Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-56-2012.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: U. N., trvale bytom W., S. XX, v skutočnosti bytom W., H. XXX a otca: T. N., trvale bytom P. - O. O., A. XXXX/XX, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. N., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 150,- € mesačne od 15.2.2012, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.5.2012 v celkovej sume 233,40 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2012.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.5.2007 č.k. 17P 381/2006.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.2.2012, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. N., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 270,- € mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že kým v čase určenia výživného navštevoval maloletý iba základnú školu, v súčasnosti študuje na obchodnej akadémii a jeho potreby a záujmy vzrástli. Na pojednávaní poukázala na to, že maloletý bude mať 17 rokov, otec s ním nie je v kontakte 5 rokov a ani v čase Vianoc mu nepošle sms-ku, nieto dar, nezaujíma sa o neho, v podstate ani nevie, ako vyzerá.
Otec s návrhom nesúhlasil a k veci uviedol, že keď sa mu narodilo najmladšie dieťa, jeho manželka chcela, aby požiadal o zníženie výživného, načo on reagoval tým, že chce prispievať doterajším výživným. Toto sa snaží posielať pravidelne aj keď si naň niekedy požičia.
Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu pomerov u maloletého, ktorý je študentom strednej školy, odporučil výživné zvýšiť od podania návrhu na súd na sumu 170,- € mesačne.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.5.2007 č.k. 17P 381/2006. V tej dobe bola matka rozvedená a mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi M. O., nar. XX.X.XXXX, s ktorým čerpala rodičovskú dovolenku a ako ekonomicky nečinná poberala rodičovský príspevok vo výške 4.440,-Sk mesačne. Partner matky, otec maloletého M., s ktorým žila v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome, mal čistý mesačný zárobok cca 13.982,-Sk mesačne. Matka bola prihlásená k pobytu u svojich rodičov, nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok. Otec bol ženatý, iné vyživovacie povinnosti nemal. Vtedy sledovanom období pracoval od 1.10.2004 do 3.8.2005 vo firme H., s.r.o., pracovný pomer s ním zamestnávateľ skončil okamžite z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a dosiahol tu príjem cca 25.477,-Sk netto mesačne, od 16.11.2005 do 31.1.2006 pracoval vo firme B. G., s.r.o. s čistou mesačnou mzdou cca 6.978,-Sk, pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe, od 10.4.2006 do 12.6.2006 bol zamestnaný v P., a.r.o., s príjmom 4.480,-Sk netto v apríli a 5.975,-Sk v máji, v júni nemal príjem pre neospravedlnenú absenciu, od 6.10.2006 do 20.10.2006 trval jeho pracovný pomer vo firme O. X. T., s.r.o., kde údajne odpracoval len 4 hodiny jedného pracovného dňa a následne odišiel pre nevyhovujúce prostredie a prácu, dňa 16.11.2006 odišiel do Q. a vrátil sa 1.2.2007, pričom domov si priniesol z práce vykonávanej „na čierno“ 600,-€. Dňa 23.9.2006 otec uzavrel nové manželstvo a od 10.5.2007 pracoval spolu so svojou manželkou vo firme L. ako čašník barman, obidvaja s dojednanými mzdovými podmienkami 7.000,-Sk mesačne. Otec bol spoluvlastníkom bytu spolu so svojou matkou, v ktorom bol prihlásený k trvalému pobytu (X. X, W.), iné nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok nevlastnil. Maloletý T. bol vo veku necelých dvanásť rokov, navštevoval piaty ročník základnej školy.
V súčasnosti sa osobný stav matky nezmenil, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Je zamestnaná vo firme N., s.r.o. od 4.3.2011 ako čašníčka, pracuje na kratší pracovný čas a jej čistý mesačný príjem za obdobie od marca 2011 do marca 2012 činí cca 161,02 €. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 1.991,64 €, základ dane 1.727,28 € a nulovú daň. V daňovom priznaní za rok 2011 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 1.736,36 €, základ dane 1.504,- € a nulovú daň. Podľa údajov živnostenského registra ukončila podnikateľskú činnosť k 11.1.2005. V obchodnom registri vedená nie je. Prídavky na deti poberá v celkovej výške 45,08 € mesačne v roku 2012, predtým v roku 2011 vo výške 44,02 € mesačne. V roku 2011 mala Sociálnou poisťovňou pobočka Bratislava vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 87,60 €. Partner matky dosiahol v zamestnaní v období február 2011 až marec 2012 priemerný mesačný netto príjem 560,81 €. Matka je prihlásená k trvalému pobytu v rodičovskom byte, v skutočnosti býva s terajším partnerom a oboma deťmi v partnerovom rodinnom dome v C., je nemajetná a z dôvodu zdravotného stavu nemá trvalo zvýšené výdaje. Výživné na mladšie dieťa nemá určené súdnym rozhodnutím, nakoľko s jeho otcom vedie spoločnú domácnosť.
Otec nie je registrovaný v živnostenskom ani obchodnom registri. Podľa údajov Sociálnej poisťovne pobočka Komárno v sledovanom období nemal vyplatené nemocenské dávky, v období od 30.1.2012 do 9.2.2012 bol uznaný za dočasne práceneschopného, nárok na nemocenské dávky si neuplatnil. Nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok od ÚPSVaR Komárno. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 3.321,15 €, základ dane 2.878,16 € a daňový preplatok 66,69 €. V mesiacoch marec, apríl a máj 2010 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 2.6.2010 do 12.2.2012 bol zamestnaný vo firme W. P. F., s.r.o. K tomuto pracovnému pomeru udal, že dostal výpoveď, ktorú mu zamestnávateľ doposiaľ nezdôvodnil, odstupné mu vyplatené nebolo. Dopytom na bývalého zamestnávateľa otca súd zistil, že tento pracovný pomer mal otec uzavretý na dobu neurčitú v pracovnej pozícii čašník, pracovný pomer bol ukončený v zmysle § 60 ZP zo strany zamestnávateľa, ktorý mal možnosť otca naďalej zamestnávať v jeho pracovnej pozícii. V roku 2010 tu dosiahol čistú mesačnú mzdu v priemernej výške 343,55 €, v roku 2011 v priemernej výške 338,56 € a v roku 2012 tu mal čistý príjem 333,13 € v januári a 70,47 € vo februári. V marci 2012 otec zarobil vo firme D., s.r.o. 81,- € netto. Od 21.2.2012 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Jeho predchádzajúca evidencia trvala od 14.3.2010 do 1.6.2010. V súčasnosti má priznanú dávku v nezamestnanosti na obdobie od 21.2.2012 do 20.8.2012, a to vo výške: 211,10 € v apríli, 218,10 v máji, 211,10 v júni, 218,10 v júli, a 140,70 € v auguste. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.4.2010, č.k. 17P/59/2010, bola otcovi a jeho manželke zverená do predosvojiteľskej starostlivosti maloletá A. D., nar. X.X.XXXX, ktorá je už v súčasnosti ich osvojencom ako A. N.. Z terajšieho manželstva otca sa narodila dňa 1.8.2011 maloletá A.. Celkovo má teda otec dve nové vyživovacie povinnosti. Manželka otca čerpá rodičovskú dovolenku a poberá rodičovský príspevok vo výške 256,-€ do februára 2011, vo výške 190,10 € do decembra 2011 a vo výške 194,70 € od januára 2012. Otec býva s rodinou v rodinnom dome so 6 árovou záhradou, ktorého je spoluvlastníkom s manželkou, ktorý kúpili počas trvania manželstva. Podľa otca ide o starší dom zakúpený z odpredaja garsónky 450.000,-Sk. Otec je tiež spoluvlastníkom v podiele 1 4-izbového bytu v F., v ktorom býva jeho matka a jeho brat, spoluvlastnícky podiel nadobudol dedičským titulom. Z cenného hnuteľného majetku má vo vlastníctve 12-ročný osobný automobil F., ktorý kúpil v minulom roku v bazáre za 1.500,-€, ktoré získal z odpredaja svojho zlata. Otec je vyučený stolár - nábytkár, podľa vlastného vyjadrenia nemôže túto profesiu vykonávať z dôvodu zdravotného stavu, nakoľko je alergik. Vždy pracoval ako barman - čašník a v minulosti tiež ako manažér.
Maloletý T. je vo veku necelých sedemnásť rokov, študuje v prvom ročníku E. akadémie T. X v W.. Na začiatku školského roka zaplatil príspevok škole na počítače vo výške 50,- €, za učebnice angličtiny 50,- € a za učebnicu nemčiny približne 30,-€. Pre študijné potreby musí mať doma internetové pripojenie, notebook a tlačiareň. Do školy sa dopravuje MHD, stravuje sa v školskej jedálni, čo mesačne predstavuje výdaj okolo 30,-€. Je alergik, celoročne užíva lieky s doplatkom zhruba 4,-€ štvrťročne.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšej výšky výživného uplynula doba piatich rokov, za ktorú sa náklady na výživu maloletého v dôsledku postupného rastu životných nákladov a jeho fyzického a psychického vyspievania primerane zvýšili. V čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom navštevoval piaty ročník základnej školy, v školskom roku 2011/2012 študuje v prvom ročníku strednej školy. Postupom maloletého z druhého stupňa základnej školy na strednú školu sa zákonite zvýšili nároky na zabezpečovanie jeho odôvodnených nárokov, a to predovšetkým spojených so stredoškolským štúdiom, ale tiež v zmysle jeho osobných výdajov spojených so záujmovými aktivitami, samoštúdiom, aktívnym vyplneným voľného času a pod. Matka v tej dobe bola poberateľkou rodičovského príjmu, v súčasnosti má príjem z pracovného pomeru, jej partnerský vzťah naďalej trvá. Otec je tak ako v predchádzajúcom období ženatý, jeho vtedajší príjem bol 7.000,-Sk mesačne brutto, čo v čistej mzde zodpovedá v podstate výške súčasnej mesačnej podpory, ktorú poberá v nezamestnanosti, pribudli mu dve nové vyživovacie povinnosti, príjem jeho manželky je obmedzený čerpaním rodičovskej dovolenky, medzičasom sa obaja stali spoluvlastníkmi rodinného domu.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého už nemožno zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, na čo bolo nutné prihliadať v dobe určenia doterajšieho výživného. V súvislosti s tým musí byť vyšší aj finančný podiel matky pri uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú predovšetkým dobrovoľné finančné záväzky voči fyzickým a právnickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy a pod.), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si finančných povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby maloletého zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko závislé od veku dieťaťa.
Schopnosti a možnosti povinného sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností a pod.
Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade so svojimi možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor.
Súd za primerané zvýšenie výživného na maloletého považoval sumu 150,-€, ktorá síce nezodpovedá všetkým jeho odôvodneným nárokom vyplývajúcim z jeho veku blízkom dospelosti a z neho odvodeným potrebám, avšak zohľadňuje dve ďalšie vyživovacie povinnosti otca k deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, ako aj k manželke, ktorá v dôsledku čerpania materskej dovolenky má len obmedzený finančný príjem.
Súd nemohol zohľadniť nezamestnanosť otca, nakoľko túto vyhodnotil v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením - § 75 ods. 1 Zák. o rodine, veta druhá s poukazom na vyjadrenie jeho posledného zamestnávateľa ohľadne možnosti otca naďalej pracovať v dovtedajšej pracovnej pozícii. Zároveň súd konštatuje, že v možnostiach a schopnostiach otca je podieľať sa na výžive svojho najstaršieho dieťaťa minimálne v takej sume, ako je výživné určené týmto rozhodnutím. Zdravotný stav otca mu netvorí žiadnu prekážku pre zaradenie sa do pracovného procesu, ani mu účelovo neodčerpáva finančné prostriedky. Zároveň nebolo prihliadnuté na výšku mzdy dosahovanej otcom v poslednom zamestnaní, keď jeho celkové možnosti a schopnosti (najvyššie dosiahnuté odborné vzdelanie, doterajšia prax, vek, zdravotný stav) pre zadováženie zárobku z pracovného procesu mu umožňujú získať aj vyššiu pracovnú odmenu, teda primeranú jeho kvalifikácii a odbornosti. Navyše otec doposiaľ vždy pracoval v Bratislave, kde sú omnoho širšie možnosti pre pracovné uplatnenie sa v súkromnom či štátnom sektore za mzdu bezpochyby vyššiu, než je mzda minimálna, resp. od nej o málo vyššia, ktorú mal v poslednom zamestnaní. Na zreteľ museli byť vzaté aj majetkové pomery otca, ktoré sú v porovnaní s matkou omnoho priaznivejšie, čo sa týka najmä vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Na strane matky súd vzal na zreteľ, že oproti dobe rozhodovania o doterajšom výživnom sa jej príjmové možnosti a schopnosti zlepšili, nakoľko má príjem z pracovného pomeru (predtým len rodičovský príspevok), pričom nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by musela pracovať iba v skrátenom pracovnom úväzku. Tiež starostlivosť o maloletého si už nevyžaduje jej osobnú účasť s ohľadom na jeho vek blížiaci sa k dospelosti, preto aj jej finančná zainteresovanosť na zabezpečovaní potrieb syna musí byť vyššia, než bola v predošlom období. Na zreteľ bola vzatá aj skutočnosť, že matka vedie spoločnú domácnosť so svojimi partnerom a býva v jeho rodinnom dome, pričom vlastné bývanie nemá.
Pri určení výživného muselo byť zohľadnené aj to, že otec sa s maloletým nestýka, obmedzuje sa len na plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti, maloletého ani príležitostne neobdarúva.
Na krytie určitých potrieb maloletého slúži štátny prídavok v sume 22,54 € mesačne.
Súd výživné zvýšil v zmysle návrhu matky od mesiaca podania návrhu na súd, teda od 15.2.2012, čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.5.2012 v celkovej sume 233,40 € (67,02 € krát 3 mesiace a 14 dní) , ktoré súd otcovi povolil splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2012 (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný .návrh na exekúciu.