Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-9-2023.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Danuše Tichá s. r. o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 058 310, konajúcou JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, konateľkou spoločnosti, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., toho času ÚVV a ÚVTOS Prešov, C. E. XX, XXX XX F., 2/ G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. F. XXXX/ XXX, I. X, J. K., 3/ L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXX, o zaplatenie 923,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/47/2018-135 zo 14.3.2023, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa žalovaného A. B., ako aj vo výroku o náhrade trov konania týkajúcom sa žalovaného A. B..
II. Žalobcovi proti žalovanému A. B. priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že: „I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 923,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3. 4. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že žalovaní v 1. až 3. rade majú povinnosť uhradiť trovy konania spoločne a nerozdielne. Výška trov bude určená v samostatnom uznesení, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.“
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe podanej žaloby si žalobca proti žalovaným uplatňoval náhradu poskytnutého plnenia poistenému vo výške 923,18 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe návrhu poistnej zmluvy bola medzi žalobcom a poisteným O. B. dňa 2.6.2015 (správne 3.5.2012 – poznámka odvolacieho súdu) uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poistený majetok, a to rodinný dom a domácnosť poisteného. Žalovaný A. B. a žalovaný G. E. za pomoci žalovaného L. M. sa dňa 14.5.2015 vlámali do poisteného rodinného domu. Všetci traja boli právoplatne odsúdení v trestných konaniach s tým, že spáchaným trestným činom spôsobili na majetku poisteného – poškodeným manželom B. aj škodu na dverách
a zariadení vo výške 923,18 eur, ktorú na základe poistnej zmluvy poisťovňa – žalobca plnil poškodeným. Vina žalovaných bola potvrdená v dôvodoch rozhodnutia označených rozsudkov z trestných konaní.
3. Súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že žalovaný v 1/ rade sa po právoplatnom odsúdení vo veci vyjadril tak, že voči nároku žalobcu nemá žiadne výhrady. V pôvodne podanom odpore namietal, že vec ešte nie je právoplatne skončená. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa k žalobe nevyjadrili, nepodali ani odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Pretože všetci žalovaní boli právoplatne odsúdení a trestným činom bola spôsobená škoda na majetku, ktorá bola poisteným uspokojená poisťovňou, právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka prešlo na poisťovňu. Škoda bola spôsobená viacerými škodcami, preto pri aplikácii ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za ňu škodcovia spoločne a nerozdielne. V konaní bolo preukázané, že poisťovateľ vyplatil na základe uzatvorenej poistnej zmluvy poistné plnenie a že žalovaní boli aj vyzvaní na jeho náhradu. Výzva bola realizovaná písomne listom zo 14.3.2016, preto sa žalovaní dostali aj do omeškania s plnením tohto dlhu, a preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi z uplatňovaného nároku aj úroky z omeškania, pri ktorých výške vychádzal z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. V konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorých zaviazal tieto trovy uhradiť spoločne a nerozdielne.
5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný A. B.. Namieta, že z dôvodov rozsudku vyplýva, že poistná zmluva mala byť uzavretá 2.6.2015 a ku skutku podľa rozsudku v trestnom konaní malo dôjsť 14.5.2015. Poistenie sa môže vzťahovať len na poistné udalosti, ktoré nastanú do budúcna po uzavretí poistnej zmluvy a nie na nároky, ktoré by mohli byť dôvodom na plnenie poisťovne pred uzavretím poistnej zmluvy. Navrhuje, aby odvolací súd preskúmal, kedy poškodený B. uzatvoril poistnú zmluvu, resp. zaplatil prvé bežné poistné. Uvádza aj to, že proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXX/ XX/XXXX zo dňa 30.3.2022 bolo podané dovolanie. Nesúhlasí ani s výrokom o náhrade trov konania, ani s priznaním úrokov z omeškania, pretože podľa jeho názoru vo vzťahu k úrokom z omeškania je relevantným to, kedy bolo v trestnom konaní uzavreté, že trestný čin spáchal konkrétny škodca a bol za to právoplatne odsúdený. On bol právoplatne odsúdený až rozsudkom zo dňa 30.3.2022, preto nemožno priznať úroky z omeškania z priznanej sumy pred týmto dátumom.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu namieta, že podané odvolanie nemá náležitosti, pretože jeho výhrady sa vzťahujú len na odôvodnenie rozsudku a odvolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Poukazuje na to, že dátum uzavretia poistnej zmluvy uvedený v dôvodoch rozsudku je len výsledkom chyby v písaní, pretože poistná zmluva bola uzatvorená 3.5.2012. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za zákonný, vecne a právne správny. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel ku skutkovým zisteniam a vec i napokon právne správne posúdil. Rozhodnutie je preskúmateľné a pre záver o úrokoch z omeškania nemôže mať význam ani to, že voči rozsudku v trestnom konaní podal žalovaný dovolanie. Podané dovolanie proti trestnému rozsudku nemá odkladný účinok. Je faktom, že žalovaní boli v trestnom konaní odsúdení. Škoda poškodenému vznikla a ani záver o úrokoch z omeškania nemôže byť viazaný na to, kedy žalovaní boli právoplatne odsúdení. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
7. Žalovaný A. B. v reakcii na vyjadrenie žalobcu k nemu podanému odvolaniu uvádza, že v konaní podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor s tým, že nebol vtedy právoplatne uznaný za vinného. Podľa jeho názoru pre záver vo veci je relevantné to, či bol právoplatne odsúdený. Ak bude ním podané dovolanie úspešné, malo by sa automaticky zastaviť aj prípadné konanie o výkon rozhodnutia, či o náhradu priznanú v predmetnej veci. Ak by jeho odvolaniu nebolo vyhovené, žiada, aby bol žalobcovi priznaný nárok na úrokoch z omeškania maximálne od doby, keď bol uznaný za vinného právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 30.3.2022.
8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach k veci. Zotrváva na tom, že tvrdenia žalovaného v 1/ rade sú neopodstatnené a nepovažuje za dôvodné ani hospodárne argumentáciám žalovaného v 1/ rade sa vyjadrovať.
9. Následne žalovaný A. B. doručil Okresnému súdu Humenné podanie, ktorým žiadal o predloženie veci s ním podaným odvolaním odvolaciemu súdu.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP – zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) prejednal podané odvolanie žalovaného A. B. v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia § 378 a nasl. CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného A. B. bez nariadenia pojednávania, keďže nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že odvolanie žalovaného A. B. je nedôvodné.
11. Prioritne sa žiada najskôr vyjadriť k rozsahu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe opravného prostriedku podanému žalovaným A. B..
12. V predmetnej veci žalobca uplatňuje nárok voči trom žalovaným, ktorých žiada zaviazať k plneniu spoločne a nerozdielne. Medzi žalovanými nejde o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Žaloba v súdenej veci smeruje proti viac ako jednému žalovanému, ktorému má byť uložená povinnosť plniť peňažný nárok spoločne a nerozdielne s aspoň jedným ďalším žalovaným. Ide v zmysle hmotného práva o pasívnu solidaritu tak, ako je upravená v § 511 Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Spoločným znakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne spojené s identitou predmetu záväzku. Táto samostatnosť záväzkov sa prejavuje najmä v tom, že platnosť obligačného záväzku sa skúma samostatne vo vzťahu ku každému solidárnemu dlžníkovi, splatnosť a miesto plnenia záväzku môže byť u každého solidárneho dlžníka iná, veriteľ môže jednému zo solidárnych dlžníkov záväzok odpustiť ak u ostatných dlžníkov na plnení zotrvá (Fekete, I., Občiansky zákonník 2, Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex, 2011, strana 1438).
13. Pre rozsah prieskumu odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo teda potrebné zaujať stanovisko, či v danom prípade žalovaným A. B. podané odvolanie sa vzťahuje aj na záväzok, ktorý bol privodený predmetným rozsudkom aj vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade. Pri aplikácii ustanovenia § 76 CSP pre závery o rozsahu odvolacieho prieskumu, odvolací súd v predmetnej veci vychádzal aj z „ustálenej praxe dovolacieho súdu“, ktorá je vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach alebo stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutie najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí doposiaľ nepublikovanom, alebo dokonca tieto názory akceptovali, prípadne myšlienkovo na ne nadviazali a rozviedli alebo z nich vychádzali (3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/98/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017).
14. Najvyšší súd SR v uznesení z 26.10.2016 sp.zn. 6Cdo/544/2015 uviedol, že k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/203/2005 uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia, či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem
toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (respektíve aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému“.
15. Z uvedeného a aj z ďalšej judikatúry najvyššieho súdu riešiacej takúto otázku (napr. uznesenie NS SR z 26.10.2016 sp. 6Cdo/544/2015, uznesenie z 29.1.2018 sp.zn. 5Cdo/1/2018), vyplýva, že teraz u žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP, a preto vzhľadom na to, že odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie iba žalovaný v 1/ rade, odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie len vo vzťahu k tejto strane konania.
16. Súd prvej inštancie v zmysle procesnej iniciatívy strán konania v predmetnej veci vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania privodil realizovanému dokazovaniu aj zodpovedajúci skutkový stav, ktorý sa opiera o skutočnosti zhromaždené stranami v konaní. Žalovaný A. B. podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal len to, že ešte nie je trestné konanie právoplatne skončené. Na predvolanie na pojednávanie tento žalovaný písomne oznámil súdu, že voči žalobcovi ako žalovaný nemá žiadne výhrady ani námietky a súhlasil s tým, aby sa táto vec dňa 14.3.2023 prejednala v jeho neprítomnosti. Záver o vine plynie z právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní. Len samotná skutočnosť, poukazujúca na to, že bolo podané voči rozsudku v trestnom konaní dovolanie, nemôže privodiť záver o tom, že žalovaný A. B. nebol škodcom v predmetnej veci. Neobstojí ani námietka týkajúca sa dátumu uzavretia poistnej zmluvy. Treba sa stotožniť so žalobcom, že v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie došlo k pisárskej chybe, pretože do konania predložené písomnosti – listinné dôkazy, vrátane poistnej zmluvy, svedčia o tom, že poistná zmluva bola uzavretá tak, ako to uviedol žalobca, 3.5.2012. Žalovanému A. B. podľa obsahu spisu bola doručená spolu s platobným rozkazom aj žaloba s jej prílohami a prílohou žaloby mala byť táto poistná zmluva z 3.5.2012, ale aj zápisy o ohliadke miesta škodovej udalosti napríklad zo 14.7.2015.
17. Záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného A. B. plniť to, čo poisťovňa plnila poškodenej strane pri prechode nároku na náhradu škody na poisťovňu, má oporu v zistenom skutkovom stave i v právnej kvalifikácii tak, ako na ňu poukázal v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie.
18. Ani vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania nemožno súhlasiť so žalovaným odvolateľom v tom, že by úrok z omeškania mal byť priznaný až od dátumu, kedy bol právoplatne odsúdený. Záväzok škodcu nahradiť škodu nie je viazaný na to, kedy bolo v trestnom konaní rozhodnuté o odsúdení páchateľa trestného činu. Vo vzhľadu k poškodenej strane je relevantným to, kedy boli zistené skutočnosti, ktoré viedli k spôsobenej škode, a kedy bol poškodeným škodca vyzvaný plniť povinnosť nahradiť túto škodu. Ak škodcovia boli vyzvaní na plnenie osobitnou výzvou a na túto výzvu nereagovali, treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že nasledujúcim dátumom po doručení výzvy sa dostali škodcovia do omeškania s plnením nároku na náhradu škody, preto sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v tej časti, ktorou priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania.
19. Pravidlám priznávania nároku na náhradu trov konania, odvádzaným od úspechu v súdnom konaní, zodpovedá aj záver súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi. Ak žalovaný túto povinnosť namieta podaným odvolaním, nemôže byť táto námietka dôvodnou, pretože relevantným bola a je uplatňovať súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je odvádzané od procesného výsledku súdneho konania. Úspech žalobcu je v tomto smere nepochybný, a preto aj záver o povinnosti nahradiť škodu zodpovedá tomuto ustanoveniu.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
21. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, žalovaný A. B. so svojím odvolaním úspech nemal, preto pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).