Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-40-2012.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dcéru rodičov Bc. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., H. XXXX/X a Ing. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. XXX/X, zastúpeného JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Poprad, Francisciho 25, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k.10P/97/2011-53 zo dňa 30.1.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/5/2009-46 zo dňa 23.4.2009 v časti výživného tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne a uložil otcovi platiť zvýšené výživné vždy do 15.dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletej od 1.9.2011 do doby kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné za čas od 1.9.2011 do 31.1.2012 v sume 150 eur uložil otcovi zaplatiť matke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vchádzal zo zistenia, že matka maloletej žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú od 1.9.2011 zo sumy 100 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne s poukazom na zmenu pomerov od posledného rozhodnutia, ktorá nastala prechodom maloletej na 2. stupeň základnej školy, čím sa zvýšili jej potreby. Otec maloletej so zvýšením výživného nesúhlasil. Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na maloletú bola rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 12C/5/2009-46 zo dňa 23.4.2009, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletej právoplatne rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na maloletú Z. v sume 100 eur, mal. Y. v sume 110 eur a mal. V. v sume 120 eur mesačne. Od 1.9.2011 maloletá Z. nastúpila na 2. stupeň ZŠ do športovej triedy so zameraním na basketbal, s čím obaja rodičia súhlasili. S touto športovou činnosťou vznikli zvýšené náklady a to vstupný poplatok za basketbal v sume 35 eur ročne, zdravotná športová prehliadka v sume 15 eur ročne, členské za basketbal v sume 20 eur mesačne, náklady spojené s pravidelnými tréningami, sústredeniami, zápasmi a zakúpenie športových potrieb. Zvýšené náklady sú aj v súvislosti s jej kožným ochorením na zakupovanie špeciálnej kozmetiky. Zistil, že terajší príjem matky vo výške 698 eur mesačne a príjem otca vo výške 740,61 eur poberaného výsluhového dôchodku ako aj ďalší príjem zo živnosti. Z daňového priznania zistil, že otec síce vykazoval stratu, avšak príjmy zo živnosti predstavovali sumu 11.993 eur. Pokles
príjmov proti predošlému obdobiu (15.513 eur) nastali z dôvodu, že exekútor zadržal otcovi vodičské oprávnenie a tým nemohol vykonávať činnosť taxislužby. Otec potvrdil, že reálny príjem z taxislužby má vo výške 400 eur mesačne, z ktorej platí odvodové povinnosti. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť ešte k dvom ďalším deťom. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval zákonné ustanovenia § 78 ods. l , 75 ods. l, 62 ods. l až 5 Zákona o rodine. Porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia o výživnom so súčasnými pomermi a dospel k záveru, že je odôvodnené zvýšenie výživného na maloletú Z. na sumu 130 eur mesačne od 1.9.2011. Konštatoval, že sa zmenili pomery na strane maloletej, nakoľko stúpli jej potreby v súvislosti s navštevovaním športovej triedy a kožným ochorením. Príjem otca sa od posledného rozhodnutia podstatne nezmenil a nedošlo ani podstatnému nárastu ale ani poklesu jeho reálnych príjmov. Zvýšenie výživného o 30 eur považoval za primerané s tým, že na druhej polovici zvýšených nákladov sa bude podieľať matka maloletej. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného do sumy 230 eur mesačne zamietol ako nedôvodný. Dlžné výživné ustálil rozdielom pôvodne určeného výživného so zvýšeným výživným a uložil ho otcovi zaplatiť matke samostatne. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie otec maloletej a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa a podľa neho výška výživného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Tvrdil, že už pôvodné výživné nebol schopný hradiť a matka maloletých detí obratom podala návrh na exekúciu. Zo strany exekútora mal blokovaný účet a nemohol sa dosať k svojmu dôchodku. Exekútor mu stiahol na jeho trovy 3153.98 eur a napriek tomu, že výživné mu stiahol, navrhovateľke ho nevyplácal načas, čím dochádzalo k nedorozumeniam medzi ním a matkou detí. Je toho názoru, že kožné ochorenie, ktorým trpí aj on, nie je tak nákladné, žeby odôvodňovalo zmenu výšky výživného. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa konštatoval, že príjem otca sa podstatne nezmenil, ale nevyhodnotil zmenu príjmu na strane matky, ktorá ukončila prvý stupeň vysokoškolského štúdia a zvýšil sa jej plat od septembra 2011 a poukázal na to, že od apríla 2012 dochádza vo všeobecnosti k zvýšeniu platov zdravotných sestier. Považuje konanie navrhovateľky za účelové u dieťaťa, ktoré je aj v súčasnosti žiakom základnej školy jeho potreby vzrástli iba minimálne. Vytýkal súdu prvého stupňa že nezohľadnil skutočnosť, že spláca dva úvery, ktoré zobral za trvania manželstva boli použité na nákup nábytku a dlažby v rodinnom dome, v ktorom býva matka detí. Podľa neho mal súd prvého stupňa vziať do úvahy, že matka a deti žijú v oveľa lepších životných podmienkach ako on, bývajú v dome rodičov navrhovateľky a náklady na domácnosť uhrádzajú 3 dospelé osoby. Potvrdil, že jeho celkový príjem je cca 1340 eur, pričom jeho mesačné náklady sú 1390 eur, preto si musí na úhradu výživného požičiavať peniaze od iných osôb.
Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že maloletá Z. je žiačkou ZŠ, ale druhého stupňa. Po intervencii odporcu súhlasila s jeho návrhom a preložila maloletú do vzdialenejšej školy, do športovej basketbalovej triedy. Nechcela to, lebo si bola vedomá zvýšených nákladov, nutnosti organizácie dochádzania do školy a na tréningy. Maloletá je aktívnou hráčkou ŽBK - sú s tým spojené výdavky, nevynímajúc športové oblečenie, obuv, zápasy, sústredenia. Maloletá Z. trpí, rovnako ako jej otec psoriázou. V návrhu uviedla iba nevyhnutné výdavky na imunoglukán a liečebnú kozmetiku. Ďalšie náklady - liečbu rybičkami či konopné oleje nemala ani odvahu spomenúť. Otec maloletej má dlhšiu dobu diagnostikovanú túto diagnózu, je nastavenú na lokálnu liečbu, ktorá je v kombinácii s pobytom pri mori postačujúca. Otec maloletej strávil celú minuloročnú letnú sezónu pri mori. Maloletá je 11 ročná slečna a preto je pre ňu zarážajúci postoj otca, ktorý ním ubližuje dieťaťu, ktoré sa aj tak dosť pre toto ochorenie trápi. Poukázala na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia sa u otca zvýšil výsluhový dôchodok zo 628 eur na 740 eur. Okrem toho otec 8 rokov podniká ako taxikár a vyslovila pochybnosť, že z tejto činnosti nemá zisk, keď iní taxikári z toho živia rodiny, platia leasingy a nemajú výsluhové dôchodky. Žila s ním a vie, aké príjmy majú taxikári. Jej brat je majiteľom taxislužby. Jej plat sa od rozvodu nezmenil aj napriek tomu že ukončila prvý stupeň vysokoškolského vzdelania. Poukázala na mzdový výmer z roku 2011, ktorý predložila a pripojila aj aktuálne výplatné pásky. Býva v rodinnom dome rodičov, ktorí sú jeho vlastníkmi. Náklady na bývanie uhrádza vo výške 4/6-tin t.j. v sume 200 až 220 eur mesačne. Otec detí má trvalý pobyt viac ako 12 rokov v štvorizbovom byte rodičov a nemá dôvod bývať v podnájme. Pre svoje pohodlie využíva nadštandardné služby a aj napriek tomu mu jeho príjmy nestačia. Poprela, žeby otec detí splácal úver na rekonštrukciu domu jej rodičov a pôžičku si zobral bez jej vedomia. Poukázala na to, že otec sa s deťmi nestýka, nič pre ne nerobí, nepomáha nim. Ona sa stará o tri dospievajúce deti, chodí do práce a
celý jej príjem a život je o potrebách ich detí. Pre štyri osoby to však nestačí a potrebujú, aby otec detí prispieval primeraným výživným. Deti dospievajú a ich potreby sa menia a hlavne majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal celý napadnutý rozsudok s ohľadom na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a zistil že odvolanie otca nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil jednotlivé zistenia, na zistený skutkový stav správne aplikoval zákonné ustanovenia Zákona o rodine a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť o výške výživného, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. K zmene však môže dôjsť iba vtedy, keď sa zmeny závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Ako vyplýva z obsahu spisu, od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej Z. ale aj na strane oboch rodičov. Je nepochybné, že potreby maloletej od posledného rozhodnutia vzrástli a sú spojené s prechodom maloletej na inú školu a dochádzku do nej ako aj zaradením do športovej triedy so zameraním na basketbal, vykonávaním aktívnej športovej činnosti v rámci ŽBK s čím je spojená účasť na zápasoch, tréningoch, zakupovaním športového výstroja. Nie zanedbateľným je aj kožné ochorenie maloletej, ktoré vyžaduje liečbu, pričom náklady vyčíslené matkou sú v minimálnej výške. Je treba súhlasiť s matkou, že maloletá je vo veku 11 rokov, teda v pubertálnom veku a zlepšenie tohto ochorenia je nevyhnutné aj pre jej zdravý psychický vývoj. Maloletá od posledného rozhodnutia s ohľadom na vek vyrástla a vzrástli aj náklady na jej ošatenie a obuv a stravu. Pokiaľ sa týka príjmu otca, je treba konštatovať, že tento sa od posledného rozhodnutia zvýšil. Je preukázané, že jeho výsluhový dôchodok sa zvýšil od posledného rozhodnutia zo sumy 628 eur na 740 eur, teda o 112 eur. Okrem toho otec sám potvrdil celkový príjem vo výške 1340 eur mesačne. Minimálne sa zvýšil sa aj príjem matky zo sumy 657,53 eur na sumu 698 eur mesačne. S ohľadom na uvedené zvýšenie výživného tak, ako ho zvýšil súd prvého stupňa zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, veku a potrebám maloletej s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Uvedené zvýšenie výživného zabezpečí maloletej úhradu aj zvýšených potrieb v súvislosti s aktívnou športovou činnosťou, ktorá je iba na jej prospech.
So zreteľom na uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom, zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti a o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie starostlivosti súdu maloleté deti, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v ktorom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.