Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-74-2012.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/74/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, proti povinnému: AUTOSAUNA PLUS, s.r.o., so sídlom Orechový sad 4, Komárno, IČO: 36 547 646, o vymoženie 93.581,45 eura, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 12Er 383/2008-22 zo dňa 06.09.2011 v časti trov exekučného konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 12Er 383/2008-22 zo dňa 06.09.2011 v napadnutej časti trov exekučného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi náhradu trov exekučného konania.
Svoje rozhodnutie v odôvodnil ustanoveniami § 19, § 103, § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Súd prvého stupňa uviedol, že v dôsledku zániku povinného bola exekúcia zastavená. Dodal, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predpokladať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto súd oprávneného nezaviazal na náhradu trov exekučného konania. Poznamenal, že exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Dodal, že súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal, že je nelogické, aby súdny exekútor znášal náklady, ktoré vznikli za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a ten by v prípade zániku povinného nebol zaviazaný uhradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli na jeho podnet. Dodal, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Poznamenal, že Exekučný poriadok znášanie trov exekúcie v prípade straty spôsobilosti byť účastníkom konania v jeho priebehu výslovne neupravuje. Namietal, že napriek tomu, že právne predpisy výslovne neupravujú náhradu trov konania v prípade výmazu spoločnosti z Obchodného registra, súd sa nemôže opierať o túto medzeru v právnej úprave a nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, t.j. vo výroku o trovách exekúcie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné v časti trov exekúcie podľa 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.06.2008 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 16.06.2008 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom exekútorského úradu Levická 1288/16, Vráble poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu č.k. 5Rob/895/2006 zo dňa 25.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 23.02.2007. Dňa 18.08.2011 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie uznesením Okreseného súdu Nitra č.k. 28CbR/120/2010-31 zo dňa 05.05.2011. Obchodná spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra dňa 30.06.2011. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekučného konania. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na podklade vyššie uvedených skutočností by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného, príp. nedostatok majetku povinného. Odvolací súd preto poukazuje, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach (§ 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), nakoľko rozhodnutie odôvodnil len nemožnosťou vymoženia trov súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa § 197 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pretože súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal len s poukazom na to, že oprávnený nezavinil zastavenie konania.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.