Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/33/2012

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/61/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: regionPRESS, s.r.o., so sídlom Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252 417, zastúpený PROSMAN A PARTNERI, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: F. V. - SONKA, s miestom podnikania U. XXX, F. Z., IČO: 37 748 076, zastúpená JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad, o zaplatenie 429,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9Cb/33/2012 - 80 zo dňa 23. 5. 2012, jednomyseľne takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 37,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: regionPRESS, s.r.o., so sídlom Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252 417, právne zast.: Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o., AK so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanej: Soňa Bjalončíková - SONKA, s miestom podnikania Mládeže 283, Spišská Teplica, IČO: 37 748 076, práv. zast.: JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad v konaní o zaplatenie 429,68 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 137,73 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 25,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 112,23 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Michala Petríka, advokáta, AK so sídlom Francisciho 25, Poprad v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 429,68 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 107,42 eur od 29.11.2007 až do zaplatenia, zo sumy 107,42 eur od 13.12.2007 až do zaplatenia, zo sumy 107,42 eur od 27.12. 2007 až do zaplatenia a zo sumy 107,42 eur od 2.1.2008 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.

Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že si žalovaná objednala službu - inzerciu v periodiku, ktoré žalobca vydáva, pričom táto inzercia bola uverejnená podľa požiadaviek žalovanej, a tak jej bola riadne a včas objednaná služba poskytnutá.

S poukazom na uvedené došlo podľa žalobcu k uzavretiu inominátneho kontraktu medzi žalobcom a žalovanou, pričom cena a rozsah poskytnutej služby bola dohodnutá vopred tak ako to vyplýva z vystavených a doručených faktúr. Žalobca vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry č. 126070535 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 28.11.2007, č. 126070560 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 12.12.2007, č. 126070596 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 26.12.2007 a č. 126070614 na sumu 107,42 vrátane DPH so splatnosťou dňa 1.1.2008 s tým, že žalovaná tieto faktúry ani čiastočne neuhradila. Na základe uvedeného je preto podľa žalobcu žalovaná v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a preto si tento uplatnil aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške.

Tunajší súd rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č.k. -20 zo dňa 12.12.2011 proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedla, že dlžnú čiastku neuhradila z dôvodu, že si u žalobcu neobjednávala žiadnu reklamu, čo podľa žalovanej znamená, že voči žalobcovi nemá žiadne záväzky. Žalovaná je samostatne zárobkovo činná osoba a ako jediná má tak právo vo svojom mene aj konať. Žiadna iná osoba nemá právo na akékoľvek konanie v jej mene. Ďalej poukázala na skutočnosť, že obchodné záväzkové vzťahy podnikateľov sú tak v Občianskom ako aj založené na princípe rovnosti strán a poskytovaní pravdivých informácií o tovare a službách. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu, čo v tomto prípade znamená, že uvedená reklama bola opakovane uverejňovaná bez osobného zadania a vedomia žalovanej.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.2.2012, v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej, že si u neho neobjednávala žiadnu reklamu, preto nemá voči nemu žiadne záväzky, nakoľko medzi účastníkmi prebiehala korektná obchodná spolupráca, ktorá spočívala v poskytovaní služieb žalobcom formou uverejňovania inzercie v jeho regionálnych novinách žalovanej. Žalobca plnil svoje záväzky riadne a včas, na základe čoho si žalovaná objednávala poskytovanie služieb, ktoré v mene žalobcu dojednával jej obchodný zástupca - pani M. M..

Súd vykonal dokazovanie predloženým listinnými dôkazmi, výsluchom žalovanej ako aj svedkov - M. M. a D. V. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predložených faktúr č. 126070535 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 28.11.2007, č. 126070560 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 12.12.2007, č. 126070596 na sumu 107,42 eur vrátane DPH so splatnosťou dňa 26.12.2007 a č. 126070614 na sumu 107,42 vrátane DPH so splatnosťou dňa 1.1.2008 súd zistil, že tieto vystavil žalobca pre žalovanú ako odberateľa pričom faktúrou č. 126070535 bola vyfakturovaná inzercia v dvoch regionálnych novinách Popradsko a Prešovsko číslo 45 v roku 2007, faktúrou č. 126070560 bola vyfakturovaná inzercia v dvoch regionálnych novinách Popradsko a Prešovsko číslo 47 v roku 2007, faktúrou č. 126070596 bola vyfakturovaná inzercia v dvoch regionálnych novinách Popradsko a Prešovsko číslo 49 v roku 2007 a faktúrou č. 126070614 bola vyfakturovaná inzercia v dvoch regionálnych novinách Popradsko a Prešovsko číslo 50 v roku 2007.

Z predložených regionálnych novín nazvaných Popradsko a Prešovsko, konkrétne z čísiel 45, 47, 49 a 50 súd zistil, že v týchto inzertných novinách bola zverejnená inzercia na predaj tehotenskej módy a kojeneckého textilu v predajni nachádzajúcej sa v P. Hlavnej ulice č. XX v P..

Z e-mailového podania žalobcu adresovaného na e-mailovú adresu F..F. súd zistil, že týmto e-mailovým podaním bol zaslaný zoznam neuhradených faktúr pánovi V. s tým, že následne pán V. e-mailovým podaním zo dňa 17.6.2010 žalobcovi uviedol, že pokiaľ tieto neboli uhradené, bude to uhradené najneskôr do konca mesiaca.

Zo zmlúv o inzercii č. 121070001 zo dňa 12.12.2006 a č. 121060041 zo dňa 6.6.2006 súd zistil, že žalovaná si u žalobcu objednala inzerciu v príslušnom počte, čísle regionálnych novín, pričom tieto zmluvy žalovaná vlastnoručne podpísala a opatrila svojou obchodnou pečiatkou.

Zo Zmluvy o inzercii č. 121070269 na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní súd zistil, že v tejto zmluve je ako dodávateľ uvedený žalobca a odberateľ uvedená žalovaná, pričom táto zmluva je opatrená obchodnou pečiatkou a podpisom povereného zástupcu žalobcu avšak na nej absentuje podpis ako aj obchodná pečiatka žalovanej, pričom táto zmluva sa mala okrem žalovanej a nezaplatenej inzercie týkať aj inzercie v liptovských inzertných novinách, pričom žalobca si neuplatňuje nárok na inzerciu v týchto novinách. Zároveň z tejto zmluvy súd zistil, že táto zmluva mala byť uzatvorená podľa ust. a v bode 13 tejto zmluvy si mali zmluvné strany dohodnúť, že túto zmluvu je možné zrušiť iba písomne: dohodou; odstúpením zo strany dodávateľa pre porušenie povinností odberateľov a stornovaním zo strany odberateľa.

Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní si žalovaná ústnou objednávkou objednala inzerciu u žalobcu, konkrétne v inzertných novinách Popradsko a Prešovsko, a to konkrétne u zamestnankyne žalobcu - pani M. M., pričom bežnou praxou žalobcu je, v prípade ak už bola predchádzajúca spolupráca, neuzatvárať zmluvy v písomnej forme, ale telefonickou objednávkou si dohodnúť ďalšiu inzerciu. Po právnej stránke kvalifikoval žalobca svoj návrh ako obchodnoprávny vzťah odvodený od ust. .

Zmluva o inzercii, ktorá sa týka prejednávaného návrhu nie je síce podpísaná žalovanou, ale bola uzatvorená na základe telefonickej objednávky žalovanej, pričom žalobca predložil aj ďalšie zmluvy, ktoré sa netýkali prejednávanej veci, ale ktorými chcel preukázať predchádzajúce objednávky inzercie žalovanej u žalobcu, na ktorých bola žalovaná podpísaná a bola tam aj jej pečiatka. Na základe týchto žalovanou vlastnoručne podpísaných zmlúv bola vykonaná inzercia pre žalovanú a táto následne túto inzerciu uhradila. Žalobca chcel len výjsť v ústrety žalovanej, aby nemusela dochádzať a podpisovať zmluvy a uľahčiť jej spôsob inzerovania, keď táto si inzerciu objednala telefonicky, niekedy začiatkom novembra 2007 a o tom, že došlo k uzavretiu tejto zmluvy svedčí aj e-mailová komunikácia manžela žalovanej s pani M. M. - zamestnankyňou žalobcu. Táto e-mailová komunikácia bola s manželom žalovanej z toho dôvodu, že túto e-mailovú adresu mal k dispozícii žalobca. Žalobca trval na tom, aby podpísala prvotné a už uhradené objednávky inzercie a následne v dobrej viere sa žalobca spoliehal na to, že žalovaná na základe svojej telefonickej objednávky inzercie a následnom vystavení a odoslaní faktúr riadne splní svoj záväzok.

Ako dôvod prečo Zmluva o inzercii č. 121070269 obsahuje objednanie inzercie aj v liptovských inzertných novinách resp. aby žalobca vysvetlil rozdiel spočívajúci v tom, že od žalovanej si na základe tejto zmluvy uplatňuje sumu 429,68 eur pričom táto zmluva o inzercii bola dojednaná na inzerciu v celkovej sume 584,98 eur, žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že objednávka inzercie v liptovských inzertných novinách bola stornovaná pokiaľ sa týka inzercie v dvoch liptovských inzertných novinách s tým, že jedna inzercia v liptovských inzertných novinách bola fakturovaná spoločnosti F., F..E..D.., ktorej spoločníkom je manžel žalovanej a ktorá bola aj uhradená. Toto storno bolo vykonané pánom V., ktorý bol podľa žalobcu poverený svojou manželkou - žalovanou na to, aby stornoval túto objednávku.

Na otázku súdu prečo keď podľa bodu 13 bolo možné túto Zmluvu o inzercii zrušiť iba písomne, bola táto zrušená ústne a inou osobou ako tou, s ktorou bola podľa žalobcu uzatvorená, žalobca uviedol, že možno existuje aj e-mailová komunikácia avšak túto nevie preukázať.

Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý mal vzniknúť na základe nejakej telefonickej objednávky, pričom nepreukázal ani túto objednávku. Žalovaná mala za to, že zo strany žalobcu ide o nekalé obchodné praktiky, pretože údajné služby zo strany žalobcu mali byť dodané niekedy v roku 2007 - 2008 a prvú výzvu na zaplatenie zaslal žalobca dňa 21.5.2011, teda po tri a pol roku. Podľa právneho zástupcu žalovanej žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nijako nepreukázal, že došlo k objednaniu služieb zo strany žalovanej. Je nepochybné, že inzercia vykonaná bola, avšak chybou resp. nedostatočným konaním žalobcu došlo k tomu, že žalobca žaloval nesprávnu osobu, ktorej nevznikla žiadna povinnosť plniť tento nárok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v minulosti, keď došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, žalovaná zmluvu riadne podpísala, pričom zmluvu, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok žalovaná nepodpísala a je v nej uvedená aj objednávka tretej osoby - spoločnosti F., s.r.o., pričom aj sama svedkyňa M. M. uviedla, že žalovaná resp. jej manžel žiadali o inzerciu s tým, že faktúra nemá byť vystavená pre žalovanú ale pre F., s.r.o., kde im následne uviedli fakturačné údaje. Z výpovede svedka D. V. bolo podľa právneho zástupcu žalovanej preukázané, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a F., s.r.o. a nie žalovanou, čomu nasvedčuje aj ďalšie konanie zamestnankyne žalobcu M. M., ktorá zasielala výzvu na úhradu faktúr e-mailom na adresu spoločnosti F., s.r.o. a nie žalovanej.

Z výpovede žalovanej na pojednávaní dňa 26.4.2012 súd zistil, že táto podniká od roku 1998 najmä ako veľkoobchod a maloobchod s tehotenskou módou, pričom spočiatku žalovaná tvrdila, že si nikdy u žalobcu neobjednávala žiadnu inzerciu. V čase, keď mala byť táto inzercia vykonaná, teda v roku 2007

mala žalovaná prevádzku v P., konkrétne na B. H. Č.. XX. Žalovaná poprela kontakt so zamestnancami žalobcu s tým, že jej prvá výzva na úhradu sporných faktúr bola doručená koncom mája 2011, pričom samotné faktúry jej doručené neboli.

Z výpovede svedkyne M. M. súd zistil, že táto pracuje u žalobcu ako obchodný zástupca od roku 2004, kde svedkyňa navštívila predajňu žalovanej v P., pričom sa nerozprávala so žalovanou ale len s predavačkou, ktorá jej následne dala telefonický kontakt na žalovanú, na čo si následne dohodla svedkyňa so žalovanou stretnutie v jej predajni v Prešove. Pri osobnom stretnutí svedkyne so žalovanou v jej predajni bol prítomný aj manžel žalovanej a prvé objednávky žalovanej boli aj žalovanou podpísané. Svedkyňa mala viacero telefonických kontaktov na žalovanú resp. jej manžela D. V., s ktorými oboma riešila objednávky inzercie žalovanej. Podľa svedkyne jej žalovaná osobne predložila plagát, ktorý chce zverejniť v novinách a dohodli sa aj na veľkosti inzercie, koľkokrát a v akých periodikách má byť zverejnená. Následne manžel žalovanej D. V. stornoval inzerciu v liptovských regionálnych novinách. Podľa svedkyne jej pán V. neustále uvádzal, že predmetné faktúry uhradia po tom, ako si ich preverí u svojej manželky - žalovanej. Nakoľko spočiatku so žalovanou boli uzavreté písomné zmluvy o inzercii, ktoré žalovaná uhradila, nemala svedkyňa dôvod pochybovať o úhrade resp. vzniku zmluvného záväzku len na základe ústnej objednávky bez podpisu zmluvy žalovanej. Ďalej svedkyňa súdu uviedla, že časť reklamy bola fakturovaná na žalovanú a časť na obchodnú spoločnosť F., s.r.o., a to na základe žiadosti žalovanej, resp. jej manžela, ktorí jej uvádzali, ktorej právnickej alebo fyzickej osobe má vystaviť faktúru.

Z výpovede svedka D. V. na pojednávaní dňa 23.5.2012 súd zistil, že tohto viackrát kontaktovala M. M. ako obchodná zástupkyňa inzertných novín s tým, že pred určitou dobou s ňou bol on ako aj jeho manželka v osobnom kontakte. V minulosti, keď sa uzatvárala zmluva o reklame, svedkovi M. M. v roku 2007 viackrát volala, nakoľko svedok ako konateľ firmy F., s.r.o. otváral predajňu v Liptovskom Mikuláši. M. M. svedkovi navrhla inzerciu v liptovských inzertných novinách s tým, že ak zadá inzerciu vo viacerých inzertných novinách a opakovane, tak mu žalobca poskytne veľkú zľavu, dokonca až 70 %. Po niekoľkých telefonátoch svedok s touto inzerciou súhlasil s tým, že súhlasil aj s inzerciou v popradských a prešovských inzertných novinách, nakoľko táto hromadná inzercia bola lacnejšia. V tom čase svedok zaslal e-mail s fakturačnými údajmi firmy F., s.r.o., kde po dlhšej dobe cca 2 rokov mu volala M. M., že majú neuhradený záväzok, na čo jej svedok oznámil, že po preverení u ekonómky, ak majú tento záväzok, tak ho uhradia. Následne pani M. zaslala svedkovi e-mail na základe ktorého svedok faktúru uhradil. Ohľadom ostatných faktúr, tieto sa podľa svedka týkali jeho manželky, a preto svedok uviedol M. M., že toto oznámi manželke, avšak táto poprela, žeby si objednávala nejakú reklamu. Podľa vyjadrenia svedka do podnikania svojej manželky nezasahuje a nemá ani žiadnu plnú moc aby konal v jej mene, preto ani nemohol dohodnúť, že časť objednávky uhradí jeho manželka - žalovaná v tomto konaní. Inzerciu v popradských, prešovských a liptovských inzertných novinách podľa svedka jednoznačne zadávala firma F., s.r.o..

Podľa ust. ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby titulom neuhradenej ceny za poskytnutú službu, a to inzerciu v periodiku, ktoré žalobca vydáva, ktorú mal vykonať na základe objednávky a následnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou.

Vykonaným dokazovaním na základe dôkazov navrhnutých žalobcom a žalovanou nemal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa ust. tak ako to tvrdil žalobca, nakoľko písomné vyhotovenie tejto zmluvy o inzercii č. 121070269 neobsahuje podpis žalovanej. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o vzniku záväzku žalovanej titulom uzatvorenia tejto zmluvy nakoľko podľa samotného písomného vyhotovenia tejto

zmluvy, ktorá bola uzatvorená ústne, je túto možné zrušiť resp. stornovať iba písomne, pričom sám žalobca uvádzal ústne storno časti objednávky žalovanej, a to iným subjektom ako bol účastník tejto zmluvy D. V..

Občianskoprávna úprava je založená na princípe bezformálnosti právnych úkonov, kde len pri určitých právnych úkonoch zákon vyžaduje písomnú formu. V prípade, že účastníci zmluvného vzťahu uzavrú zmluvu ústne, tak ako to malo byť v prejednávanom prípade, účastníka, ktorý sa domáha nárokov z tejto zmluvy zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu a obsah zmluvného vzťahu. Účastníci konania majú v zmysle ust. procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností, pričom dôkazné bremeno v takomto sporovom konaní primárne zaťažuje žalobcu. Žalobca tvrdil, že poskytol žalovanej služby, čo nebolo ani v konaní sporné, a to formou inzercie vo svojom periodiku avšak spornou zostala otázka, či tieto služby poskytol žalovanej na základe jej predchádzajúcej ústnej resp. telefonickej objednávky. Na preukázanie tejto skutočnosti objednávky služby žalovanou žalobca predložil súdu predchádzajúce zmluvy o inzercii so žalovanou, ktoré žalovaná vlastnoručne podpísala a ktoré zároveň opatrila svojou obchodnou pečiatkou. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné dodať, že každý účastník obchodného vzťahu je povinný postupovať v rámci týchto vzťahov s náležitou opatrnosťou, kde aj sám žalobca uviedol, že časť objednávky inzercie bola aj napriek tomu, že podľa tejto neformálnej zmluvy o inzercii bola objednávateľkou žalovaná, fakturovaná na obchodnú spoločnosť F., s.r.o. bez toho, aby došlo k zmene odberateľa tejto služby zo žalovanej na F., s.r.o.. Naviac aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poverený zamestnanec žalobcu, ktorý mal dojednávať inzerciu v regionálnych novinách - M. M., v rámci odberateľa nerozlišovala medzi žalovanou, manželom žalovanej a obchodnou spoločnosťou F., s.r.o., preto žalobca nepreukázal nielen vznik záväzkového vzťahu, ale ani pasívnu legitimáciu žalovanej. Zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o inzercii na základe ktorej mal byť podľa žalobcu založený tento záväzkovo-právny vzťah nevyplýva skutočnosť, že žalobca môže uverejniť aj inzeráty naviac, resp. meniť na základe telefonickej alebo ústnej objednávky rozsah objednanej inzercie ako aj skutočnosť, že za žalovanú môže objednať inzerciu iná osoba.

Žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú ani z ním predloženej e-mailovej komunikácie, nakoľko táto bola vedená s manželom žalovanej a nie so žalovanou, ktorá je samostatný právny subjekt, preto ani manžel žalovanej bez osobitného plnomocenstva nemohol žalovanú aj s prihliadnutím na bezformálnosť takéhoto právneho vzťahu zastupovať. Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k uzavretiu inominátnej ústnej zmluvy medzi účastníkmi a na jej základe poskytol plnenia pre žalovanú za vopred dohodnutých podmienok, ktoré čiastočne na základe žiadosti, ako to sám uvádzal, manžela žalovanej zmenil v dôsledku čoho mal vzniknúť žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom. S poukazom na uvedené z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu jednak nepreukázaním vzniku záväzkového vzťahu, t.z. že došlo k objednávke inzercie tak ako bola táto zverejnená v regionálnych novinách a ani nepreukázaním pasívnej legitimácie žalovanej, t.j. že túto inzerciu objednala žalovaná vo svojom mene a nie iná osoba, súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. 142 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaná vyčíslila trovy konania písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.5.2012, teda v zákonnej lehote troch pracovných dní, kde vo svojom vyčíslení si uplatnila trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 25,50 eur a trovy právneho zastúpenia svojho právneho zástupcu za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava veci, účasť na pojednávaniach dňa 26.4.2012 a dňa 23.5.2012, každý úkon právnej pomoci á 29,87 eur. Žalovanou vyčíslená náhrada za jeden úkon právnej pomoci je v nesprávnej výške nakoľko vychádzajúc z výšky uplatnenej istiny 429,68 eur predstavuje jeden úkon právnej pomoci podľa ust. vyhlášky č. sumu 29,78 eur. Žalovanou uplatnený režijný paušál vo výške 7,63 eur je v správnej výške, preto s poukazom na uvedené súd v súlade s citovanou vyhláškou priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 112,23 eur, teda celkové trovy konania žalovanej po zarátaní uhradeného súdneho poplatku predstavujú sumu 137,73 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.