Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-28-1992.pdf
PDF · 105.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10C/28/1992
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Železnice SR so sídlom v Bratislave, na ul. Klemensovej č. 8, IČO: 31 364 501 proti odporcovi: C. Č., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y.V., T. N. U. Č..XX, prechodne H. W. XXX, Q. I. U. XX XNH, D.Ľ. H., zast. C. Č., H. D. Y. T. N. U. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700 o náhradu škody takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 249,95 eur bezúročne ako aj trovy konania v sume 158,14 eur, a to v mesačných splátkach po 50,00 eur, vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, počnúc mesiacom jún 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Odporca je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 727,37 eur na účet tunajšieho súdu, a to v mesačných splátkach po 50,00 eur, vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, počnúc mesiacom jún 2012 pod následkom straty výhody splátok.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 316,34 eur (9 530,00 Sk) z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že odporca mylnou manipuláciou zabezpečovacieho zariadenia prestavil výhybku pod posunujúcim dielom, po ktorej došlo k šplhaniu vozňa na koľajnici a k vykoľajeniu ďalších vozňov a následnému vzniku škody.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu - manželka odporcu, uviedla, že manžel jej povedal, že je v tom nevinne a podľa jej názoru neuznáva odporca - jej manžel, nárok navrhovateľa z toho dôvodu, že ho nemajú z čoho uhradiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré predložili, znaleckým dokazovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.5.1991 došlo na Železničnej stanici Q. k nehodovej udalosti - k vykoľajeniu dvoch železničných vozňov pri posune. Podľa udania navrhovateľa, odporca, ktorý pracoval ako signalista, prestavil výhybku
č. 1A pod posunujúcim dielom, po ktorom došlo k šplhaniu vozňa na koľajnici a následnému vykoľajeniu vozňov.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že on nehodu nezavinil, pričom bezprostredne po nehode v ten istý deň nevedel uviesť príčinu vykoľajenia. Až neskôr začal tvrdiť, že príčina mohla spočívať v znečistení železničného priecestia. Toto svoje tvrdenie odôvodnil tým, že na skutočnú príčinu nehody nemohol vo vtedajšom čase poukázať, pretože bol vystavený tlaku, že príde o funkciu, resp. o zamestnanie a byt a bol pod tlakom prednostu stanice Y. C..
Svedkovia Š. H. Z. V.. Y. C. vo svojej výpovedi uviedli, že bezprostredne po havárií sa dostavili na miesto nehody a zisťovali príčiny nehody. Preskúmali všetky okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na vykoľajenie, pričom zabezpečovacie zariadenie vykazovalo správnu činnosť, nezistili znečistené priecestie ani žiadne zásahy, pokiaľ ide o technický stav železničných vozňov. Prípad uzavreli s tým, že haváriu zavinil odporca a bol postúpený komisií, ktorú tvorili experti na nehodové udalosti a potvrdili príčiny havárie.
V konaní ustanovený znalec Ing. Arnold Urda vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vykoľajenie dvoch vozňov na výhybke č. 2 zavinil odporca. Podľa neho odporca sa nepresvedčil, či vozidla posunujúceho dielu opustili výhybku č.2/1 a prestavil výhybku 2/1A, čím došlo k vykoľajeniu dvoch vozňov na výhybke. Tvrdenie odporcu, že príčinou havárie bolo znečistené priecestie je výmysel, ktorý mal odvrátiť pravú príčinu od nehody.
Svedok Ľ. K. uviedol, že v kritický deň, keď došlo k vykoľajeniu vozňov, mu odporca ako svojmu nadriadenému túto skutočnosť oznámil a on to zároveň oznámil prednostovi V.. C. a námestníkovi H.. Na mieste nehody sa zdržal krátku chvíľu, pretože jeho úlohou bolo zabezpečiť prestavenie hnacieho vozidla a k výsledku vyšetrenia nehody sa vyjadriť nevedel.
Vypočutý svedok N. B. popísal dopravnú nehodu s tým, že keď prestavovali vozne zo 7. koľaje na 5. koľaj, v polovici vlaku vozne povyskakovali. Uviedol, že to mohlo byť z toho dôvodu, že došlo k prestaveniu výhybky. Hneď po nehode to oznámili prednostovi stanice a bezprostredne po havárií prišli na miesto námestník, prednosta stanice ako aj ďalší ľudia. Podľa jeho názoru došlo k prestaveniu výhybky. Ďalej uviedol, že pri vyšetrovaní sa ukázalo, že to bola chyba signalistu - odporcu.
Súd po nariadení kontrolného znaleckého dokazovania Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, súd zistil, že vznik nehodovej udalosti svojím konaním zapríčinil odporca a táto okolnosť je podrobne rozvedená od str. 4 až po str. 7 znaleckého posudku Ing. Arnolda Urda. V závere tohto posudku je ďalej uvedené, že k dopravnej nehode v žiadnom prípade nedošlo následkom okolnosti stojacich mimo pracovných úkonov odporcu a že za škodu vzniknutú vykoľajením vagónov zodpovedá odporca tak, ako to bolo uvedené aj v záverečnej správe zo dňa 28.5.1991.
Na námietky odporcu k tomuto znaleckému posudku Ústav súdneho inžinierstva podal písomné vyjadrenie k námietkam s tým, že tento znalecký posudok k danému prípadu bol spracovaný na základe predloženého spisu, v ktorom boli dostačujúce materiály odbornej šetriacej komisie Železnice určujúcej príčinu vzniku uvedenej nehodovej udalosti.
Súd preto rozsudkom zo dňa 22.3.2006 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9 530,00 Sk bezúročne, pričom účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Odporca sa proti tomuto rozsudku odvolal a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.4.2008 vyššie uvedený rozsudok zrušil. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil príčiny vzniku a priebehu škodovej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody. Preto odvolacie námietky odporcu sa javia skutkovo aj právne bezvýznamné a je nevyhnutné uzavrieť, že odporca v predmetnom sporovom konaní po splnení si svojich povinnosti tvrdenia určitých okolnosti, ktorými sa snažil preukázať, že tu nie je dané jeho zavinenie v spojení s protiprávnym úkonom v príčinnej súvislosti k vzniku škody, ktorá je voči nemu uplatňovaná v konaní, v zásade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení v konaní. Na druhej strane však súdu prvého stupňa vytýkal, že opomenul akýmkoľvek spôsobom zistiť a vyhodnotiť zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovení § 179 a 183 ods. 1, 2 Zákonníka práce a zistiť a odôvodniť výšku škody, rozsah jej náhrady, vrátane eventuálnej moderácie.
Navrhovateľ naďalej zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 316,34 eur (9 530,00 Sk) a požadoval aj náhradu trov konania. Poukázal na to, že podľa Zákonníka práce platného v tom čase, keď došlo ku škode podľa § 183 ods. 1,2 Zákonníka práce, môže súd použiť moderačné právo, to znamená, že môže, ale nemusí. Zároveň poukázal na to, že ku škode došlo v priestoroch železničnej stanice, čiže poukázal na spoločenský význam škody, kde mohlo dôjsť nielen ku škode na majetku ale mohlo dôjsť aj ku škode na životoch. Súd si vyžiadal od navrhovateľa pracovné hodnotenie na navrhovateľa a zároveň jeho zárobky ako aj zárobky jeho manželky a opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.2.2010 tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 249,95 eur bezúročne, trov konania v sume 158,14 eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a zároveň odporcu zaviazal aj na zaplatenie trov štátu v sume 727,37 eur. Odporca proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie a zároveň požiadal, aby mu súd priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. Okresný súd Košice-okolie uznesením zo dňa 13.5.2010 nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.9.2011 bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, zrušený a v rozsahu zrušenia mu vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa riadne odôvodniť, a to jednak čo do základu priznanej náhrady a jednak aj čo do výšky priznanej náhrady.
Z oznámenia navrhovateľa súd zistil, že odporca v rozhodnom období mal priemerný zárobok 3 530,00 Sk. Výška spôsobenej škody bola 14 296,00 Sk, k náhrade mu bola predpísaná škoda vo výške 2/3 skutočnej škody, t.j. 9 530,00 Sk. Z toho dôvodu vyplýva, že pri predpisovaní náhrady škody odporcovi bol dodržaný vtedy platný Zákonník práce (§ 179 ods. 2), teda predpísaná škoda nepresiahla trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ktorý bol 10 590,00 Sk.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu - manželka odporcu, uviedla, že odporca jej povedal, že je v tom nevinne a že jej manžel neuznáva nárok navrhovateľa z dôvodu, že ho nemajú z čoho uhradiť. Ďalej uviedla, že požiadali o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, avšak nebolo im vyhovené a keďže uhrádzajú aj hypotekárny úver, nezvládnu zaplatiť ešte aj žalovanú sumu. Ďalej uviedla, že jej manžel
- odporca mesačne zasiela 700,00 libier a ponecháva si iba sumu, ktorú potrebuje na uhrádzanie ubytovania, poistného, dopravu a stravu. Jeho príjem sa podľa jej tvrdenia nezmenil, zostal taký ako mal na začiatku, keď začal v zahraničí pracovať. Jej mesačný príjem sa taktiež nezmenil a činí 512,00 eur mesačne netto. Spolu s manželom - odporcom majú dve maloleté deti, a to vo veci 10 a 13 rokov, pričom v súčasnosti už neuhrádzajú poplatok za školskú družinu, keďže deti už do školskej družiny nechodia. Platia však školskú jedáleň, čo činí mesačne 41,00 eur. S manželom spolu uhrádzajú hypotekárny úver vo výške 419,00 eur, ďalej telefóny, teda mobilné telefóny pre ňu a deti, internet, to všetko v sume 180,00 eur mesačne. Taktiež pracuje ako kozmetická poradkyňa vo firme Oriflame a dosahuje tam nepravidelný príjem, raz je to za mesiac 30,00 eur, niekedy iba 16,00 eur. Ďalej uviedla, že v prípade, ak by súd
zaviazal jej manžela - odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, uvítala by, ak by súd povolil túto sumu splácať v mesačných splátkach po 50,00 eur mesačne.
Podľa ust. § 172 ods. 1, 3 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 176 a 178.
Podľa ust. § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a skutočnosti, že ku škode došlo pri plnení pracovných povinnosti odporcu a že je vylúčené spoluzavinenie navrhovateľa či inej osoby, dospel súd k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Vypočutí svedkovia potvrdili, že k vykoľajeniu železničných vozňov došlo mylnou manipuláciou zabezpečovacieho zariadenia. Taktiež komisia pri ohliadke dňa 20.6.1991 zistila, že zabezpečovacie zariadenie po nehodovej udalosti vykazovalo správnu činnosť, že stav železničného zvršku vyhovoval technickým normám a nemohol spôsobiť vykoľajenie ako aj technický stav železničných vozňov bol v poriadku, neboli zistené žiadne závady, ktoré by mohli byť príčinou vykoľajenia. V záverečnej správe o výsledku vyšetrovania zo dňa 28.5.1991 bolo uvedené, že príčinou nehodovej udalosti zo dňa 16.5.1991 je podhodenie výhybky č.2/1A pod posunujúcim dielom. Toto konanie bolo označené za jediný dôvod vzniku nehody. Takýto záver bol vyslovený aj v znaleckom posudku Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva, kde bolo vyslovené, že za škodu vzniknutú vykoľajením vagónov zodpovedá odporca. Aj napriek námietkam odporcu, že k vykoľajeniu vozňov došlo na železničnom priecestí, pričom túto okolnosť nemohol uviesť pri vyšetrovaní nehodovej udalosti z existenčných dôvodov, ako aj k spochybneniu záveru o vzniku škody v dôsledku jeho mylnej manipulácie so zabezpečovacím zariadením, je potrebné uviesť, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení v konaní, a to aj vzhľadom k výpovediam svedkov, predloženým listinným dôkazom a v konečnom dôsledku aj znaleckému dokazovaniu vykonanému vo veci.
Podľa ust. § 183 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ alebo súd určiť výšku náhrady škody nižšou sumou ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak škoda bola spôsobená v opilosti alebo po zneužití iných omamných prostriedkov alebo na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody takto znížená len súdom. Výška náhrady musí však byť najmenej 1/3 skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca, najmenej suma rovnajúca sa jeho priemernému mesačnému zárobku. Pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na zamestnancov pomer k práci, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo a na osobné a hospodárske pomery zamestnanca.
Pri dopravnej nehody vznikla navrhovateľovi skutočná škoda v celkovej výšky 14 296,00 Sk, pričom navrhovateľ znížil rozsah jej náhrady o 1/3 a odporcovi uložil nahradiť túto škodu vo výške 2/3 skutočnej škody, t.j. 9 530,00 Sk.
Pri určení výšky náhrady škody súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku odporcu, ktorý v tomto období činil 3 530,00 Sk. To znamená, že priznaná náhrada škody nepresahuje zákonom stanovenú prípustnú mieru a že pri predpisovaní náhrady škody odporcovi bol dodržaný vtedy platný Zákonník práce (§ 179 ods. 2), pretože trojnásobok priemerného mesačného zárobku v tom čase činil 10 590,00
Sk. Tieto skutočnosti boli zistené zo mzdového listu odporcu za rok 1990 a keďže ku škode došlo v roku 1991, rozhodným obdobím pre výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely je kalendárny rok, teda
Pri určení výšky náhrady škody súd prihliadol aj na odporcov pomer k práci, t.j., že navrhovateľ nemal zásadné výhrady voči jeho pracovným výsledkom, čoho výsledkom je skutočnosť, že aj po zistení škody, ktorá mu vznikla zavinením odporcu, nerozviazal s ním pracovný pomer a odporca pracoval naďalej u navrhovateľa, a to až do roku 1996, kedy pracovný pomer skončil dohodou na žiadosť odporcu. Z pracovného hodnotenia vypracovaného navrhovateľom dňa 15.11.1994 vyplýva, že odporca pre zastavanú funkciu mal odbornú skúšku, pracoval dobré a ku spokojnosti svojich predstavených. Jeho pracovná morálka je dobrá a používanie liehových nápojov v práci nebolo zistené. Jeho vzťah ku spolupracovníkom bol slušný a priateľský. V mesiaci september 1994 mal hrubú dopravnú závadu a bol preradený do funkcie staničného robotníka. Vypočutý svedok V.. Y. C., ktorý v tom čase bol nadriadeným odporcu uviedol, že v tom čase bol odporca zlým pracovníkom, vyvolával rozbroje medzi pracovníkmi a vyžíval sa v tom, keď sa s niekým mohol hádať a súdiť a vzhľadom na jeho správanie bol odporca preradený zo Železničnej stanice v Q. na Železničnú stanicu do Košíc. Ďalší svedok Ľ.O. K. však uviedol, že s odporcom vychádzal dobre, nemal s nim žiadne problémy a že odporca pracoval dobre.
Keďže k vzniku škody došlo zo strany odporcu z nedbanlivosti, teda nie úmyselne, súd použil tzv. moderačné právo. Moderačné právo, t.j. dopravnenie súdu primerane znížiť náhradu škody predstavuje jeden zo zákonom vymedzených prípadov, kedy súd z vlastnej iniciatívy a na základe voľnej úvahy odlišne od štandardných zákonných pravidiel rozhodne o hmotnoprávnom alebo procesnoprávnom nároku účastníka konania. Otázke rozsahu využitia moderačného práva majúceho skutkový základ v osobných a majetkových pomeroch fyzickej osoby, ktorá škodu neúmyselne spôsobila, súd už nepovažoval za zodpovedajúce okolnostiam prípadu ďalšie zníženie náhrady škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už v rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4.2.2010 bolo zohľadnené zníženie náhrady škody o 66,39 eur (2 000,00 Sk). Odporca pracuje v zahraničí, kde jeho príjem predstavuje sumu mesačne 752,00 libier, pričom túto skutočnosť potvrdila aj zástupkyňa odporcu, keď uviedla, že príjem jej manžela - odporcu sa nezmenil a je stále rovnaký, od kedy pracuje v zahraničí. Odporca žije v spoločnej domácnosti s manželkou - zástupkyňou odporcu, ktorej príjem činí 512,00 eur mesačne. Spolu sa starajú o dve maloleté deti vo veku 10 a 13 rokov, ktorým uhrádzajú školskú jedáleň mesačne 41,00 eur obidvom deťom. Ďalej taktiež spoločne uhrádzajú hypotekárny úver vo výške 419,00 eur a ďalšie výdavky majú s platením telefónov, a to zástupkyne odporcu, deti ako aj internet, to všetko v sume 180,00 eur mesačne. Zástupkyňa odporcu má ďalší príjem z firmy Oriflame, kde pracuje ako kozmetická poradkyňa, avšak tento jej príjem je nepravidelný. Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že odporca jej mesačne zasiela 700,00 eur, pričom si ponecháva peniaze na úhradu nájomného, cestovného, stravy a odvodu do zdravotnej poisťovne. Vzhľadom na tvrdenia zástupkyne odporcu, že príjem odporcu sa nezmenil, nemožno majetkové pomery odporcu označiť za sociálne odkázané, resp. sociálne slabé. Súd poukazuje v tomto prípade aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2011, kedy odporcovi práve z vyššie uvedených dôvodov nebolo priznané ani oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Na výdavkoch, ktoré uviedla zástupkyňa odporcu a ktoré patria medzi bežné výdavky v domácnosti sa má podieľať aj zástupkyňa odporcu - manželka, ktorá má pravidelný príjem. Keďže súd skúmal v tomto prípade celkové pomery odporcu, prihliadol aj k charakteru sporu, rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 249,95 eur, pričom nezistil ďalšie dôvody pre použitie zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 183 Zákonníka práce. Dôvodom pre takéto rozhodnutie bol spoločenský význam škody a na to ako k nej došlo. Významnou skutočnosťou, pre ktorú súd už nepoužil toto zmierňovacie ustanovenie, bola tá skutočnosť, že odporca škodu spôsobil na železničnej stanici, kde sa pohybuje množstvo ľudí, a teda mohlo dôjsť ku škode nielen na majetku, ale aj ku škode na životoch. Všetky tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že uplatnenú náhradu škody priznal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 384,00 Sk, za
podané odvolanie v sume 380,00 Sk ako aj 2 x 2 000,00 Sk zložená záloha na znalecké dokazovanie, t.j. spolu 4 764,00 Sk, teraz 158,14 eur.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Znalcovi Ing. Urdovi za podanie znaleckého posudku súd priznal znalečné vo výške 4 487,90 Sk a Žilinskej univerzite v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva priznal súd znalečné vo výške 21 425,00 Sk, pričom znalečné bolo vyplatené v sume 4 000,00 Sk z preddavku zloženého navrhovateľom a zvyšok z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Tieto trovy je povinný podľa citovaného ustanovenia O.s.p. uhradiť odporca.
Vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporcovi splácať predmetnú sumu v splátkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.