Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-324-2012.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/324/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného v 1. rade maloletého X. X., nar. XX. XX. XXXX, oprávnenej v 2. rade maloletej Q. X., nar. XX. XX. XXXX, maloletí oprávnení zastúpení zákonnou zástupkyňou Y. X., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom X. P. XXXX/XXX, D. P., proti povinnému G.. H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X. Y. XXXX/X, D. P., právne zastúpenému JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, o námietkach povinného proti exekúcii vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Katarínou Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 162/12, takto
rozhodol:
Námietkam proti exekúcii sa v y h o v u j e v č a s t i vymáhania zameškaného výživného na oprávneného v 1. rade vo výške 107,22 Eur, v č a s t i vymáhania zameškaného výživného na oprávnenú v 2. rade vo výške 107,22 Eur, v č a s t i vymáhania bežného výživného pre oprávneného v 1. rade vo výške 130,- Eur mesačne od marca 2012 do budúcna a v č a s t i vymáhania bežného výživného pre oprávnenú v 2. rade vo výške 130,- Eur mesačne od marca 2012 do budúcna. Vo zvyšku súd námietkam proti exekúcii n e v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Katarínou Matejovie sa dňa 16. 02. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 162/12 na vymoženie dlžného a bežného výživného. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 07. 2011, č. k. 6P/2/2011 - 32 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 10. 2011, sp. zn. 6CoP/74/2011. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 035280* zo dňa 29. 02. 2012, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému v 1. rade zameškané výživné vo výške 196,66 Eur za obdobie od júna 2011 do februára 2012 a ďalej bežné výživné vo výške 130,- Eur mesačne od marca 2012 do budúcna, oprávnenej v 2. rade zameškané výživné vo výške 196,66 Eur za obdobie od júna 2011 do februára 2012 a ďalej bežné výživné vo výške 130,- Eur mesačne od marca 2012 do budúcna a trovy exekúcie.
Dňa 29. 03. 2012 postúpila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie zo dňa 21. 03. 2012. Povinný namietal výšku zameškaného výživného, keď uviedol, že exekúcia je opodstatnená len v časti vymáhania zameškaného výživného vo výške 129,44 Eur pre oprávneného v 1. rade a vo výške 129,44 Eur pre oprávnenú v 2. rade. Ku dňu doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu dlhoval povinný na výživnom pre oprávneného v 1. rade a oprávnenú v 2. rade celkovo po 381,66 Eur a po 127,22 Eur z titulu dlžného výživného za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 07. 2011. Dňa 10. 12. 2011 zaplatil povinný k rukám matky maloletých oprávnených sumu 250,- Eur. Povinný potom plnil pravidelne výživné pre každého z oprávnených po 130,- Eur spolu s doplatkom dlžného výživného vo výške po 20,- Eur. Povinný má za to, že exekúcia nie je oprávnená pre plnenie do budúcna. Odvolací rozsudok bol povinnému doručený dňa 30. 11. 2011 a týmto dňom nastala právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Povinný určené bežné mesačné výživné začať plniť a aj plní, keď na účet matky
poukázal výživné za mesiac december 2011, január až marec 2012. Na základe uvedeného sú tak podľa povinného predbežné trovy exekúcie vyčíslené neoprávnene a základom na určenie odmeny by mala byť len suma 258,88 Eur. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhol, aby súd vyhovel námietkam povinného v časti vymáhania sumy 67,22 Eur pre oprávneného v 1. rade, v časti vymáhania sumy 67,22 Eur pre oprávnenú v 2. rade, v časti vymáhania bežného výživného do budúcna a v časti trov exekúcie.
Zákonná zástupkyňa maloletých oprávnených vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie je dôvodný. Poukázala na to, že povinný nerešpektoval (predbežne) vykonateľné rozhodnutie okresného súdu a platil výživné v pôvodnej výške, a to až do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu. Povinný zaplatil dňa 09. 12. 2011 sumu 250,- Eur, dňa 13. 12. 2012 sumu 300,- Eur, dňa 13. 01. 2012 sumu 300,- Eur a dňa 13. 02. 2012 sumu 300,- Eur. Ku dňu 14. 02. 2012 predstavoval dlh na výživnom za mesiace august 2011 až november 2011 sumu 69,44 Eur na každé dieťa. Dlh na zameškanom výživnom za mesiace jún a júl 2012 bol vo výške po 127,22 Eur na obidvoch oprávnených. Spolu bol tak povinný v omeškaní so zaplatením výživného po 196,66 Eur na každé z maloletých detí. Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, podala zákonná zástupkyňa návrh na vykonanie exekúcie. Ku dňu vyjadrenia sa k námietkam proti exekúcii predstavoval dlh povinného sumu 47,22 Eur. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby súd námietky proti exekúcii zamietol.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Po získaní poverenia na vykonanie exekúcie vydala súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09. 03. 2012, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 19. 03. 2012. Povinný vzniesol námietky proti exekúcii v zákonnej lehote, keď ich podal na poštovú prepravu dňa 21. 03. 2012.
Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe návrhu zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených, ktorý bol doručený súdnej exekútorke dňa 16. 02. 2012, čím sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 22. 07. 2011, č. k. 6P/2/2011 - 32, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš 10C/114/2003
- 39 zo dňa 27. 11. 2003 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný od 01. 06. 2011 prispievať na výživu maloletého X. po 130,- Eur mesačne a maloletej Q. po 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Druhým výrokom súd určil, že dlžné výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 07. 2011 na maloletého X. vo výške 127,22 Eur a na maloletú Q. vo výške 127,22 Eur, sa otcovi povoľuje splácať po 20,- Eur mesačne na každé dieťa, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom 26. 10. 2011, sp. zn. 6CoP/74/2011 rozsudok okresného súdu potvrdil.
Námietky proti exekúcii možno odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku, alebo tu sú skutočnosti brániace vymáhaniu pohľadávky resp. preukazujúce neprípustnosť exekúcie. Rovnako možno námietky proti exekúcii odôvodniť tým, že účastníci exekúcie nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule. K zániku vymáhaného nároku dochádza najmä riadnym a včasným splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka, započítaním, neuplatnením práva, splynutím a urovnaním. Povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť aj skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti, pod čím sa rozumejú skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš nadobudol vo výroku o bežnom výživnom vykonateľnosť dňa 25. 07. 2011. Rozhodnutie odsudzujúce na plnenie výživného je predbežne vykonateľné, čo znamená, že lehota na plnenie začína plynúť okamihom jeho doručenia (§ 162 Občianskeho súdneho poriadku). Na základe uvedeného vznikla povinnému povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého
oprávneného v 1. rade a maloletú oprávnenú v 2. rade vo výške po 130,- Eur mesačne počnúc dňom 25. 07. 2011. Podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku nemá za následok odklad jeho vykonateľnosti. Začiatok plynutia lehoty na plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku. Na základe uvedeného mal povinný od vykonateľnosti rozsudku do začiatku exekučného konania uhradiť na výživné pre oprávneného v 1. rade vo výške 910,- Eur (7 mesiacov x 130,- Eur) a pre oprávnenú v 2. rade vo výške 910,- Eur, spolu 1 820,- Eur.
Povinnosť platiť dlžné výživné za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 07. 2011 v splátkach po 20,- Eur vznikla povinnému dňom 01. 02. 2012.
Povinný v námietkach proti exekúcii netvrdil ani nepreukázal, že by od mesiaca august 2011 platil zvýšené výživné na obidve maloleté deti vo výške 260,- Eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že povinný uhradil výživné nasledujúcim spôsobom:
dňa 16. 06. 2011 sumu 132,78 Eur, dňa 09. 12. 2011 sumu 250,- Eur, dňa 18. 07. 2012 sumu 132,78 Eur dňa 13. 12. 2011 sumu 300,- Eur, dňa 16. 08. 2011 sumu 132,78 Eur, dňa 13. 01. 2012 sumu 300,- Eur dňa 16. 09. 2011 sumu 132,78 Eur, dňa 13. 02. 2012 sumu 300,- Eur, dňa 17. 10. 2011 sumu 132,78 Eur, dňa 13. 03. 2012 sumu 300,- Eur, dňa 16. 11. 2011 sumu 132,78 Eur, dňa 27. 03. 2012 sumu 258,88 Eur. Oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie vychádzala pri vyčíslovaní dlžného výživného z toho, že povinný mal zaplatiť na bežnom výživnom vo výške 130,- Eur od júna 2011 do februára 2012 celkovo 2 340,- Eur (2 x 1 170,- Eur). Povinnému však vznikla povinnosť splácať dlžné výživné vo výške 254,44 Eur za obdobie od 01. 06. 2011 do 31. 07. 2011 mesačnými splátkami po 40,- Eur (po 20,- Eur na každé maloleté dieťa) až dňom 01. 02. 2012. Povinný zaplatil za uvedené dva mesiace bežné výživné v pôvodnej výške 132,78 Eur (2 x 66,39 Eur). Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletým deťom od 01. 06. 2011 na sumu 130,- Eur mesačne a dlžné výživné, ktoré vzniklo od tohto dátumu do 31. 07. 2011 vo výške 127,22 Eur povolil splácať po 20,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom určil, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. V danej veci tak povinnému vznikla povinnosť platiť popri bežnom výživnom vo výške po 130,- Eur splátku dlžného výživného za obdobie od 01. 06. 2011 až 31. 07. 2011 po 20,- Eur od 01. 02. 2012.
Povinný mal na základe vyššie uvedeného povinnosť platiť výživné nasledujúcim spôsobom:
dňa 15. 06. 2011 vo výške 132,78 Eur, dňa 15. 11. 2011 vo výške 260,- Eur, dňa 15. 07. 2011 vo výške 132,78 Eur, dňa 15. 12. 2011 vo výške 260,- Eur, dňa 15. 08. 2011 vo výške 260,- Eur, dňa 15. 01. 2012 vo výške 260,- Eur, dňa 15. 09. 2011 vo výške 260,- Eur, dňa 15. 02. 2012 vo výške 300,- Eur. dňa 15. 10. 2011 vo výške 260,- Eur,
Do začatia exekučného konania tak povinný uhradil 1 946,68 Eur, pričom od júna 2011 do februára 2012 mu vznikla povinnosť zaplatiť výživné v celkovej výške 2 125,56 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol preto dôvodný v časti vymáhania dlžného výživného vo výške po 89,44 Eur (spolu pre oprávnených v sume 178,88 eur). Zákonná zástupkyňa oprávnených netvrdila, že by sa povinný pred začatím exekučného konania dostal do omeškania so splátkami dlžného výživného (a listinnými dôkazmi bolo aj preukázané, že sa do omeškania v mesiaci február 2012 nedostal), preto nemohla do zameškaného výživného zahrnúť aj celú sumu dlžného výživného, súdom rozvrhnutého na splátky po 20,- Eur mesačne.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel námietkam povinného v časti vymáhania zameškaného výživného na oprávneného v 1. rade vo výške 107,22 Eur a v časti vymáhania zameškaného výživného na oprávnenú v 2. rade vo výške 107,22 Eur. Pokiaľ sa povinný domáhal vyhovenia námietkam proti exekúcii v časti zameškaného výživného vo výške po 67,22 Eur, ide zrejme o chybu v počítaní, nakoľko súd pri výpočte zameškaného výživného vychádzal z tvrdení a listinných dôkazov povinného ako aj zákonnej zástupkyne maloletých oprávnených.
Je nesporné, že vyživovacia povinnosť rodičov k svojim deťom má absolútnu prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktorí sú povinní prispievať na
výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preto je namieste, aby rodič, ktorý zastupuje maloleté dieťa a spravuje jeho majetok, podal návrh na vykonanie exekúcie vtedy, keď si rodič, ktorému bolo súdom uložené prispievať na výživu, riadne a včas neplní svoju povinnosť. Výživné má slúžiť výlučne pre potrebu dieťaťa, preto je žiaduce, aby bolo poukazované pravidelne. Pokiaľ dôjde k omeškaniu, reálne hrozí, že riadna výživa dieťaťa bude ohrozená. V takom prípade má zákonný zástupca dieťaťa možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorým dosiahne vynútené plnenie vyživovacej povinnosti.
Pokiaľ sa jedná o vymáhanie bežného výživného do 01. 03. 2012 do budúcna, súd s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu nepovažuje za spravodlivé, aby bol majetok povinného zaťažený exekúciou pre vymáhanie bežného výživného do budúcna. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že povinný si pravidelne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom dlžné výživné mu vzniklo na základe jeho nesprávneho právneho názoru. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada, že každý je oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a je si vedomý svojich práv a povinností (neznalosť zákona neospravedlňuje), súd v danom prípade nemal za preukázané, že by povinný svojim správaním ignoroval svoju vyživovaciu povinnosť spočívajúcu v pravidelnom platení výživného. Exekúcia je dôvodná, ak povinný dobrovoľne, riadne a včas neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Dôvodnosť vymáhania výživného do budúcna prostredníctvom exekúcie je podľa názoru súdu daná vtedy, ak povinný opakovane neplní svoju vyživovaciu povinnosť, čo však dokazovaním nebolo v predmetnej veci preukázané. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že povinný po doručení rozsudku odvolacieho súdu začal pravidelne uhrádzať zvýšené výživné, čo nebolo medzi účastníkmi exekúcie sporné. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel námietkach proti exekúcii aj v časti vymáhania bežného výživného od 01. 03. 2012 do budúcna.
Po právoplatnosti súd v časti, v ktorej bolo vyhovené námietkam proti exekúcii, exekúciu zastaví. Následne bude súdna exekútorka pokračovať vo vykonávaní exekúcie v zostávajúcej časti pre vymoženie zostávajúcej časti zameškaného výživného.
S poukazom na výsledok konania súdu o námietkach proti exekúcii nie je možné o vznesených námietkach proti predbežným trovám exekúcie rozhodnúť. Súdna exekútorka pri ich vyčísľovaní v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 09. 03. 2012 vychádzala z návrhu na vykonanie exekúcie a pri výpočte odmeny postupovala podľa zákonnej úpravy, podľa ktorej je základ na výpočet odmeny tvorený trojročným plnením bežného výživného, t. j. v danom prípade 9 360,- Eur, čiže predbežná odmena súdnej exekútorky predstavuje sumu 936,- Eur. Po právoplatnosti predmetného rozhodnutia vznikne povinnému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške, ktorú určí v upovedomení exekútorka. Základom na výpočet odmeny bude suma 178,88 Eur, to znamená, že v danej veci má exekútorka nárok na odmenu vo výške 33,19 Eur (§ 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.). Okrem tejto odmeny má súdna exekútorka nárok aj na náhradu preukázaných a účelných hotových výdavkov.
Povinný si v námietkach proti exekúcii uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. O trovách konania súd rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Konanie súdu o námietkach proti exekúcii sa končí buď rozhodnutím o nevyhovení námietkam, alebo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku v plnom rozsahu alebo v časti. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd zastaví exekúciu v časti, v ktorej bolo vyhovené námietkam proti exekúcii a zároveň rozhodne o uplatnených trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.