Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-15-2012.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov: matky, P. H., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom trvale K. XXXX/XXX, J. L., t.č. bytom J.L.L. XXX/X, A. a otca, E. K., štátneho občana R. republiky, bytom J. L., t.č. v I. na výkon trestu odňatia slobody G. nad Y., G. štvrť XXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa svojím návrhom, doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti k mal. H. na minimum odo dňa nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, t.j. od XX.XX.XXXX. Svoj návrh dôvodil tým, že vo výkone trestu nemá žiadny finančné prostriedky, príjem, majetok ani úspory, je vo finančnej tiesni a okrem mal. H. má stanovené výživné ešte na mal. Z. Y. v sume XXX,-€ mesačne. Dodal, že návrhom chce predísť narastaniu dlhu na výživnom, ktorý je pre neho likvidačný.
Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica bol predmetný návrh na začatie konania právoplatne postúpený tunajší súd podľa § 77 ods. 2 O.s.p. ako súdu miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Matka ani kolízny opatrovník dieťaťa so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, kolízneho opatrovníka a oboznámil obsahu opatrovanského spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX.
Takto bolo súdom zistené, že mal. dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. H. zverená do osobnej starostlivosti matky. Na základe tejto dohody sa otec dieťaťa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou X.XXX,- Sk (XXX,XX-€) s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX. Matka v tom čase dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,-€. Otec bol práceneschopný. H.. H. bola v čase vyhlásenia rozvodového rozsudku vo veku X rokov.
Matka dieťaťa je rozvedená, okrem mal. H. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k XX-ročnej dcére V., ktorá navštevuje 4. ročník strednej školy. S navrhovateľom má spoločnú len dcéru H.. R. s dcérami býva v prenajatom byte v A., za ktorý platí nájomné XXX,-€ mesačne vrátane energii. Matka dieťaťa bola od mája r. 2010 do marca 2012 nezamestnaná, nakoľko dostala výpoveď zo zamestnania pre nadbytočnosť. E. súčasný príjem je cca 420,-€ mesačne.
Mal. H. je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Je zdravá, výdavky má na mimoškolské aktivity - počítačový krúžok, krúžok šikovných rúk. Mimoriadne záujmy nemá.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že žiada návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody práve pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navyše výživné na maloletú bolo naposledy upravované pred 5-timi rokmi, čiže od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu potrieb maloletej. Za otca od 01.01.2012 hradí štát náhradné výživné, a to až doposiaľ. V čase posledného rozhodovania navštevovala maloletá škôlku, v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Záverom dodala, že nie je teda daný dôvod znižovať výživné.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral
prostriedky pre svoje deti.
Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh otca je v celom rozsahu nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu J. L. sp. zn. XT/XXX/XXXX a sp.zn. XT/XX/XXXX za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b), c) Trestného zákona. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. A preto súd z dôvodu, že otec dieťaťa je okrem odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, neprihliadal na jeho schopnosti a možnosti a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol. Ďalej je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného pre maloletú uplynulo viac ako 4,5 roka a pomery na strane maloletej sa podstatne zmenili a teda výdavky spojené s jej výživou a výchovou vzrástli, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu a t.č. je žiačkou 5-ročníka základnej školy, t.j.od r. 2011 navštuje 2. stupeň základnej školy a teda od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnému nárastu potrieb maloletej a nie je daný dôvod na znižovanie výživného.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.