť dohodu tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený sa s maloletou stretávať každý právny alebo každý nepárny víkend v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. v sobotu a v nedeľu s tým, že na noc vráti dieťa matke, alebo eventuálne tak, že by sa s ňou stretával každý víkend a to jeden deň počas tohto víkendu či už v sobotu alebo v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Ak k dohode nedôjde, navrhla aby súd rozhodol tak, že odporca sa bude s maloletou stretávať každý párny víkend v mesiaci v sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Navrhovateľka poukázala na to, že maloletá je príliš malá na to, aby ostávala spať u odporcu, pričom odporca chodí do práce a dcére sa nebude venovať. Súčasne maloletá je na navrhovateľku veľmi citovo naviazaná.
Odporca žiadal rozhodnúť o úprave styku v súlade s vydaným predbežným opatrením, ktoré bolo potvrdené krajským súdom a to z dôvodu, že maloletá má 3roky a kontakt s otcom potrebuje. Chodí k nemu rada. Po vydaní predbežného opatrenia mal dcéru u seba cez víkend dvakrát, z toho raz bol s ňou celý čas a raz mal pracovnú pohotovosť.
V danej veci nedošlo k dohode o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, preto tento styk upravil súd, pričom vychádzal z psychologických konzultácií na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Maloletá M. vyrastala s otcom a sú tam vytvorené aj emocionálne väzby, ktoré je potrebné naďalej rozvíjať. V čase, keď maloletá žila s rodičmi v spoločnej domácnosti, aj otec sa podieľal na starostlivosti o dieťa v činnostiach ako je hra, kŕmenie, ukladanie spánku a podobne a teda otec pre dieťa nie je neznámou osobou, ku ktorej si má ešte len teraz vybudovať vzťah. Dieťa v tomto veku potrebuje, aby známi a blízki ľudia boli opakovane s ním v určitých časových a opakujúcich sa intervaloch, čo je dôležité pre rozvíjanie vzťahov a emocionálnych väzieb. Súd prihliadol aj na vek maloletej, ktorá v krátkom čase dovŕši 3roky. Kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že otec maloletej býva so svojimi rodičmi v 3izbovom byte, ktorý je čisto zariadený a otec tam má pre maloletú vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť či už počas víkendu alebo aj na dlhšie obdobie. Je v záujme maloletej, aby sa jej vzťah naďalej rozvíjal nielen s matkou, ale aj s otcom. Preto súd upravil styk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov v konaní o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Upozornenie : Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.