Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Co-117-2012.pdf
PDF · 78.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom S. - N., W. X/XX, zastúpenej JUDr. X. P., advokátkou so sídlom A. P. A. Q., C.. Y. X proti odporcovi O. M., bytom S. - N., W. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej O. E. R. S., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2011, č. k. 12C/81/2011-42 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov A. M., rod. Q. a O. M., uzavreté dňa 09.10.1993 pred Matričným úradom v Trenčíne, rozviedol. Maloletú C. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. C. vo výške 80 eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva účastníkov. Ďalej rozhodol, že navrhovateľka a odporca budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. O styku odporcu s maloletou C. nerozhodol, nakoľko účastníci nežiadali upraviť styk s dieťaťom. Odporcovi neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej veci sú splnené podmienky na rozvod manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine. Manželstvo sa nepodarilo zachovať ani zmierením účastníkov, o ktoré sa súd pokúsil. Z výpovedí účastníkov je jednoznačne zrejmé, že manželstvo neplní svoju funkciu v žiadnej svojej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, je nefunkčné. Rozvrat manželstva bol zapríčinený vzájomným citovým odcudzením v dôsledku dlhodobo neriešených finančných problémov, najmä zo strany odporcu. V konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky, ktorý je dôsledkom neschopnosti účastníkov spolu konštruktívne komunikovať a spoločne riešiť vzniknuté problémy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že manželstvo je bez perspektívy jeho obnovenia a preto manželstvo rozviedol. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol podľa § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletú dcéru účastníkov zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je schopná zabezpečiť jej riadnu výchovu a u ktorej neboli zistené nedostatky vo výchove. Týmto rozhodnutím zároveň rešpektoval vôľu maloletej C., vyslovenú pri odbornom pohovore. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z možností a schopností odporcu. I keď je odporca evidovaný ako nezamestnaný od 02.04.2003, zabezpečuje si príležitostne príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostí a tlmočením z arabského jazyka do slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva obmedzenú časť roka len počas sezóny, najmä v jarných
a letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia z tejto činnosti za 3 mesiace zarobil od 110.000,- Sk do 150.000,- Sk. Pretože prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečenie výživy dieťaťa a až následné použitie zostávajúcich finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb, súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur mesačne, ktorú považoval za sumu určenú v súlade so zásadami vyjadrenými v Zákone o rodine. Pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa pri úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, tieto patria obidvom rodičom, preto súd v súlade s § 31 ods. 1, § 32 ods.1 Zákona o rodine určil, že obidvaja rodičia budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Styk rodičov s maloletou C. na žiadosť rodičov neupravil (§ 25 ods.2 Zákona o rodine). Odporcovi, ktorý by bol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu, keďže navrhovateľka bola oslobodená od poplatkovej povinnosti a jej návrhu bolo vyhovené, nebola táto povinnosť určená podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pričom nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že manželstvo nie je harmonické, ďalej s tým, že neprispieva finančne na domácnosť a deti. Uviedol, že od 02.04.2003 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, preto nie je schopný platiť výživné v sume 80 eur mesačne na maloletú C.. Tvrdenia súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zarobil za 3 mesiace 111.000,- Sk až 150.000,- Sk, považoval za nepravdivé.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v neprítomnosti odporcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľky k rozvodu aj na odvolacom pojednávaní nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj príčinu rozvratu manželstva tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhšiu dobu rozvrátené, a hoci manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané, v neskoršom období, približne od roku 2003 začalo medzi účastníkmi dochádzať k nezhodám v oblasti finančného hospodárenia, keď odporca prestal prispievať na domácnosť a na výživu mal. detí, účastníci sa začali odcudzovať, prestali spolu intímne žiť a v konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky s iným mužom. Účastníci neboli schopní riešiť problémy a nezhody vyplývajúce z manželského spolužitia a v súčasnej dobe vzhľadom na postoj navrhovateľky v konaní nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva aj odvolací súd videl v odlišnom názore na spoločný manželský život, riešenie rodinných problémov, otázku finančného hospodárenia a odlišné názory na výchovu detí. Manželstvo účastníkov je toho času len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Odporca v podanom odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov. Odvolací súd preto nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom mal odporca možnosť predniesť svoje odvolanie a vyjadriť svoj postoj k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. Odporca sa však napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z vyjadrenia navrhovateľky mal za preukázané, že k obnoveniu manželského
spolužitia aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa medzi účastníkmi nedošlo a preto odvolacie námietky odporcu vyhodnotil ako nedôvodné.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej C. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď dieťa zveril do výchovy navrhovateľky, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má všetky predpoklady aj po rozvode manželstva v riadnej starostlivosti o dieťa pokračovať. Súd prvého stupňa správne posúdil aj výšku výživného, ktoré je povinný platiť na dieťa odporca. Výživné v sume 80 eur mesačne je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Z výsluchu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že je evidovaný ako nezamestnaný od 02.04.2003, avšak si zabezpečuje príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostín a tlmočením z arabského jazyka do slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva najmä v jarných a letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia za 3 mesiace zarobí od 3.660 do 5.000 eur. Za týchto okolností je potrebné vychádzať z toho, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je platiť výživné na mal. C. vo výške 80 eur mesačne.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. § 144 vety druhej O.s.p. z dôvodu, že v danej veci neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .