Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-46-2012.pdf
PDF · 86.17 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľa Y. T., nar. XX.X.XXXX,bytom T., M. XX, zastúpeného K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T., M. XX proti odporcovi U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Frankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Weberova 2 o zvýšenie výživného na plnoletého, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 36P 131/2011-51 zo dňa 6.3.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o splatnosti bežného výživného.
M e n í rozsudok vo výroku o splatnosti bežného výživného tak, že zvýšené výživné je odporca povinný poukazovať vždy do každého 30. dňa v mesiaci vopred rukám navrhovateľa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. P 95/97-32 zo dňa 1.9.1997 tak, že zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy 1.300,- Sk ( 43,15 eur) na sumu 150 eur mesačne od 28.12.2011 a uložil odporcovi ho platiť navrhovateľovi vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od 28.12.2011 do 29.2.2012 v sume 227,48 eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ návrhom z 28.12.2011 žiadal zvýšiť výživné zo strany otca zo sumy 1.300,- Sk (43,15 eur) mesačne na sumu 200 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy prešlo 14 rokov, vzrástli jeho potreby, nakoľko študuje na vysokej škole a odporca mu okrem súdom určeného výživného ničím neprispieva. Odporca súhlasil so zvýšením výživného na sumu 80 eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. P 85/97-32 zo dňa 26.10.1998. V tom čase bol navrhovateľ žiakom 2. ročníka základnej školy, býval s matkou a jej manželom. Matka pracovala ako úradníčka s mesačným príjmom 6.498,- Sk. Odporca pracoval ako vodič SAD s čistým príjmom 7.936,- Sk. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba v tom čase k maloletému navrhovateľovi. V súčasnej dobe je navrhovateľ študentom l. ročníka Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zvýšené výdavky predstavuje
náklady na ubytovanie v Bratislave vo výške 150 eur mesačne, cestovné MHD vo výške 15 eur mesačne a cestovné do miesta bydliska 25 eur. Náklady na stravu počas pobytu v škole ( obedy a večere) predstavujú 100 eur mesačne. Ďalšie výdavky predstavujú náklady stravu (raňajky počas pobytu v škole, na študijnú literatúru, hygienické potreby, oblečenie, obuv, lieky. Snaží sa zarobiť si brigádnicky, z ktorej činnosti má nepravidelný príjem 50 eur. V súčasnej dobe matka dosahuje čistý príjem 600-650 eur mesačne a okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. L., ktorý je žiakom 7. ročníka základnej školy. Odporca pracuje ako vodič kamiónovej dopravy a dosahuje priemerný mesačný príjem 443 eur. Na cestovnom v roku 2011 mu bolo vyplatené 8.491,61 eur a vreckové vo výške 1.716,69 eur. Býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej byte za ktorý sa platí 182,09 eur. Na tejto platbe sa podieľa jednou polovicou. Spláca dva úvery. Jeden použil na zakúpenie nového kotla na kúrenie pre svoju matku a za zvyšok si kúpil motorové vozidlo Ford Focus a druhý úver si zobral na vyrovnanie dlhu voči Sociálnej poisťovni. Splátky úverov predstavujú spolu sumu 278,07 eur mesačne. Súd prvého stupňa na takto zistený skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenia § 78 ods. l , 75 ods. l, 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa so súčasnými pomermi a dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť výživné od podania návrhu na navrhovateľa na sumu 150 eur mesačne, ktorú sumu vzhľadom k potrebám navrhovateľa ako aj zárobkové a majetkové pomery odporcu považoval za primerané. Zároveň ustálil výšku dlžného rozdielom medzi novostanovenou výškou výživného a pôvodnou výškou a túto výšku ako aj výpočet špecifikoval v odôvodnení rozsudku. Dlžné výživné vo výške 227,48 eur uložil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné jeho strany na navrhovateľa na sumu 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil názor, že nejde o zvýšenie výživného ale o nové výživné, keďže navrhovateľ bol medzičasom zárobkovo činný. V odvolaní vyslovil názor, že stravné a vreckové nie je možné zarátavať do jeho príjmu, nakoľko tieto príjmy súvisia s osobnými výdajmi odporcu na služobných cestách v zahraničí a sú určené pre zabezpečenie celodennej stravy, ktorej hodnota v zahraničí je vyššia ako na Slovensku. Pokiaľ sa týka osobného motorového vozidla, toto nevyhnutne potrebuje k doprave do zamestnania. Mal za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Zároveň žiadal posunúť aj termín splatnosti výživného z dôvodu, že mzdu mu uhrádza zamestnávateľ až koncom mesiaca na účet, preto žiadal posunúť termín splatnosti z 20. teho dňa v mesiaci na 30. deň v mesiaci vopred.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa, okrem o výroku o splatnosti výživného potvrdiť ako vecne správny. Súhlasil so zmenou splatnosti k 30. dňu v mesiaci vopred. Uviedol, že tvrdenie odporcu, že bol zamestnaný v Bratislave a zarábal si na seba nie je pravdivé. Po skončení strednej školy na základe neprijatia na VŠ bol v čase od 1.9.-5.9.2011 vedený ako nezamestnaný absolvent strednej školy na úrade práce bez nároku na akýkoľvek príspevok od štátu. Počas evidencie na úrade práce vykonával absolventskú prax v Prešov, býval u matky, ktorá mu zabezpečovala jeho potreby a uhrádzala všetky náklady na život ako aj poplatky za prihlášky na vysoké školy. Na vysokej škole začal študovať 6.9.2011 o čom predložil potvrdenie o návšteve školy, a musel pri nástupe do školy si zadovážiť všetku potrebnú odbornú literatúru a učebnice pre l. ročník, čo ho stálo okolo 300 eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. , okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním nebol napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správne právne závery. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
V predmetnej veci súd prvého stupňa porovnaním pomerov v čase posledného rozhodnutia so súčasnými pomermi na strane oboch rodičov ako aj navrhovateľa dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu výšky výživného, nakoľko došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľa tak aj na strane oboch rodičov. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje a odvolacie námietky otca považuje za nedôvodné.
Ako vyplýva z obsahu spisu, v čase poslednej úpravy bol navrhovateľ maloletý, žiakom 2 ročníka základnej školy, v súčasnej dobe je študentom l. ročníka vysokej školy. Po dobu 14 rokov sa výška výživného neupravovala. Životné náklady a zabezpečenie nákladov na štúdium navrhovateľa sú nepomerne vyššie ako v čase posledného rozhodnutia. Tieto náklady navrhovateľ vyčíslil najmenej v sume 400 eur mesačne ( 150 eur ubytovanie v škole, 15 eur MHD, obedy a večere 100 eur 25 eur cestovné do miesta bydliska a zvyšok na oblečenie, študijnú literatúru, hygienické potreby). Od posledného rozhodnutia sa zmenil aj príjem otca zo sumy 7.936,- Sk na sumu 1293 eur mesačne. V tomto smere neobstojí tvrdenie odporcu, že cestovné náhrady a vreckové sa do príjmu nezapočítavajú. Aj tento príjem je príjmom odporcu slúži k jeho potrebám a súd prvého stupňa správne aj tento zohľadnil. Súd prvého stupňa správne zistil, že priemerný príjem otca - mzda je mu vyplácaná v sume 443 eur. V roku 2011 mu však bolo vyplatené na cestovnom 8.491,61 eur a vreckové vo výške 1716,69 eur , spolu v sume 10.208,30 eur, čo v prepočte na l mesiac predstavuje sumu 850 eur. Spolu s vyplácanou mzdou tak čistý príjem otca predstavoval sumu 1293 eur mesačne. Súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal z uvedenej sumy a výživné vo výške 150 eur považuje aj odvolací súd za primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu, veku a potrebám navrhovateľa aj s ohľadom vyživovaciu povinnosť matky. Výška uvedeného výživného zohľadňuje aj zvýšené náklady na
stravu odporcu na zahraničných služobných cestách, ktorému pre úhradu vlastných potrieb ešte ostáva suma 1143 eur mesačne.
So zreteľom na uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o splatnosti výživného, ako vecne správny.
Odporca v štádiu odvolacieho konania požiadal o zmenu splatnosti výživného z 20-teho dňa v mesiaci a 30-ty deň v mesiaci z dôvodu, že zamestnávateľ mu výplatu zasiela na účet koncom kalendárneho mesiaca. Navrhovateľ s takouto zmenou súhlasil, preto odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o splatnosti výživného a žiadosti odporcu vyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Odporca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu týchto trov a navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.