Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19CoP-14-2012.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/14/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o F. Y., nar. XX.XX.XXXX, do nadobudnutia plnoletosti zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov F. Y., bytom U., Ľ. G. XX/X a F. Y., t.č. F. služba N. republiky, F. M. P., PO Q. XX, S. za účasti zástupcu Detského domova - Detský smiech, Hollého 552, Likavka, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 16. septembra 2011, č.k. 13P/24/2011-46 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom zo dňa 20.08.2010 na sumu 100,- eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného otec pracoval u stavebnej firmy, kde zarábal priemerne 829,85 eur, matka bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,57 eur. Okresný súd uviedol, že mal. F. (v čase rozhodovania okresného súdu ešte nenadobudla plnoletosť) v dôsledku nariadenej ústavnej starostlivosti sa nachádza v Detskom domove - Detský smiech Likavka. Od 01.09.2010 bola študentkou 1. ročníka SOU stavebného v Liptovskom Mikuláši. Podľa správy riaditeľstva detského domova sú všetky finančné náklady u maloletej na cestovné, stravné aj samotné štúdium značne vysoké. Na jedno dieťa v detskom domove sa tieto pohybujú okolo 900,- eur mesačne. Od umiestnenia maloletej v detskom domove a to od 28.11.2000 sa otec vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, výživne si riadne neplatí. Od septembra 2011 je maloletá študentkou 2. ročníka SOU stavebného. Okresný súd konštatoval, že porovnal pomery v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnej dobe a dospel k záveru, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nie sú dané dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Konštatoval, že otec sa dopustil závažného trestného činu a to trestného činu lúpeže, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne. Vzhľadom na charakter a druh spáchanej trestnej činnosti, skutočnosť, že od konca roka 2010 sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a teraz vo výkone trestu, kde nie je pracovne zaradený, nevidel dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, pretože si svoju zhoršenú finančnú situáciu spôsobil sám a to spáchaním úmyselného trestného činu. Mal za to, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktoré má 17 a pol roka a je študentkou 2. ročníka strednej školy, ktorej na životné náklady si vyžadujú, aby otec na jej výživu aj naďalej prispieval sumou 100,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil, že je vo výkone trestu, prácu nemá, preradenie do inej väznice mu zamietli. Vyživovaciu povinnosť si preto nemôže plniť. Zvýšenie výživného ho vedie iba k tomu, aby sa ešte viac zadĺžil a dostal sa do ešte väčších problémov. Zároveň spochybňoval výšku svojho príjmu v čase poslednej úpravy výživného s tým, že v tom čase pracoval v Čechách ako brigádnik po rôznych stavbách a jeho plat bol asi 350,- eur.
K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník dieťaťa, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Vyživovaciu povinnosť otca v sume 100,- eur mesačne považuje za primeranú veku odôvodneným potrebám dieťaťa. Uviedol že Viera je študentkou strednej školy mimo miesta svojho pobytu, s čím má spojené výdavky, rovnako má zvýšené výdavky aj na školské potreby a učebnice. Je v období dospievania a má vyššie nároky na oblečenie i hygienu. Svoj voľný čas trávi mimo zariadenia v spoločnosti svojich rovesníkov. Rada športuje, bicykluje, korčuľuje na kolieskových korčuliach, navštevuje kultúrne podujatia, obľubuje prácu s počítačom. Zníženie vyživovacej povinnosti otca nie je vzhľadom na jej vek a odôvodnené potreby v jej záujme. Mal za to, že otec si svoju zhoršenú finančnú situáciu spôsobil páchaním trestnej činnosti, čo je z jeho strany možno posudzovať ako nezodpovedné správanie.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nie len zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv atď.), ale aj tých ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne). Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne, pričom sa vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba faktického stavu.
V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na v tom čase mal. F., pričom postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena a zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej, či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o také zvýšenie, či zníženie zárobku, prípade iných príjmov alebo ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa inak použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnej veci okresný súd vo veci rozhodol po predchádzajúcom zrušení jeho rozsudku zo dňa 05. apríla 2011, č.k. 13P/24/2011-21 a to uznesením krajského súdu zo dňa 28. júla 2011, č.k. 19CoP/53/2011-32. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že niet pochybností o tom, že otec bol v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo väzbe pre závažný zločin lúpeže, čím od predchádzajúcej úpravy výživného nastala u neho zmena pomerov, avšak za účelom posúdenia, či táto zmena pomerov je odôvodňujúca zníženie vyživovacej povinnosti vyvodil, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať vo veci ďalšie dokazovanie, nakoľko okresný súd okrem výsluchu matky a dopytu na Vězeňskú službu Českej republiky Vazební věznice Ostrava ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal. Krajský súd konštatoval, že predovšetkým mal okresný súd vo veci vypočuť otca prostredníctvom dožiadaného súdu za účelom prešetrenia jeho majetkových pomerov, nakoľko o znížení výživného bez zistenia zárobkových a majetkových pomerov, ako aj možnosti a schopnosti nie je možné rozhodnúť. Zrušujúcim uznesením preto okresnému súdu uložil vykonať ďalšie dokazovanie zamerané na skutočnosti týkajúce sa zárobkových schopností a možnosti otca, t.j. či otec je naďalej vo väzbe, resp.
či je vo výkone trestu odňatia slobodu, či je zaradený do pracovného procesu, aké sú jeho majetkové pomery a zároveň aj vyhodnotiť okolnosti, ktoré uviedol úrad práce sociálnych vecí a rodiny o tom, že otec sa do situácie, kedy nemá príjem dostal vlastným nezodpovedným konaním.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Súd prvého stupňa v zmysle § 226 ods. 1 O.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V danej veci okresný súd po zrušení jeho rozhodnutia krajským súdom doplnil dokazovanie dopytom na otca, či bol odsúdený a o oznámenie čísla konania, pod ktorým sa vedie trestné stíhanie. Následne vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom rozhodol rozsudkom len v prítomnosti opatrovníka a to i napriek tej skutočnosti, že matka dieťaťa vykázané doručenie predvolania nemala. Žiadne ďalšie dokazovanie v zmysle usmernenia krajského súdu okresný súd nevykonal, otca dožiadaným súdom nevypočul, nezisťovali jeho majetkové pomery, či otec má nejaký hnuteľný, nehnuteľný majetok a podobne. Nemožno sa uspokojiť len so zistením, či je vo výkone trestu odňatia slobody a či je zaradený do pracovného procesu. Krajský súd vyvodil, že pri zisťovaní skutkového stavu veci, okresný súd nepostupoval dôsledne, preto jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nedostatky v naznačenom smeru sú totiž nedostatkami v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie v predmetnej veci a zodpovedajú takej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd v procese dokazovania nesprávne postupoval, keďže sa rozhodnými skutočnosťami dôsledne nezaoberal a tieto najmä nezisťoval.
Úlohou okresného súdu bude preto v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať návrhom otca s prihliadnutím na dôvody predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu a to predovšetkým vypočuť otca dožiadaným súdom so zameraním na jeho osobné, zárobkové, ale aj majetkové pomery a zároveň vypočuť aj F. Y., ku ktorej zníženia výživného sa otec domáha a ktorá v priebehu konania nadobudla už plnoletosť a umožniť jej, aby sa k návrhu otca vyjadrila a ozrejmila svoje odôvodnené potreby.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere okresný súd opätovne vyhodnotí vykonané dokazovanie v zmysle ust. § 132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodne.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .