Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/117/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom S. - N., W. X/XX, zastúpenej JUDr. X. P., advokátkou so sídlom A. P. A. Q., C.. Y. X proti odporcovi O. M., bytom S. - N., W. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej O. E. R. S., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2011, č. k. -42 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov A. M., rod. Q. a O. M., uzavreté dňa 09.10.1993 pred Matričným úradom v Trenčíne, rozviedol. Maloletú C. M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. C. vo výške 80 eur mesačne, vždy do posledného dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva účastníkov. Ďalej rozhodol, že navrhovateľka a odporca budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. O styku odporcu s maloletou C. nerozhodol, nakoľko účastníci nežiadali upraviť styk s dieťaťom. Odporcovi neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej veci sú splnené podmienky na rozvod manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine. Manželstvo sa nepodarilo zachovať ani zmierením účastníkov, o ktoré sa súd pokúsil. Z výpovedí účastníkov je jednoznačne zrejmé, že manželstvo neplní svoju funkciu v žiadnej svojej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, je nefunkčné. Rozvrat manželstva bol zapríčinený vzájomným citovým odcudzením v dôsledku dlhodobo neriešených finančných problémov, najmä zo strany odporcu. V konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky, ktorý je dôsledkom neschopnosti účastníkov spolu konštruktívne komunikovať a spoločne riešiť vzniknuté problémy. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že manželstvo je bez perspektívy jeho obnovenia a preto manželstvo rozviedol. O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol podľa § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletú dcéru účastníkov zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je schopná zabezpečiť jej riadnu výchovu a u ktorej neboli zistené nedostatky vo výchove. Týmto rozhodnutím zároveň rešpektoval vôľu maloletej C., vyslovenú pri odbornom pohovore. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z možností a schopností odporcu. I keď je odporca evidovaný ako nezamestnaný od 02.04.2003, zabezpečuje si príležitostne príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostí a tlmočením z arabského jazyka do slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva obmedzenú časť roka len počas sezóny, najmä v jarných

a letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia z tejto činnosti za 3 mesiace zarobil od 110.000,- Sk do 150.000,- Sk. Pretože prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečenie výživy dieťaťa a až následné použitie zostávajúcich finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb, súd prvého stupňa určil odporcovi vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur mesačne, ktorú považoval za sumu určenú v súlade so zásadami vyjadrenými v Zákone o rodine. Pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa pri úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, tieto patria obidvom rodičom, preto súd v súlade s § 31 ods. 1, § 32 ods.1 Zákona o rodine určil, že obidvaja rodičia budú spoločne zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Styk rodičov s maloletou C. na žiadosť rodičov neupravil ( Zákona o rodine). Odporcovi, ktorý by bol povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu, keďže navrhovateľka bola oslobodená od poplatkovej povinnosti a jej návrhu bolo vyhovené, nebola táto povinnosť určená podľa o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pričom nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že manželstvo nie je harmonické, ďalej s tým, že neprispieva finančne na domácnosť a deti. Uviedol, že od 02.04.2003 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, preto nie je schopný platiť výživné v sume 80 eur mesačne na maloletú C.. Tvrdenia súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zarobil za 3 mesiace 111.000,- Sk až 150.000,- Sk, považoval za nepravdivé.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa na odvolacom pojednávaní podľa v neprítomnosti odporcu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav vo veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľky k rozvodu aj na odvolacom pojednávaní nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj príčinu rozvratu manželstva tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhšiu dobu rozvrátené, a hoci manželstvo bolo spočiatku harmonické a usporiadané, v neskoršom období, približne od roku 2003 začalo medzi účastníkmi dochádzať k nezhodám v oblasti finančného hospodárenia, keď odporca prestal prispievať na domácnosť a na výživu mal. detí, účastníci sa začali odcudzovať, prestali spolu intímne žiť a v konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu prispel i mimomanželský vzťah navrhovateľky s iným mužom. Účastníci neboli schopní riešiť problémy a nezhody vyplývajúce z manželského spolužitia a v súčasnej dobe vzhľadom na postoj navrhovateľky v konaní nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva aj odvolací súd videl v odlišnom názore na spoločný manželský život, riešenie rodinných problémov, otázku finančného hospodárenia a odlišné názory na výchovu detí. Manželstvo účastníkov je toho času len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Odporca v podanom odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom v tom, že nemal dostatočný priestor na obhajobu svojich záujmov. Odvolací súd preto nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom mal odporca možnosť predniesť svoje odvolanie a vyjadriť svoj postoj k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. Odporca sa však napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z vyjadrenia navrhovateľky mal za preukázané, že k obnoveniu manželského

spolužitia aj po rozhodnutí súdu prvého stupňa medzi účastníkmi nedošlo a preto odvolacie námietky odporcu vyhodnotil ako nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej C. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď dieťa zveril do výchovy navrhovateľky, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má všetky predpoklady aj po rozvode manželstva v riadnej starostlivosti o dieťa pokračovať. Súd prvého stupňa správne posúdil aj výšku výživného, ktoré je povinný platiť na dieťa odporca. Výživné v sume 80 eur mesačne je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj veku a odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Z výsluchu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že je evidovaný ako nezamestnaný od 02.04.2003, avšak si zabezpečuje príjem sprevádzaním turistov a kúpeľných hostín a tlmočením z arabského jazyka do slovenčiny a naopak. Túto činnosť vykonáva najmä v jarných a letných mesiacoch, pričom podľa jeho vyjadrenia za 3 mesiace zarobí od 3.660 do 5.000 eur. Za týchto okolností je potrebné vychádzať z toho, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je platiť výživné na mal. C. vo výške 80 eur mesačne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. vety druhej z dôvodu, že v danej veci neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .