Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-70-2012.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletého Á. Q., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov : I. F., J.. F., Z.. X.X.XXXX, K. B. A.Á., X. R.. XXXX/X T. C. Q., Z.. X.XX.XXXX, K. B. A., A. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Á. Q., Z.. XX.X.XXXX z v y š u j e zo sumy 50,-Eur na 80,-Eur mesačne počnúc dňom 1.3.2012.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
Zaostalé výživné za obdobie od 1.3.2012 do 31.5.2012, ktoré vzniklo následkom tohto zvýšenia v sume 90,- Eur súd povoľuje otcovi splácať po 10,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným.
Týmto súd mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/95/2010-18 zo dňa 6.5.2010 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom došlým súdu 14.3.2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého Á. zo sumy 50,-Eur na 150,-Eur mesačne od 1.3.2012. Návrh odôvodnila tým, že v možnostiach a schopnostiach otca nastala zmena, nakoľko sa zamestnal a v súčasnosti zarába okolo 800,-Eur čistého mesačne. Preto je schopný prispievať na potreby maloletého syna vyšším výživným. Ku svojim pomerom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na spoločné výdavky prispieva sumou 20,-Eur mesačne. Okrem materského príspevku 194,70 Eur žiadne iné vlastné príjmy nemá.
Otec maloletého s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný platiť synovi vyššie výživné. Uviedol, že od 28.1.2012 je zamestnaný u spoločnosti T. Q..J..H.. V. B., kde zarába okolo 600,-Eur brutto mesačne, z čoho za ubytovňu platí 120,-Eur. Do práce dochádza autobusom, jedna cesta z A. L. B. ho stojí 5,50 Eur. Za MHD platí denne 3,-Eur. Býva v podnájme u matky svojej priateľky, čo ho stojí 100,-Eur mesačne. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť aj to, že zamestnávateľ mu zráža zo mzdy mesačne za ubytovanie 129,32 Eur a za stravné lístky 71,59 Eur.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť na 90,-Eur mesačne s poukazom na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec bol nezamestnaný, nemal žiadne príjmy, napriek tomuto navrhol určiť jeho vyživovaciu povinnosť sumou 50,-Eur mesačne. V súčasnosti má čistý mesačný príjem okolo 600,-Eur, čiže došlo k zmene v jeho možnostiach a schopnostiach, čo odôvodňuje novú úpravu výživného.
Podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 ods. 1,3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu, v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že výživné možno zmeniť iba vtedy, ak došlo k závažnej zmene pomerov, pričom zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného) alebo objektívne ( napr. vývojom životných nákladov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, pribudnutím vyživovacej povinnosti, celkovým zhoršením majetkových pomerov, nadobudnutím čiastočnej alebo úplnej schopnosti oprávneného živiť sa sám, zmenou potrieb atď.). Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že výživné možno zmeniť iba vtedy, ak došlo k závažnej zmene pomerov, pričom zmena sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Takáto zmena môže nastať v odôvodnených potrebách detí, ale aj v možnostiach a schopnostiach povinného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného) alebo objektívne ( napr. vývojom životných nákladov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, pribudnutím vyživovacej povinnosti, celkovým zhoršením majetkových pomerov, nadobudnutím čiastočnej alebo úplnej schopnosti oprávneného živiť sa sám, zmenou potrieb atď.). Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/95/2010-18 zo dňa 6.5.2010, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletého dieťaťa, ktorou maloletý Á. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50,-Eur mesačne počnúc od 1.5.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.5.2010. V čase tejto úpravy výživného otec bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka čerpala materskú dovolenku, okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa žiadne iné príjmy nemala. Od tejto úpravy výživného uplynuli dva roky, za ktoré obdobie nastala zmena na strane maloletého dieťaťa spočívajúca vo zvýšení jeho odôvodnených potrieb, ako aj na strane otca, ktorý uviedol, že síce v čase určenia jeho vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný, mal čistý mesačný príjem 400-500,-Eur. V súčasnosti je zamestnaný u spoločnosti T. Q.. Q..J..H.. . Vo februári 2012 mal čistú mzdu 603,79 Eur, v marci 618,19 Eur, v apríli 607,30 Eur. Vyživovaciu povinnosť má iba voči maloletému Á.. Súd bol toho názoru, že i keď má zvýšené výdavky spojené s dochádzkou do zamestnania a ubytovaním , vzhľadom na jeho príjmy je schopný prispievať na potreby maloletého syna sumou 80,- Eur mesačne. Toto výživné je primerané, zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku 3 rokov ako aj možnostiam a schopnostiam povinného otca. Preto návrhu matky sčasti vyhovel a výživné zo strany otca zvýšil na 80,-Eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh zamietol, nakoľko výživné v sume150,- Eur považoval za neprimerane vysoké.
Zvýšením výživného od 1.3.2012 vznikla otcovi zaostalosť do 31.5.2012 v sume 90,-Eur . Túto zaostalosť súd mu povolil podľa § 160 ods.1 O.s.p. vyrovnať v mesačných splátkach 10,-Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti roz- sudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.