Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-28Sa/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dňa 23.01.2018 na predpísanom tlačive požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 30.06.2017. O tejto žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 17.02.2018 tak, že podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 30.06.2017 v sume 152,10 eur mesačne (od 01.01.2018 zvýšený na sumu 156,20 eur mesačne). Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bola lekárska správa zo dňa 12.01.2018, kde posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie - uzáver artérií na dolných končatinách podľa Fontainea štádium I-II, ktoré zaradil do kapitoly IX, oddiel B, položka 3.2, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozpätia 30 % až 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola navýšená postupom podľa zákona o sociálnom poistení o 10 %, keďže podľa posudkového lekára závažnosť ostatných zdokumentovaných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola stanovená na 45 %. Následne rozhodnutím zo dňa 28.06.2018 Sociálna poisťovňa podľa , , , a zákona o sociálnom poistení od 30.06.2017 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 155 eur mesačne (od 01.01.2018 zvýšený na sumu 159,10 eur mesačne). Dôvodom zvýšenia sumy invalidného dôchodku bolo započítanie obdobia dôchodkového poistenia od 11.02.2005 do 15.08.2005, od 01.07.2012 do 31.08.2012, od 01.03.2013 do 31.03.2013.

2. Žalobca následne podaním doručeným Sociálnej poisťovni dňa 05.06.2020 požiadal o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sociálna poisťovňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 13.08.2020 podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 27.03.2021 na 228,20 eur mesačne. Podkladom pre toto rozhodnutie bola lekárska správa posudkového lekára zo dňa 15.07.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie

určil posudkový lekár ischemickú chorobu dolných končatín, ktorú zaradil do kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % z percentuálneho rozpätia 45 % až 55 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola navýšená postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 % pre závažnosť ostatných zdokumentovaných zdravotných postihnutí. Takto bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 55 % s dátumom zmeny od 27.03.2020. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 16.12.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Podkladom pre toto rozhodnutie bola lekárska správa posudkového lekára zo dňa 28.10.2020, v ktorej posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie rovnako ochorenie zaradené do kapitoly IX., oddiel B, položka 3.3 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 % z percentuálneho rozpätia 45 % až 55 %. Súčasne túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 10 % pre zdokumentované ostatné závažné zdravotné postihnutia. Takto bola celkovo určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 %.

3. Uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2020 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.08.2020 boli predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom na základe žalobcom podanej správnej žaloby. Rozsudkom č.k. -62 zo dňa 03.06.2021 správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.03.2022 rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu tak, že túto zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Z uvedených rozhodnutí správneho súdu a Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že námietky, ktoré žalobca predniesol voči rozhodnutiam Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2020 a 13.08.2020 boli vyhodnotené ako nedôvodné a postup a rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli vyhodnotené ako súladné so zákonom.

4. Žalobca opätovne žiadosťou zo dňa 16.05.2022 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu, že od poslednej kontroly sa jeho zdravotný stav zhoršil, preto požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ako dôkaz predložil ďalšie lekárske správy a posudok Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín, výsledkom čoho je lekárska správa zo dňa 13.06.2022, súčasťou ktorej je odborný posudok o invalidite. V rámci tohto posúdenia zdravotného stavu bola vyhodnocovaná prepúšťacia správa z Ortopedickej kliniky FN TN zo dňa 23. - 26.11.2021, prepúšťacia správa z Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, Nemocnice svätého Cyrila a Metoda z hospitalizácie zo dňa 06. - 11.10.2021, vyšetrenie ORL – E. B. F., A. zo dňa 05.04.2022, EMG vyšetrenie - B. G. zo dňa 31.01.2022, chirurgický sonograf zo dňa 24.11.2021 a CT-hrudník + KL zo dňa 30.11.2021. Posudkový lekár uviedol, že aj po vyhodnotení uvedených lekárskych správ a nálezov je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ochorenie – degeneratívne zmeny tepien dolných končatín pri nikotinizme a aktuálnej cukrovke - overené cievnym lekárom na sonografickom vyšetrení ako ischemická choroba funkčne II. B stupňa podľa Fontaina. Toto ochorenie posudkový lekár zaradil do kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia 45 % s tým, že nebolo zdokumentované zhoršenie ochorenia tepien. Posudkový lekár uviedol, že z predloženej lekárskej správy vyplýva, že žalobca bol hospitalizovaný na ortopedickej klinike a prekonal trombózu nevýznamnej vedľajšej žily na ľavom predkolení, pričom vzhľadom k priechodnosti hlavných žíl a adekvátnej a včasnej liečbe nie je toto ochorenie pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovo významné. Posudkový lekár ďalej zhodnotil aj iné ochorenia - cukrovka bez potreby liečby inzulínom, choroba vysokého tlaku 2. stupňa z troch, komplikovaná len nevýznamným nekompletným blokom pravého Tawarovho ramienka (funkčný stav srdca je dobrý), obezita - stredne ťažká s BMI pod 40. Za tieto ochorenia posudkový lekár navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Na základe tohto lekárskeho posudku Sociálna poisťovňa rozhodla rozhodnutím zo dňa 22.06.2022 tak, že podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamieta žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že podľa vyššie uvedeného posudku posudkového lekára žalobca je invalidný a bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 %, preto mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože podľa Sociálnej poisťovne sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom poukázal na obsah odborného posudku o invalidite a namietal, že správny orgán sa nezaoberal podmienkami zdravotného stavu, zhodnotením dôkazov, ktoré priložil k žiadosti a ktorými žiadosť odôvodnil. Namietal, že odborný posudok posudkového lekára zo dňa 13.06.2022 dostal až s rozhodnutím a nemal možnosť sa s ním oboznámiť pred rozhodnutím a vyjadriť sa k nemu. Podľa žalobcu odborný posudok zo dňa 13.06.2022 nekorešpondoval so závermi odborných vyšetrení - konkrétne správa B. A. H. a lekárska správa B. B. H., ďalej s výsledkami CT a MR vyšetrenia a vyšetrenia B. B. I., ktoré doložil. Odborný posudok tieto skutočnosti podľa neho nebral do úvahy a nebolo vysvetlené, na základe akých skutočností orgán verejnej správy dospel k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %. Podľa žalobcu je rozhodnutie neurčité, nesprávne, formálne a diskriminačné a nemalo oporu v zistenom skutkovom stave. Žalobca namietal, že neboli dostatočne vyhodnotené dôkazy a požadoval, aby Sociálna poisťovňa použila a posúdila originál RTG po úraze na CD zo dňa 28.07.2016 a 27.09.2016 a CD - CT zo dňa 20.03.2017 a MR zo dňa 15.05.2020. Ďalej uviedol, že žiada, aby Sociálna poisťovňa posúdila a hodnotila ďalšie dôkazy, ktoré neboli v napadnutom rozhodnutí ani spomenuté. Tieto priložil ako fotokópiu k odvolaniu a priložil aj rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/USI/SSVOPPKPCI/SOC/2022/2957, č. z. 2022/13943 zo dňa 21.01.2022, v ktorom je správne podľa žalobcu skutkovo i právne posúdený jeho zdravotný stav. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne označil za diskriminačné a nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné podľa žalobcu jednoznačne určiť a preukázať, na základe akých skutočností a ako správny orgán dospel k napadnutému výroku rozhodnutia.

6. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 03.10.2022 tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Trenčín posúdil opätovne zdravotný stav žalobcu dňa 19.08.2022 a zotrval na svojom pôvodnom posúdení, nevyhovel odvolaniu a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Trenčíne. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom Trenčíne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21.09.2022 a výsledkom tohto posúdenia bola lekárska správa zo dňa 21.09.2022, ktorej súčasťou je odborný posudok o invalidite. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na závery tohto posudku, v ktorom posudkový lekár uviedol, že medicínsky za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno naďalej považovať ischemickú chorobu dolných končatín, ktorá je klasifikovaná podľa Fontaina ako II.B. Nie sú dokumentované žiadne vyšetrenia a liečba v cievnej ambulancii, pri opakovaných sonografických vyšetreniach ciev dolných končatín takáto diagnóza nie je vôbec uvedená, preto posudkový lekár uviedol, že určuje skrátenú kontrolnú lekársku prehliadku o pol roka na potvrdenie tejto diagnózy odborným lekárom. Uviedol, že zatiaľ zostáva v platnosti posúdenie v kapitole IX, oddiel B, položka 3.3 na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia pre bezpríznakovosť na 45 %. Posudkový lekár ďalej uviedol, že žalobca má aj ďalšie ochorenia, prekonal trombózu vedľajšej žily na dolnej končatine v novembri 2021, funkčný stav bol overený na sono ako C3, čo zodpovedá posúdeniu v kapitole IX, oddiel B, položka 5 v rámci prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10 % až 15 %. Ďalej posudkový lekár uviedol, že dokumentované zlomeniny lebky v minulosti nie sú komplikované postihnutím mozgových funkcií, preto posúdenie je v kapitole V, oddiel F, položka 1a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení maximálne na 10 %. Ďalej posudkový lekár uviedol, že zlomeniny stavcov chrbtice z minulosti nie je potrebné liečiť a vyšetrovať neurológom, preto posúdenie zodpovedá kapitole V, oddiel E, položka 4a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení maximálne na 20 %. Cukrovka na tabletkách bez dokázaných komplikácií zodpovedá posúdeniu v kapitole IV, položka 1a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení maximálne na 20 %. Hypertenzia II. zodpovedá posúdeniu v kapitole IX, oddiel A, položka 10b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení maximálne na 25 %. Ostatné dokumentované ochorenia posudkový lekár vyhodnotil tak, že sú ešte menej významné a sčitovať miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť jednotlivých ochorení zákon neumožňuje, preto je odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho postihnutia za všetky ochorenia o maximálne možných 10 % na celkových 55 %. Posudkový lekár uviedol, že v posudkovom stave nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie podľa posudkového lekára neobsahovalo žiadnu novú skutočnosť a nedoručenie lekárskej správy z posledného posúdenia bolo realizované ako príloha prvostupňového rozhodnutia. Nové vyšetrenia boli zhodnotené, staršie vyšetrenia boli zhodnotené pri predchádzajúcich

posúdeniach, ich výsledky boli nepodstatné a konanie podľa posudkového lekára ukončil krajský súd. Spôsob posudzovania a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola vysvetlená, dátum vzniku invalidity od 03.06.2017 bol potvrdený krajským súdom a ďalej posudkový lekár uviedol, že nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 13.06.2022 a 19.08.2022. Sociálna poisťovňa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na obsah uvedeného odborného posudku o invalidite s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je postihnutie ischemická choroba dolných končatín - funkčne podľa Fontainea II. B, ktoré posudkový lekár zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel B – choroby ciev, položka 3 - tepnové uzávery, funkčné cirkulačné poruchy (angioneuropatia), uzávery artérií na dolných končatinách (rozdelenie podľa Fontainea), 3.3 - štádium Ilbklaudikačné bolesti po menej ako 300m, Dopplerov tlak na dolných končatinách pod 60mm Hg, závažný arteriograficky nález, nočné bolesti, jedno - alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z percentuálneho rozpätia 45 % až 55 %. Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 % a takto bola stanovená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Sociálna poisťovňa uviedla, že neboli predložené také dôkazy, ktorými by žalobca spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku a že žalobca nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto podľa Sociálnej poisťovne nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, a preto žalobcovi patrí suma invalidného dôchodku v nezmenenej výške.

Správna žaloba - žalobné body

7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na obsah preskúmavaných rozhodnutí a na závery posudkov posudkových lekárov a namietal, že odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne neobsahuje iné dôkazy ako lekársku správu - odborný posudok a ich hodnotenie pre rozhodnutie pre posúdenie zmeny a zníženia zdravotného postihnutia. Žalobca poukázal na odborný posudok o invalidite zo dňa 21.09.2022, ktorý podľa žalobcu nekorešponduje so závermi odborných vyšetrení, konkrétne: správa B. A. H., lekárska správa - nález B. B. H., správy dokumentujúce priebeh a výsledky CT a MR vyšetrení, správa B. B. I., doplnený odborný posudok zo dňa 27.03.2020 a 12.01.2018. Podľa žalobcu odborný posudok o invalidite ani samotné rozhodnutie tieto skutočnosti nebrali do úvahy a nevysvetlili, na základe akých skutočností dospela Sociálna poisťovňa k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je celkom 55 %. Podľa žalobcu rozhodnutie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom, vychádzajúc z jednotlivých odborných vyšetrení. Podľa žalobcu formulácia napadnutého rozhodnutia je neúplná, neurčitá, rozhodnutie je nesprávne, formálne a diskriminačné. Rozhodnutie aj jeho odôvodnenie musí mať oporu v preukázaní skutkového stavu a s uvedením právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento skutkový stav. Žalobca ďalej poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia sa musí riadne uviesť, akými úvahami sa riadil orgán verejnej správy pri posudzovaní a hodnotení dôkazov, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa sa riadila iba formálnym posúdením veci a právnej úpravy, pričom správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť jasne a presvedčivo akými úvahami, zisteniami a na základe ktorých ustanovení právnych predpisov dospel k rozhodnutiu, ktoré je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dôvodom podania odvolania nie je posúdenie zdravotného stavu, ale nesprávnosť rozhodnutia, na základe nesprávneho posúdenia skutočností a právneho posúdenia správnym orgánom. Nedostatky prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu neodstránilo ani druhostupňové rozhodnutie zo dňa 03.10.2022. Žalobca uviedol, že ako dôkaz uvádza originál RTG po úraze na CD zo dňa 28.07.2016 a 27.09.2016, CD - CT zo dňa 20.03.2017 a MR zo dňa 15.05.2020, ako aj fotokópie ďalších správ a dokladov, ktoré má k dispozícii a ktoré Sociálnej poisťovni predložil. Žalobca označil napadnuté rozhodnutie za diskriminačné a nepreskúmateľné, podľa žalobcu z neho nie je možné jednoznačne určiť a preukázať, na základe akých skutočností a ako Sociálna poisťovňa dospela k napadnutému výroku rozhodnutia bez vysporiadania sa so žalobcom uvedenými skutočnosťami. Uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní a má za to, že odvolací orgán sa jeho námietkami riadne ani po právnej ani po skutkovej stránke nezaoberal a rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

8. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe poukázala na odôvodnenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie so sídlom Trenčíne zo dňa 21.09.2022 je zrejmé, že v skutkovom stave nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sú subjektívne ťažkosti žalobcu dokázanými diagnózami vysvetlené a žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti. Nové lekárske vyšetrenia boli zhodnotené, staršie vyšetrenia boli zhodnotené pri predchádzajúcich posúdeniach zdravotného stavu žalobcu, ich výsledky boli nepodstatné, čo potvrdil Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. -62 zo dňa 03.06.2021, ako aj Najvyšší správny súd SR, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti uvedenému rozsudku. Spôsob posudzovania zdravotného stavu žalobcu a výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli dostatočne vysvetlené. Posudkový lekár dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu v určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu a žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu a následného rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku. Posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli predložené, nie je rozpor medzi jeho posudkovými závermi a zisteným skutočným zdravotným stavom žalobcu. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, v čom konkrétne spočíva nesúlad medzi odborným lekárskym posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie a závermi ním predložených správ z odborných vyšetrení. Zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky Sociálna poisťovňa oprela svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Sociálna poisťovňa uviedla, že rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi a že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. K námietke týkajúcej sa diskriminácie žalovaná uviedla, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva právo na užívanie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie, zaručené v čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca nepreukázal, že v jeho prípade došlo zo strany Sociálnej poisťovne k diskriminácii. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie môže postupovať len podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Na základe uvedenej argumentácie žalovaná žiadala, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)

9. Žalobca v replike uviedol, že Sociálna poisťovňa vo vyjadrení opakuje pôvodne uvádzané dôvody a formálne skutočnosti. Dôvody sú iba formálne uvádzané a opakujú sa skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu vo vyjadrení neodpovedá na všetky otázky uvedené v žalobe, z akých dôvodov pri rozhodovaní vynechala lekárske posudky a správy, ktoré boli žalobcom predložené a ani neodpovedá na otázky ako boli hodnotené všetky žalobcom predložené dôkazy, a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Takýto postup je nielen v rozpore so zákonom, ale aj so zásadou materiálnej pravdy. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonné predpoklady pre to, aby súd napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil.

10. Na základe výzvy správneho súdu, či žalobca žiada o nariadenie pojednávania na prejednanie veci, žalobca správnemu súdu oznámil, že žiada, respektíve súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a netrvá, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, nakoľko je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a cesta z Trenčína do Banskej Bystrice by bola pre neho komplikovaná.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom

11. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedených dôvodov je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici (na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne) pod sp. zn. .

12. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a správny súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné vec prejednať na pojednávaní, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 26.10.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 26.09.2023 do 27.10.2023.

13. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom rozsahu, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci ( a ), kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

14. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

18. Podľa ; Sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

19. Podľa ; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

23. Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa žalobcu došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Z popisu obsahu administratívneho spisu a administratívneho konania je zrejmé, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok a bola už zamietnutá jeho žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zamietnutí jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku pre zhoršenie zdravotného stavu už bolo predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Trenčíne, výsledkom ktorého bol rozsudok č. k. zo dňa 03.06.2021 a toto rozhodnutie krajského súdu na základe kasačnej sťažnosti žalobcu bolo predmetom konania pred Najvyšším správnym súdom SR, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.03.2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.

24. Žalobca podal žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu zo dňa 16.05.2022 z dôvodu, že podľa neho došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. K žiadosti doložil (podľa textu žiadosti) prepúšťacie správy z Nemocnice v Bratislave a Trenčíne a lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Z lekárskej správy, súčasťou ktorej je odborný posudok o invalidite zo dňa 13.06.2022, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia, vyplýva, že posudkový lekár vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie z Ortopedickej kliniky FN TN z , z prepúšťacej správy Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, Nemocnice svätého Cyrila a Metoda z , a ďalej z lekárskych vyšetrení: Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LF UK z 18.10.2021, ORL vyšetrenie – E. B. F., A. zo dňa 05.04.2022, EMG vyšetrenie B. G. zo dňa 31.01.2022, chirurgický sonograf zo dňa 24.11.2021 a CT-Hrudník + KL zo dňa 30.11.2021. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a k tomuto odvolaniu doložil ďalšie dôkazy. Z lekárskej správy, ktorej súčasťou je odborný posudok o invalidite zo dňa 21.09.2022, ktorý bol podkladom pre správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej o odvolaní žalobcu, vyplýva, že posudkový lekár vychádzal z výsledkov chirurgicko-angiologického vyšetrenia - B. B. zo dňa 24.11.2021, zo záverov traumatologického vyšetrenia - B. J. zo dňa 10.11.2021, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na Ortopedickom oddelení FN TN z , zo záverov neurologického vyšetrenia – B. G. zo dňa 31.01.2022, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na Klinike ORL a chirurgie hlavy a krku LF UK a UNB, Nemocnice svätého Cyrila a Metoda zo , zo správy o urologickom vyšetrení - B. K. zo

dňa 29.11.2021, z lekárskej správy o hematologickom vyšetrení – B. J. zo dňa 10.06.2021, z lekárskej správy o diabetologickom vyšetrení zo dňa 19.11.2020 a 06/2021 - B. L. a B. H., zápis praktického lekára B. M. zo dňa 11.09.2021 a lekársky posudok Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.01.2022

- B. N., ku ktorému je v lekárskej správe uvedené, že je irelevantný na posúdenie invalidity, nakoľko sa týka posúdenia na iné účely a v podmienkach iného zákona. Keďže rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predchádzajúcej žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku už boli predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a ich závery boli vyhodnotené ako zákonné a správne, podstatné pre rozhodnutie o tejto novej žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 16.05.2022 bolo, či došlo k zmene v zdravotnom stave žalobcu - k jeho zhoršeniu, čo žalobca mohol preukázať lekárskymi správami a nálezmi, ktoré neboli posudkovými lekármi vyhodnocované pri posudzovaní predchádzajúcej žiadosti žalobcu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, teda mohlo ísť o také lekárske správy a nálezy, ktoré by mohli z časového hľadiska dokumentovať zmenu zdravotného stavu žalobcu po tom, čo bol jeho zdravotný stav posudzovaný v predchádzajúcom administratívnom konaní, ktorého výsledky boli predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom (a následne aj kasačným súdom) s odobrením, že posúdenie zdravotného stavu bolo správne.

25. Zo správnej žaloby žalobcu vyplýva, že nesúhlasí so závermi posudkových lekárov, ktoré boli podkladmi pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne o jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a o jeho odvolaní. Podstatnou otázkou pre zodpovedanie žalobcových námietok potom je, či sa posudkoví lekári dostatočne a preskúmateľne vysporiadali s lekárskymi správami a nálezmi, ktoré žalobca doložil v administratívnom konaní o jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a ktoré sú datované z obdobia po predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu, a či posudkoví lekári v odborných posudkoch o invalidite a Sociálna poisťovňa v rozhodnutiach preskúmateľne vysvetlili, prečo podľa nich nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a prečo následne nedošlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku.

26. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon o sociálnom poistení zveruje posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Ďalej je potrebné uviesť, že podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákonodarca zveril posudkovým lekárom sociálneho poistenia, nakoľko ide o odborné otázky, na posúdenie ktorých je potrebné odborné medicínske vzdelanie (posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia). Z toho potom možno vyvodiť, že podstatným dôkazom pre posúdenie vzniku invalidity, ako jednej z podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok stanovenej v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, alebo pre zmenu ohľadne nároku na invalidný dôchodok (zvýšenie alebo zníženie, resp. aj odňatie), je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

– medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

27. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preto aj v zmysle vyššie uvedenej argumentácie preskúmať, či posudkoví lekári zobrali do úvahy všetky relevantné lekárske správy a nálezy, ktoré žalobca predložil, a či tieto logicky a preskúmateľne vyhodnotili vo vzťahu k žalobcom tvrdenej skutočnosti, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

28. Po oboznámení sa s obsahom lekárskych posudkov správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa zaoberali s tými lekárskymi správami a nálezmi, ktoré z časového hľadiska mohli dokumentovať zhoršenie zdravotného stavu žalobcu v priebehu obdobia, ktoré začalo plynúť od predchádzajúceho posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Preto posudkovým lekárom nemožno vyčítať, ak sa opätovne nezaoberali takými lekárskymi správami a nálezmi, ktoré boli datované napr. v roku 2016, ktoré už boli vyhodnocované v predchádzajúcom administratívnom konaní o predchádzajúcej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok resp. žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku (konkrétne napríklad lekárske správy B. A. H. zo dňa 28.07.2016 a 27.09.2016). Podstatné pre prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí bolo, či posudkoví lekári správne vyhodnotili, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v rozhodujúcom období (po predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu).

29. Po oboznámení sa s obsahom lekárskych posudkov správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári - osobitne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie sa podrobne zaoberali jednotlivými dokumentovaný ochoreniami žalobcu a prehodnocovali, či došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré má za následok podstatné a rozhodujúce obmedzenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Je udržateľný a preskúmateľný záver posudkových lekárov, keď pri vyhodnotení žalobcom predložených správ a nálezov dospeli k takému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej zostáva ochorenie zaradené do kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom postení s tým, že zostala zachovaná už v minulosti stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 45 %, pretože neboli zdokumentované vyšetrenia a liečba v cievnej ambulancii, ktoré by dokumentovali a preukazovali, že došlo k zhoršeniu tohto ochorenia žalobcu. Posudkový lekár sa vysporiadal aj s trombózou vedľajšej žily na dolnej končatine a uviedol záver, že toto ochorenie nemožno považovať za rozhodujúce a závažnejšie je ochorenie ischemická choroba dolných končatín, klasifikovaná podľa Fontainea ako II.B. Zároveň posudkový lekár vyhodnotil osobitne aj zlomeniny lebky z minulosti, zlomeniny stavcov chrbtice, cukrovku a hypertenziu II, pričom pri zaradení týchto ochorení do príslušných kapitol v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení posudkový lekár dospel k záveru o takej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nebola vyššia ako pri ochorení ischemická choroba dolných končatín (zlomenina lebky - nie je komplikovaná - kapitola V, oddiel F, položka 1a) - maximálne 10 %, zlomeniny stavcov chrbtice - nie je potrebné riešiť a vyšetrovať neurológom - kapitola V, oddiel E, položka 4a) - 20 %, cukrovka na tabletkách bez dokázaných komplikácií - kapitola IV, položka 1a) - 20 % a hypertenzia II - kapitola IX, oddiel A, položka 10b) - 25 %). Ostatné dokumentované ochorenia nepovažoval posudkový lekár za posudkovo významné.

30. Podľa správneho súdu posudkoví lekári preskúmateľné odôvodnili, prečo zotrvali na určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým bola ischemická choroba dolných končatín – funkčne Fontaine II.b, keďže z posudkov vyplýva preskúmateľný záver, že iné ochorenia, ktoré boli zdokumentované žalobcom predloženými lekárskymi správami a nálezmi, neovplyvňovali schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšom rozsahu ako ischemická choroba dolných končatín a žalobca zároveň nepreukázal, že došlo k zhoršeniu tohto už v minulosti stanoveného rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Žalobca predloženými lekárskymi správami a nálezmi nepreukázal, že by došlo k zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čo by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň žalobca nepreukázal predloženými lekárskymi správami a nálezmi, že by bolo dokumentované iné zdravotné postihnutie, resp. že by došlo k zhoršeniu iného už v minulosti zaznamenaného zdravotného postihnutia, ktoré by mohlo byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré má najpodstatnejší vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a už by to nebola ischemická choroba dolných končatín. Z tohto dôvodu správny súd považuje vyhodnotenie zdravotného stavu žalobcu pre účely jeho žiadosti o zvýšenie invalidného

dôchodku za preskúmateľné a logické. Keďže zákon o sociálnom poistení neumožňuje sčítať jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré zodpovedajú jednotlivým dokumentovaným ochoreniam účastníka konania, správne posudkoví lekári mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšili o 10 % postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto ostatné zdokumentované ochorenia žalobcu bolo možné zohľadniť len v rámci tohto zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Pre zodpovedanie žalobcových námietok, ako už bolo uvedené, bolo podstatné to, či posudkoví lekári preskúmateľným a logickým spôsobom vyhodnotili žalobcom predložené lekárske správy a nálezy, ktoré podľa žalobcu mali dokumentovať zhoršenie jeho zdravotného stavu. Správny súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj odborných lekárskych posudkov, ktoré sú súčasťou lekárskych správ, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že posudkoví lekári zobrali do úvahy všetky do úvahy pripadajúce (z časového hľadiska) lekárske správy a nálezy a tieto preskúmateľným a logickým spôsobom vyhodnotili. Správne sa posudkoví lekári vysporiadali aj so žalobcom predloženým dôkazom, a to lekárskym posudkom z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/14051 zo dňa 20.01.2022, keď uviedli, že ide o lekársky posudok, ktorý bol vypracovaný pre iné účely a v podmienkach iného o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky pre vznik nároku na kompenzačné príspevky odlišne ako sú podmienky stanovené pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Z tohto dôkazu ani nevyplýva, že by v ňom boli dokumentované také ochorenia, ktoré by posudkovými lekármi neboli hodnotené na základe žalobcom predložených lekárskych správ a nálezov v tomto konaní.

32. Správny súd poukazuje aj na to, že žalobca aj v rámci predchádzajúceho konania predkladal lekárske správy a nálezy z roku 2021 a 2022 a Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.03.2022 uviedol, že na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy s tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2020. Ochorenia dokumentované týmito vyšetreniami, ktoré práve pochádzali z obdobia po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia dňa 22.12.2020, boli vyhodnocované posudkovými lekármi v rámci tohto administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí (a to na základe žalobcom podanej novej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a o prehodnotenie jeho zdravotného stavu z dôvodu jeho zhoršenia).

33. Pokiaľ žalobca namietal, že vo vzťahu k jeho osobe bolo rozhodnuté diskriminačne, správny súd z obsahu administratívneho konania a obsahu preskúmavaných rozhodnutí nedospel k takému záveru, že by orgány Sociálnej poisťovne rozhodli o žiadosti žalobcu o prehodnotenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o výške invalidného dôchodku tak, že by rozhodovali odlišne ako o žiadostiach iných žiadateľov o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v identickej situácii, a to z dôvodu pohlavia žalobcu, jeho rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo pre iné jeho postavenie. Podľa správneho súdu sa posudkoví lekári v odborných lekárskych posudkoch, ktoré sú podstatným podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nárokoch týkajúcich sa invalidného dôchodku, vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami a je zrejmá úvaha, na základe ktorej posudkoví lekári dospeli k záverom o tom, že nedošlo k zmene zdravotného stavu žalobcu.

34. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd podľa a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).