Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-160-2008.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/160/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: H.. X. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, K., proti odporcovi: Q. O., zastúpenému JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, Madvu 330/27, P.O. Box 22, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 393,04 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o..
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 66.387,84 eur (2.000.000,- Sk) ako nemajetkovej ujmy, ktorú mu spôsobil tým, že si voči nemu neplnil finančné záväzky vyplývajúce zo zmluvných vzťahov a on sa musel domáhať svojho nároku súdnou cestou. Okrem toho ho odporca hanlivo, poškodzujúco na odbornej povesti odvolal z funkcie likvidátora Y. V., Š..V.. „. J.Á.“ z dôvodu „nejasnej likvidácie“. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca ho v konaní sp.zn. 7C/130/02 nepravdivo ohováral a osočoval, že si neplnil povinnosti likvidátora, pričom tieto jeho tvrdenia Krajský súd v Trenčíne neuznal za pravdivé. Odporca tiež inicioval trestné konanie, kde bol nepriamo obvinený z porušení zákonov vo finančnom hospodárení. Hoci bol predvolaný ako svedok, musel sa vyviniť akoby bol obvinený. Tieto podnety odporcu sa preukázali ako nepravdivé. Ujma mu bola spôsobená aj tým, že odporca voči nemu inicioval exekučné konanie, ktoré sa ukázalo ako nedôvodné a ktoré mu spôsobovalo len stres a finančne ho poškodilo. Nakoniec navrhovateľ poukázal na to, že odporca celé roky, takmer na každom zasadnutí zastupiteľstva pri hodnotení predchádzajúcich uznesení, ho vyhlasoval za vinného za nesplnenie si úlohy - neodovzdania agendy po š.p. Y.. Navrhovateľ uviedol, že túto agendu sprístupnil a zo strany odporcu nebol ani najmenší záujem o riešenie veci dohodou. Toto správanie odporcu malo za následok totálnu diskreditáciu jeho odbornej spôsobilosti v rámci okresu, ale aj Slovenska. Ďalej uviedol, že permanentný stres prejavujúci sa zvýšenou hladinou adrenalínu, mu zapríčinil zdravotné problémy - nepracovanie žalúdka, kŕče v svaloch, tuhnutie šije, zablokovanie otáčania krčných stavcov, nedokrvovanie hlavy, zaseknutie nervov, zvonenie v hlave a stratu počuteľnosti až na 33%.
Na pojednávaní navrhovateľ dodal, že v dôsledku toho, že mu odporca tri roky nevyplácal odmenu, mal finančné ťažkosti, bol odkázaný na vyživovanie manželkou, peniaze si musel požičať aj od dcéry. Toto všetko vplývalo na jeho vyrovnanosť, jeho manželka z toho bola nervózna, videl výčitku v jej očiach vždy, keď sa spomenuli financie. Taktiež v očiach svojich detí v tejto súvislosti videl, že ho považujú za neschopného. Uviedol, že za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv zo strany odporcu považuje aj to, že prakticky na každom zasadnutí mestského zastupiteľstva odporcu bol osočovaný
zo strany hlavného kontrolóra, že neodovzdal agendu súvisiacu s likvidáciou Y. V., Š..V.. Navrhovateľ tiež uviedol, že po odvolaní z funkcie likvidátora sa už neuchádzal o podobné miesto, cítil sa byť očiernený, nedokázal to prekonať. Uviedol, že zdravotné problémy, ktoré v období odvolania z funkcie likvidátora mal, boli v súvislosti s dlhotrvajúcim stresom, šlo o stály prísun adrenalínu a je známe, že najpravdepodobnejšou príčinou tuhnutia šije je práve adrenalín. V súčasnosti, keď má kľud, sa jeho stav omnoho zlepšil.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný, pretože nepreukázal neoprávnený zásah do svojich osobnostných práv. Za takýto zásah nemožno považovať skutočnosť, že s navrhovateľom boli v minulosti vedené súdne spory. Poprel, že by z jeho strany došlo k osočovaniu navrhovateľa v súdnom spore. K odvolaniu navrhovateľa z funkcie likvidátora uviedol, že išlo o bežný postup, navrhovateľ bol odvolaný na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva. Podľa neho dôvod, pre ktorý bol navrhovateľ odvolaný, nemôže spôsobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. K vyjadreniam hlavného kontrolóra na zasadnutí mestského zastupiteľstva uviedol, že z jeho strany išlo len o oboznámenie s plnením predchádzajúcich uznesení s tým, že hlavný kontrolór iba skonštatoval, že uznesenie naplnené nebolo, pretože agenda nebola protokolárne odovzdaná. Odporca uviedol, že z jeho strany voči navrhovateľovi nebolo vedené žiadne trestnoprávne konanie a exekučné konanie vedené proti nemu bolo iniciované na základe právoplatného exekučného titulu. Odporca uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporca zasiahol do jeho osobnostných práv tak, že by tento zásah bol spôsobilý privodiť mu ujmu napr. v spoločenskom živote. V súvislosti s nárokom navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka Ing. Q. S., oboznámením obsahu upovedomenia o začatí exekúcie EX 535/05, uznesenia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 13.9.2007 č.k. 9Er/201/2005-23, vyjadrenia odporcu zo dňa 14.7.2003 v konaní sp.zn. 7C/130/02, predvolania svedka z 5.1.2005, uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v O. dňa 25.4.2001, zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho Mestského zastupiteľstva v O. dňa 14.5.2007, dôvodovej správy k vyplateniu odmeny bývalému likvidátorovi č. XXX/XXXX, vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-XXXX/X-OSV-PD- XXXX, oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 7C/130/02 a 5C/227/2002, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v období od 10.12.1991 do 25.4.2001 pôsobil ako likvidátor spoločnosti Y. Š..V.. V. B. J.. Vo funkcii pôsobil na základe vymenovania Mestským zastupiteľstvom v O.. Na zasadnutí konanom dňa 25.4.2001 Mestské zastupiteľstvo v O. prijalo uznesenie č. XX/XXXX, ktorým bol navrhovateľ z funkcie likvidátora odvolaný z dôvodu nejasného priebehu doterajšej likvidácie podniku Y. Š..V.. V. B. J.. Uvedeným uznesením bol zároveň vymenovaný nový likvidátor Ing. X. V. a navrhovateľovi bolo uložené, aby odovzdal všetku agendu Y. Š..V.. V. v likvidácii menovanému likvidátorovi.
Navrhovateľ sa v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 7C/130/02 voči odporcovi domáhal zaplatenia 264.000,- Sk s prísl. ako splatnej mzdy, ktorú mu odporca od 1.1.1999 prestal vyplácať. Odporca sa v uvedenom konaní bránil tým, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti likvidátora, v žalovanom období funkciu likvidátora nevykonával, bol nečinný (č.l. 141, 196 a 503 spisu sp.zn. 7C/130/02). Tieto vyjadrenia uvádzal v období rokov 2003 a 2004. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7.3.2007 č.k. 5Co/188/2004-524 bol rozsudok súdu I. stupňa zmenený tak, že odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 264.000,- Sk s prísl..
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/227/2002 vyplýva, že navrhovateľ Ing. X. V., likvidátor Y. V., Š..V.. B. J., sa domáhal voči odporcovi Ing. X. Š. vydania, na základe protokolu, celej agendy týkajúcej sa likvidácie Y. V., Š..V.. B. J.. Rozsudkom zo dňa 8.12.2003 č.k. 5C/227/2002-29, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 14.4.2005 č.k. 4Co 62/04-48, bolo návrhu navrhovateľa Ing. X. V. vyhovené. Na základe uvedeného rozsudku bola voči navrhovateľovi v tomto konaní vedená exekúcia EX 535/05 súdnym exekútorom X. F.. Účastníkmi exekučného konania boli oprávnený Ing. J. P., likvidátor spoločnosti Y. V., Š..V.. a povinný Ing. X. Š. (t.j. navrhovateľ v tomto konaní). Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.9.2007 č.k. 9Er/201/2005-23 bola exekúcia na návrh oprávneného zastavená.
Z pripojeného spisu OR PZ v V. č.: ČVS: ORP-XXXX/X-OSV-PD-XXXX bolo zistené, že na základe trestného oznámenia Ing. J. P.Y., ktorý pôsobil ako J. Y. V., š.p. a Š. V., W..Y..R.. O., bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona. V uvedenom konaní bol navrhovateľ vypočutý ako svedok.
Zo zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho Mestského zastupiteľstva v O. zo dňa 14.5.2007 vyplýva, že predmetom zasadnutia bola aj dôvodová správa k vyplateniu odmeny bývalému likvidátorovi (t.j. navrhovateľovi). V rámci diskusie Ing. R. uviedol, že navrhovateľovi neboli vyplatené finančné prostriedky z dôvodu, že zastávali názor, že si navrhovateľ svoju činnosť neplnil, z ktorého dôvodu bol v roku 2000 aj odvolaný. Informoval aj o tom, že hlavný kontrolór na každom zasadnutí mestského zastupiteľstva informuje o uznesení týkajúcom sa neodovzdanej agendy reštaurácií.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy voči odporcovi z dôvodu, že odvolaním z funkcie likvidátora bola diskreditovaná jeho odborná spôsobilosť a on sa už nedokázal uchádzať žiadne miesto, zostal nezamestnaný. V dôsledku nevyplácania odmeny zo strany odporcu sa dostal do finančných problémov, v oblasti rodinných vzťahov pociťoval výčitky zo strany manželky (vypovedané aj nevypovedané), v očiach detí sa cítil byť neschopným. Dôsledky dlhodobého stresu mu spôsobili zdravotné problémy - zvýšená hladina adrenalínu a s tým spojené nepracovanie žalúdka, tuhnutie šije, kŕče v svaloch, zaseknutie nervov, zablokovanie otáčania krčných stavcov, nedokrvovanie hlavy, zvonenie v hlave, strata počuteľnosti až na 33%. Z jeho výpovede vyplynulo, že tieto problémy sa u neho prejavovali práve v období, keď bol odvolaný z funkcie likvidátora, v súčasnosti, keď má kľud, je jeho stav omnoho lepší. Navrhovateľ tiež v konaní tvrdil, že sa cíti byť neustále očierňovaný odporcom, keď na zasadnutiach mestského zastupiteľstva bol zo strany hlavného kontrolóra obviňovaný z neodovzdania agendy likvidátora.
V konaní bol vypočutý ako svedok Ing. Q. S., ktorý pôsobil ako primátor mesta O. v rokoch 1991 až 1994 a hlavný kontrolór odporcu v rokoch 1998 a 1999. Vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ, vzhľadom na svoje vzdelanie, mal predpoklady k tomu, aby sa likvidácia podarila uskutočniť. Podľa jeho názoru k odvolaniu navrhovateľa z funkcie došlo pre triviálnu vec - predložil ručne písanú správu o priebehu likvidácie, ktorá sa potom prepisovala a on tento prepis nepodpísal. Podľa svedka išlo len o zámienku. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva bol svedkom toho, že zo strany jedného poslanca bol navrhovateľ obvinený, že ako likvidátor vystupoval arogantne. Svedok uviedol, že nešlo o aroganciu, navrhovateľ na zasadnutiach mestského zastupiteľstva predkladal rôzne návrhy v rámci likvidácie a vystupoval pritom dôrazne. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že ani po odvolaní z funkcie likvidátora nepovažoval navrhovateľa za nedôveryhodného alebo profesionálne neschopného, on aj vystúpil v rámci zasadnutia mestského zastupiteľstva s tým, že u navrhovateľa nešlo o neznalosť problematiky. Zastával názor, že pokiaľ by navrhovateľ pokračoval v likvidácii, mesto O. by dopadlo lepšie. Potvrdil tiež, že na zasadnutiach mestského zastupiteľstva sa hlavný kontrolór vyjadroval tak, že sa v likvidácii nič nedeje, podľa jeho názoru však hlavný kontrolór neovládal systém likvidácie, pretože predpisy o malej privatizácii boli veľmi zložité.
Odporca v konaní vzniesol voči nároku navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy námietku premlčania.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Navrhovateľ sa domáhal súdnej ochrany - náhrady nemajetkovej ujmy - z dôvodu neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv zo strany odporcu.
Predpokladmi zodpovednosti za neoprávnený zásah podľa § 13 Občianskeho zákonníka je: 1. neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva navrhovateľa, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnosť navrhovateľa; 2. nemajetková ujma, t.j. ujma na osobnosti navrhovateľa v jeho fyzickej, psychicko-morálno-sociálnej integrite, pričom táto ujma musí spočívať v znížení dôstojnosti alebo vážnosti navrhovateľa v spoločnosti alebo v inej závažnejšej ujme, kde nepostačuje morálna satisfakcia; 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou.
V danom prípade má podľa navrhovateľa neoprávnený zásah spočívať v tom, že odporca voči nemu inicioval trestné konanie a exekučné konanie, ktoré boli bezdôvodné. V konaní bolo zistené, že voči navrhovateľovi bolo vedené exekučné konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. 9Er/201/2005, predmetom ktorého bolo vydanie agendy týkajúcej sa likvidácie Y. V., Š..V.. B. J.. Toto konanie však bol vedené na základe návrhu oprávneného H.. J. P., J. Y. V., š.p., odporca nebol účastníkom uvedeného exekučného konania. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľ bol vypočutý ako svedok v rámci trestného konania vedeného na OR PZ v V. pod č.: ČVS:ORP-XXXX/X-OSV-PD-XXXX. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona, obvinenie voči konkrétnej osobe vznesené nebolo a trestné stíhanie bolo vedené na základe trestného oznámenia Ing. J. P. Odporca toto trestné konanie neinicioval. V uvedených prípadoch teda nemožno hovoriť o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv navrhovateľa zo strany odporcu.
Za neoprávnený zásah navrhovateľ označil to, že odporca ho odvolal z funkcie likvidátora Y. V., Š..V.. B. J. hanlivo a poškodzujúco na jeho dobrej povesti, keď ako dôvod bol uvedený „nejasný priebeh likvidácie“. Toto odvolanie malo spôsobiť diskreditáciu navrhovateľa v profesionálnej oblasti. Bolo preukázané, že k odvolaniu navrhovateľa došlo na základe uznesenia mestského zastupiteľstva odporcu, teda v súlade so zákonom. Taktiež mal neoprávnený zásah zo strany odporcu do jeho osobnostných práv spočívať v tom, že v rámci konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 7C/130/02 ho odporca ohováral a osočoval, keď tvrdil, že funkciu likvidátora riadne nevykonával. Z obsahu pripojeného spisu bolo zistené, že odporca zdôvodňoval to, že od roku 1999 nevyplácal navrhovateľovi odmenu likvidátora z dôvodu, že v danom období podľa neho túto činnosť prakticky nevykonával. V rámci konania bolo právoplatne rozhodnuté, že odmena za žalované obdobie navrhovateľovi patrí a jeho nárok je oprávnený. Z obsahu spisu podľa názoru súdu nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by zo strany odporcu na základe jeho vyjadrení došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, teda k zásahu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom (právnym poriadkom) a v dôsledku ktorého by došlo k poškodeniu povesti či dobrého mena navrhovateľa.
Neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa bolo podľa jeho vyjadrenia aj to, že na zasadnutiach mestského zastupiteľstva ho hlavný kontrolór mesta označoval za vinného za neodovzdanie agendy týkajúcej sa likvidácie Y. V., š.p.. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/227/2002 bolo zistené, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť odovzdať protokolárne všetky doklady týkajúce sa likvidácie Y. V., Š..V.. so sídlom v O. v likvidácii Ing. X. V. - likvidátorovi - vzhľadom k tomu, že po jeho odvolaní z funkcie novému likvidátorovi agendu súvisiaci s likvidáciou neodovzdal, a to napriek viacerým výzvam. Odporca v konaní uviedol, že na zasadnutiach mestského zastupiteľstva hlavný kontrolór mesta len oboznamoval stav v súvislosti s odovzdaním agendy, t.j. že agenda zo strany navrhovateľa odovzdaná nebola. Takéto konanie, resp. vyjadrenie, podľa názoru súdu tiež nemožno označiť ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa.
V konaní súd skúmal, či navrhovateľovi konaním odporcu bola spôsobená ujma ako jeden z predpokladov pre priznanie nároku navrhovateľa. Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že v oblasti jeho rodinného života pociťoval výčitky zo strany manželky a tiež vyčítavé pohľady detí v súvislosti s tým, že mu odporca nevyplácal odmenu a rodina mala finančné problémy. Iné následky navrhovateľ neuvádzal. Dokazovaním teda bolo zistené, že v tejto oblasti nedošlo k vážnejšiemu narušeniu vzájomných vzťahov. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že v dôsledku odvolania z funkcie likvidátora došlo k jeho profesionálnej diskreditácii, čo vylučovalo jeho uplatnenie v obdobnej funkcii. Z jeho výpovede však vyplynulo, že navrhovateľ sa o žiadne pracovné miesto ani neuchádzal. Nemožno preto považovať za objektívne preukázané, že práve odvolanie z funkcie likvidátora by malo za následok nemožnosť jeho pracovného uplatnenia. Túto skutočnosť navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v konaní vychádzal len zo svojich subjektívnych pocitov. Z výpovede svedka Ing. S. naopak vyplynulo, že v dôsledku odvolania z funkcie likvidátora nepovažoval navrhovateľa za profesionálne neschopného, naďalej mal jeho dôveru. Navrhovateľ uvádzal aj vznik ujmy na zdraví - zdravotné problémy, ktoré mal práve v čase jeho odvolania z funkcie likvidátora - zvýšená hladina adrenalínu a s tým spojené nepracovanie žalúdka, tuhnutie šije, kŕče v svaloch, zaseknutie nervov, zablokovanie otáčania krčných stavcov, nedokrvovanie hlavy, zvonenie v hlave, strata počuteľnosti až na 33%. V konaní však žiadnym spôsobom nebola existencia týchto problémov preukázaná, rovnako ako príčinná súvislosť týchto problémov s konaním odporcu.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má majetkový charakter a podlieha režimu premlčania. Právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Odporca v konaní voči nároku navrhovateľa vzniesol námietku premlčania. Súd preto musel prihliadnuť i na túto skutočnosť v konaní. K odvolaniu navrhovateľa z funkcie likvidátora došlo v roku 2001, taktiež vyjadrenia odporcu v rámci konania sp.zn. 7C/130/02, ktoré mu navrhovateľ vytýkal, odporca urobil v rokoch 2003 a 2004. Návrh na súd navrhovateľ podal v roku 2008. Pokiaľ by mu uvedeným konaním odporcu aj vznikol nárok na peňažnú satisfakciu, tento nárok si navrhovateľ uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by nebolo možné nárok navrhovateľovi priznať.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý by v značnej miere znížil jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti a teda nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil. Rozhodol preto tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške - v sume 393,04 eur. Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 23.4.2012 a 23.5.2012), 2 x
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..