Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28T/152/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou, v trestnej veci obžalovaného O. M., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný: O. M., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom C.

G. M., V.. O. XXX/X, prechodne bytom ul.

C. XXX/XX, C. G. M.,

j e v i n n ý , ž e

v popoludňajších hodinách dňa 16.11.2005 z priestorov firmy VIA - DAHLIA, s.r.o., v Žiline na Ul. Antona Bernoláka 8316/48A, zobral bez súhlasu oprávnenej osoby motorové vozidlo zn. A. T. X.X C., ev. č. J.- XXXCD, v hodnote 2.334,- EUR (70.314,08 Sk) a s vozidlom odišiel na sídlisko Solinky v Žiline, pričom jeho neoprávneným používaním spôsobil spoločnosti VIA - DAHLIA, s.r.o., Odtrnovie 664, Rosina, IČO: 36 433 021, podľa vyjadrenia jej zástupcu škodu vo výške 7.150,-Sk (236,34 EUR),

t e d a

zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa /2005 Z.z. účinného od 01.01.2006.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného O. M. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 16.09.2011, právoplatným dňa 19.10.2011, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za d o s t a t o č n ý .

Podľa súd poškodenú stranu VIA-DAHLIA, s.r.o., Odtrnovie 664, Rosina 013 22, IČO: 36433021 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Žilina podala dňa 13.10.2010 pod sp. zn. -62 obžalobu na obvineného O. M. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa Tr. účinného od 01.01.2006. Na základe uvedenej obžaloby Okresný súd Žilina na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. M., výsluchom svedkyne N. Š., výsluchom svedka O.. K. A., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a následne rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavné pojednávanie konané dňa 22.05.2012 sa nedostavil obžalovaný O. M., svoju neúčasť žiadny spôsobom neospravedlnil, pričom o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol poučený. Po preskúmaní spisového materiálu mal súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle , , a hlavné pojednávanie môže byť vykonané v neprítomnosti obžalovaného, pretože vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jeho prítomnosti.

Obžalovaný O. M.Č. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2012 po zákonnom poučení podľa vyhlásil, že je nevinný. Ku skutkovým okolnostiam uviedol, že si nie je vedomý, že by vozidlo odcudzil, prípadne poškodil. Vo firme pani Š. pracoval 3-4 mesiace. Kľúče od vozidla A. R. T. mu dala pani N. Š. k dispozícii. Vozidlo mohol používať. Takisto mohla vozidlo používať aj pani M. I. (zamestnankyňa). Auto vtedy použil so súhlasom pani Š., išiel domov na K. v Ž., kde býval. Odcestoval však do Nemecka, vozidlo zostalo na K., potom mu volali policajti, že by bolo dobré to vozidlo vrátiť. Vrátil sa z Nemecka a vozidlo vrátil do firmy. Nepamätá si, či doklady od vozidla a kľúče niekomu konkrétnemu odovzdal, myslí si, že ich dal do firmy, nechal ich na stole, pričom nevie, či tam vtedy bola pani Š.. Vozidlo vrátil s plnou nádržou. Na výzvu samosudkyne, aby sa vyjadril k rozporu vo svojej výpovedi z prípravného konania, kde uviedol, že vozidlo zobral v zlosti a išiel s ním na Solinky, pričom na hlavnom pojednávaní uvádza, že kľúče od vozidla mu zverila pani Š., uviedol, že to nerobil so zámerom. Trvá na tom, že kľúče od auta mu dala pani Š., nevie, čo išiel vybaviť na K.. Na otázku prokurátora, či bolo normálnou praxou, že si zobral auto s kľúčmi a nepovedal nikomu z vedenia, kam ide a čo bude robiť, obžalovaný uviedol, že vždy dopredu povedal, že ide niekam niečo vybaviť, auto sa používalo len na pracovné účely. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že už nevie povedať, prečo dňa 16.11.2005 vzal auto a išiel domov. Nikomu to neoznamoval, kľúče dostal od pani Š.. Vo firme sa kniha jázd neviedla, ani iná evidencia, len mu povedali „choď niečo vybaviť“ a dali kľúče od auta. Kľúče od auta k dispozícii nemal, boli v kancelárii, nepamätá sa, či mu ich v ten deň pani Š. dala, prístup do kancelárie nemali, lebo sa zamykala. Nebolo bežné, aby vozidlo nechal v mieste svojho bydliska, možno to z jeho strany bola čiastočne zloba. Auto zobral z pracovného dôvodu, bolo to cez pracovnú dobu, bližšie to nevie špecifikovať.

Na hlavnom pojednávaní bola tiež vypočutá svedkyňa N. Š., ktorá uviedla, že v tom čase potrebovali do kvetinárstva skúseného kvetinára a aranžéra, tak zobrali obžalovaného ešte spolu s jednou kolegyňou M. I.. Vozidlo A. T. slúžilo na dovoz tovaru. Kľúče od vozidla sa nachádzali v kancelárii, vydávali sa na požiadanie podľa toho, kto ich potreboval. Kľúče väčšinou vydávala ona, pretože keď išli na tovar, potrebovali peniaze a s financiami nakladala ona. Vo firme sa neviedol osobitný denník jázd. Dňa 16.11.2005 nedala súhlas obžalovanému na použitie vozidla. Jej zať K. A. mu v ten istý deň volal, aby vozidlo vrátil, pričom obžalovaný mu do telefónu vulgárne nadal. Nepamätá si presne, kedy to nahlásili polícii. Po nejakých troch- štyroch dňoch obžalovaný vozidlo vrátil tým spôsobom, že kľúče nechal v kaviarni, ktorá sídlila v tej istej budove ako kvetinárstvo. Osobne ich neodovzdal. V čase, keď obžalovaný zobral vozidlo, išli na tovar do Poľska, pričom cestou videli vozidlo A., ktoré riadil obžalovaný. Bolo zrejmé, že ho použil na súkromné účely. K vozidlu existovali dva kľúče: jeden kľúč mal vlastník- jej zať spolu s dcérou, firma mala vozidlo len v prenájme, druhý kľúč bol v kancelárii, ktorý ona vydávala tomu, kto potreboval. Obžalovaný výplatu dostal, stiahlo sa mu však z nej 15.000,- Sk, ktoré dlhoval jej zaťovi. Tieto peniaze si obžalovaný požičal pri nástupe do firmy. Vo firme pracoval zhruba tri mesiace, bolo to v skúšobnej dobe. Podrobnosti a dátumy si už presne nepamätá pre odstup času. Vozidlo bolo vrátené doškriabané, špinavé, preto si uplatňuje nárok na náhradu škody. Na otázku prokurátora, ako sa mohlo stať, že v ten deň mal obžalovaný kľúče od auta, svedkyňa uviedla, že kľúče boli v kancelárii na stole, ona bola v tom čase zahrabaná v papieroch a nepostrehla, kedy ich zobral, v ten deň mu ich nedala. Nemá vedomosť o tom, že mu kľúče dal niekto iný, resp. mu to dovolil. Auto väčšinou používal pán P., obžalovaný a M. I..

Svedok O.. K. A. vo svojej výpovedi uviedol, že si presne nepamätá obdobie, kedy obžalovaný pracoval vo firme VIA-DAHLIA, myslí, že išlo o rok 2005, pracoval ako kvetinár- aranžér. Vlastníkom vozidla bola jeho manželka, auto používala firma na základe nájomnej zmluvy. Oprávnenie používať vozidlo mali všetci zamestnanci firmy- pán M., pani Š., aranžérka I.- na firemné účely. Pani Š. bola poverená zabezpečovaním dopravy, ona sledovala, kto vozidlo používa a na aký účel s tým, že každý zamestnanec môže používať vozidlo na firemné účely, ale vždy s vedomím pani Š.. On dal na to pokyn, s ktorým boli oboznámení všetci zamestnanci, pričom išlo o ústny pokyn. Pani Š. rozhodla, či auto môžu použiť, alebo nie. Kľúčov od vozidla boli 2 sady, kľúče boli vždy v kancelárii. Kde bola uložená druhá sada kľúčov, to nevie. Systém bol taký, že ten kto potreboval vozidlo na firemné účely, oznámil to pani Š.N., táto mu vydala kľúče, po skončení jazdy kľúče boli vrátené pani Š.. Nevydávali sa žiadne písomné príkazy ani cestovné príkazy, knihy jázd nerobili. To, že pán M. zobral vozidlo, sa dozvedel od pani Š., bolo to v polovici novembra, myslí, že 16, ale nevie to presne, rok 2005, kedy mu pani Š. v podvečerných hodinách zatelefonovala, či vie, že si pán M. zobral vozidlo, že nie je zaparkované vo firme a nemá ani kľúče ani vozidlo. Nevie, akým spôsobom sa pani Š. dozvedela, že si obžalovaný zobral vozidlo, jemu sa dostala len informácia od nej. Dedukuje len to, že do skončenia pracovnej doby nevrátil vozidlo, ktoré mal ako posledný. O. Š. si overovala, či on mu dal súhlas na použitie vozidla, ale on mu ho nedal. Vie, že hovorila, že súhlas na použitie vozidla mu nedala. Po tom kontaktoval obžalovaného a spýtal sa ho, prečo používa motorové vozidlo, keď na to nemá súhlas a vyzval ho na vrátenie vozidla do firmy. Myslí, že už boli večerné hodiny a odporučil mu, aby kľúče dal do kaviarne, vedľa ich prevádzky na ul. Bernoláka - galéria Silvia. Keď mu toto oznámil, obžalovaný povedal, že auto nevráti a povedal mu, že mu dlhuje nejaké peniaze a vulgárne ho slovne napadol a zložil mu telefón s pripomienkou, že on si požičia to auto preto, lebo mu on dlhuje peniaze. On odpovedal, že mu nič nedlhuje a používanie motorového vozidla nesúvisí so žiadnou dlžobou, ktorá v podstate ani neexistovala. Keď pán M. nastupoval do pracovného pomeru, žiadal ho o pôžičku, a on mu požičal 15 tis. Sk, ktoré mu postupne vrátil. Následne na to sa ho snažil kontaktovať, ale telefón mu už nedvíhal, skúšala to aj jeho manželka ako vlastníčka vozidla, ale neúspešne. Na základe toho podal trestné oznámenie asi o 2 dni. Čakali, či na druhý deň nepríde do práce a auto nedovezie, vie, že tam bol štátny sviatok - 17. november - ale ani na nasledujúci pracovný deň do práce nenastúpil a myslí, že 18.11.2005 bolo podané trestné oznámenie. Pokúšali sa ho kontaktovať, ale sa ho nedopátrali, vie, že má trvalé bydlisko v C., býval aj v Ž. G. I., boli sa tam pozrieť, či auto parkuje vonku, ale auto tam nenašli. Myslí, že 21.11.2005 mu pani Š. telefonovala, že auto je pristavené pred firmou a kľúče od vozidla nechal v kaviarni. Následne na to prišiel do firmy a urobil obhliadku vozidla a zistil, že vozidlo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou používané, bolo najazdené asi 600 km. Túto informáciu mal od pani Š., čo sa týka počtu najazdených km, asi išlo o údaj z účtovníctva. Vozidlo bolo znečistené z vonku aj z vnútra, bolo tam blato, štrk, interiér aj exteriér bol doškriabaný, bola odtrhnutá bočná lišta, v spise je fotodokumentácia, na základe čoho si vyčíslili škodu, ktorá vznikla aj s ušlým ziskom. Poškodenie vozidla neriešili s pánom M., pretože už bolo podané trestné oznámenie. Na náhradu škody ho nevyzývali.

Podľa so súhlasom prokurátorky bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne M.. B. A. zo dňa 03.08.2010 z prípravného konania, v rámci ktorej svedkyňa uviedla, že je vlastníčkou predmetného vozidla, ktoré manželovej firme prenajímala na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2005. Nakoľko podľa zmluvy je nájomca, teda spoločnosť VIA-DAHLIA, s.r.o., povinná znášať všetky náklady spojené s užívaním a prevádzkou vozidla a tiež s jeho údržbou vrátane technického stavu a čistoty, škoda nevznikla jej, ale spoločnosti VIA-DAHLIA, s.r.o., ktorá ho musela dať do pôvodného stavu.

Podľa so súhlasom prokurátorky bolo prečítané odborné vyjadrenie č. 240/2010 znalca T.. C. W., CSc., z ktorého vyplýva záver, že všeobecná hodnota vozidla A. T. X.X C., N..Č.. J.- XXXCD, výrobné číslo vozidla Z. predstavuje ku dňu 24.11.2005 vrátane 19.00% DPH čiastku vo výške 2.334,00,-Eur (70.314,08 Sk).

Podľa súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s podstatným obsahom spisu a boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľkou M.. B. A. a nájomcom spol. VIA-DAHLIA, s.r.o. zo dňa 01.10.2005 okrem iného vyplýva, že predmetom nájmu je osobné motorové vozidlo A. T. Xk/AEx, Š. J.-XXXCD, ktoré bude nájomca používať na podnikateľské účely, pričom nájomca hradí všetky náklady na prevádzku a údržbu prenajatého vozidla, vrátane nákladov na spotrebované pohonné hmoty.

Podľa plnej moci zo dňa 23.05.2005 je zrejmé, že splnomocniteľ - SK LEASING, a.s., uvedeným dňom splnomocnil splnomocnenca M.. B. A. ako nového držiteľa vozidla ku všetkými právnym úkonom potrebným k zápisu zmeny údajov o držiteľovi vozidla Seat Inca Kombi 1.4i.

Z vyčíslenia škody zo dňa 24.11.2005 vyplýva, že svedok O.. A. vyčíslil škodu spôsobenú na motorovom vozidle A. T. X, Xi, J. XXXCD, vo výške cca 7.150,-Sk (237,34,-Eur).

Pracovná zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom VIA-DAHLIA, s.r.o. a zamestnancom O. M. zo dňa 12.09.2005 preukazuje, že obžalovaný bol k zamestnávateľovi prijatý ako skladový a obchodný pracovník na predaj obchodného tovaru, rozvoz tovaru zákazníkom, dovoz tovaru od dodávateľov a prácu v sklade, pričom ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 12.09.2005. Dohodou o zmene pracovných podmienok uzatvorenej medzi zamestnávateľom VIA-DAHLIA, s.r.o. a zamestnancom O. M. dňa 20.10.2005 došlo k zmene pracovného zaradenia zamestnanca z pôvodného zaradenia na pracovné zaradenie flórista, aranžér s dohodnutým druhom práce v rozsahu: predaj a aranžovanie kvetov a ostatného obchodného tovaru, starostlivosť o tovar, udržiavanie čistoty a poriadku na pracovisku, plnenie ďalších s tým súvisiacich úloh podľa pokynov nadriadeného zamestnanca.

V liste z bližšie neuvedeného dňa, ktorý obžalovaný O. M. adresoval „pracovníkom a majiteľom firmy VIA-DAHLIA“, poukazuje na ich správanie, ktoré pociťuje ako krivdy, ktoré mu spôsobili a ohľadom auta uvádza, že za prvú zákazku, ktorú robil pre firmu SSIM, peniaze nechcel a preto sa s pani Š. ústne dohodol, že mu bude ako protihodnota poskytnuté auto na dobu 2-3 dní, takže auto vráti čisté a v poriadku v priebehu ďalšieho dňa. Pani Š. v rámci svojej výpovede uviedla, že uvedený list nechal obžalovaný zasunutý vo dverách ich firmy v deň, keď vrátil do kaviarne kľúče od vozidla. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2012 priznal, že uvedený list písal on, nepamätá si však, kde ho nechal a uviedol, že nemá vo zvyku nechávať listy vo dverách.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež s fotodokumentáciou osobného motorového vozidla zn. A. T. X.Xi O. F., Č. Y., EČ J. XXXCD a s fotokópiou osvedčenia o evidencii uvedeného vozidla osvedčenou dňa 03.08.2010, z ktorej vyplýva, že ako vlastník tohto vozidla je uvedená spoločnosť SK LEASING, a.s. a držiteľom osvedčenia je B. A..

Podľa správy Obvodného úradu Žilina zo dňa 27.05.2010 má obžalovaný O. M. v evidencii priestupkov od roku 2008 do dňa vyhotovenia správy vedený jeden záznam pod číslom 2009/1133/KAN, kedy bol Obvodným úradom Žilina uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozkazom mu bola uložená pokuta vo výške 16,-Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2009. Zo správ Mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 21.05.2010 a 09.03.2012 bolo zistené, že obžalovaný nemá v evidencii priestupkov na MsP Mesta Kysucké Nové Mesto a Obvodnom úrade Žilina do podania správy žiaden záznam. Uvedené potvrdil aj Obvodný úrad Žilina vo svojej správe zo dňa 09.03.2012. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Kysucké Nové Mesto zo dňa 17.03.2012 vyplýva, že obžalovaný O. M. sa za obdobie od 13.10.2010 do dňa podania správy nedopustil priestupku ani trestného činu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v registri tri záznamy. Ako prvé je uvedené odsúdenie Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2001 pod sp. zn. na trest odňatia slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou do 17.11.2002, pričom obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil dňa 16.05.2003 a na páchateľa sa v tomto prípade hľadí, akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o ďalšie dva záznamy- odsúdenie Okresného súdu Čadca pod sp. zn. a odsúdenie Okresného súdu Žilina pod sp. zn. , predmetné spisy boli pripojené a s ich obsahom sa súd oboznámil na hlavnom pojednávaní.

Lustráciou v evidencii Ministerstva spravodlivosti zo dňa 11.05.2012 boli okrem tohto konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , nájdené ešte ďalšie 2 konania a to konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a konanie vedené Okresným súdom Čadca pod sp. zn. , obe ukončené právoplatným trestným rozkazom.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s pripojenými spismi Okresného súdu Žilina a Okresného súdu Čadca . V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. bol O. M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a trestným rozkazom zo dňa 16.09.2011 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Skutok sa stal v období od 01.09.2001 do 31.10.2003 s výnimkou mesiacov máj 2003 a jún 2004. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 05.01.2010 bol O. M. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 160,-Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 päť dní. Zároveň bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Skutok sa stal 21.09.2009. Peňažný trest bol zaplatený dňa 13.10.2011.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho užívať.

Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci. Predmetnom útoku je cudzie motorové vozidlo malej hodnoty.

Motorové vozidlo je nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom, pričom cudzie motorové vozidlo je motorové vozidlo nepatriace páchateľovi vôbec, alebo nepatriace len jemu, a ktoré páchateľ nemá vo svojej dispozícii.

Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy a škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Nakoľko sa tieto hľadiská použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu, na základe uvedeného vyplýva, že motorovým vozidlom malej hodnoty sa rozumie motorové vozidlo s hodnotou prevyšujúcou sumu 266 Eur a zároveň neprevyšujúcou sumu 2.660 Eur.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať prechodné používanie cudzieho motorového vozidla, vrátane zámeru vrátiť vec tomu, komu bolo odňaté, alebo aspoň umožniť, aby sa obnovili jeho dispozičné právo Toto ustanovenie teda predpokladá, že páchateľ má úmysel používať motorové vozidlo iba prechodne, t. j. disponovať ním len relatívne krátky čas. Úmysel páchateľa musí zahrnúť aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo odňaté,

Po vyhodnotení všetkých dôkazov svedčiacich v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného súd dospel k záveru, že obžalovaný O. M. sa dňa 16.11.2005 zmocnil cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho užívať, teda svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že pani Mgr. Jana A. prenajímala v čase spáchania skutku motorové vozidlo zn. A. T. X.X C., ev. č. J.-XXXCD spoločnosti VIA-DAHLIA, s.r.o., čo preukazujú tak výpovede svedka PhDr. A., svedkyne Š. a M.. B. A., ako aj nájomná zmluva zo dňa 01.10.2005. Obžalovaný pracoval v kritickom čase ako kvetinár- aranžér vo firme VIA-DAHLIA spol. s.r.o. Žilina, kde bol ako zamestnanec firmy oprávnený používať na pracovné účely uvedené vozidlo. Vo firme sa neviedol denník jázd či iná evidencia, z ktorej by bolo zrejmé, kto, kedy a na aké účely vozidlo použil, vo firme však bola zavedená prax, že každý zamestnanec firmy môže používať vozidlo len na pracovné účely a vždy so súhlasom pani Š., resp. majiteľa firmy pána O.. A.. Uvedené jednoznačne vyplynulo tak z výpovede svedkyne Š., svedka O.. A., ako aj z výpovede samotného obžalovaného. Rovnako je nepochybné, že dňa 16.11.2005 obžalovaný odišiel s predmetným vozidlom z firmy VIA-.DAHLIA,s.r.o., na sídlisko Solinky, pričom o niekoľko dní neskôr bolo predmetné vozidlo nájdené odstavené v blízkosti firmy. Uvedené skutočnosti potvrdil aj sám obžalovaný svojou výpoveďou tak v rámci prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol oprávnený používať motorové vozidlo zn. A. T. X.X C., ev. č. J.-XXXCD so súhlasom pani Š., resp. pána O.. A., na pracovné účely, obžalovanému je za vinu kladené, že sa dňa 16.11.2005 zmocnil tohto vozidla v úmysle prechodne ho užívať bez súhlasu oprávnenej osoby a na iné účely ako pracovné. Svedkyňa- poškodená N. Š. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanému dňa 16.11.2005 nedala súhlas na použitie motorového vozidla zn. A. T. X.X C., ev. č. J.-XXXCD. Aj svedok O.. K. A. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania, keď uviedol, že ani on nedal súhlas obžalovanému na použitie tohto vozidla v predmetný deň. Obžalovaný vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedol, že dňa 16.11.2005 prišiel do predajne na ul. Bernoláková, pričom kľúče od vozidla boli v zásuvke pod pokladňou v predajni, doklady od vozidla boli v jeho interiéri, vozidlo si v zlosti zobral a išiel s ním na Solinky, kde vtedy býval a zaparkoval ho tak, aby ho nenašli, lebo vedeli, kde býva. Následne mu volal pán Schubert i polícia a upozornili ho, že je to trestné a on potom následne za dva alebo tri dni vozidlo vrátil do firmy. Vozidlo si zobral v zlosti v úmysle nechať si ho zadržané, kým im majitelia nejako nevyriešia výplaty. Uvedenou výpoveďou obžalovaný potvrdil výpovede svedkov v časti, že kľúče od motorového vozidla zn. A. T. X.X C., ev. č. J.-XXXCD si zobral sám, vozidlo použil bez súhlasu oprávnenej osoby na iné účely ako pracovné a niekoľko dní ho zadržiaval. Na hlavnom pojednávaní však obžalovaný zmenil svoju výpoveď, keď najskôr tvrdil, že auto použil so súhlasom pani Š., neskôr v priebehu hlavného pojednávania vypovedal, že nikomu neoznamoval, že niekam ide, pretože mal kľúče od pani Š. a v závere svojej výpovede uviedol, že si nepamätá, či mu v ten deň pani Š. kľúče dala. Rovnako nastal rozpor vo výpovedi obžalovaného aj pokiaľ išlo o účel použitia vozidla- na hlavnom pojednávaní najskôr uviedol, že nevie povedať, prečo išiel s vozidlom domov, vzápätí však uviedol, že vozidlo vzal z pracovného dôvodu, cez pracovnú dobu, nevedel to však bližšie špecifikovať. Zmeny vo výpovedi obžalovaného oproti prípravnému konaniu i v rámci samotného hlavného pojednávania možno dôvodne považovať za účelové. Obžalovaného usvedčuje aj list adresovaný „pracovníkom a majiteľom firmy VIA-DAHLIA“, v ktorom spätne oznamuje majiteľom spoločnosti VIA-DAHLIA, s.r.o. dôvody, prečo si vzal predmetné vozidlo dňa 16.11.2005, teda je zrejmé, že pani Š., ako aj pán O.. A. pred spáchaním skutku nevedeli o tom, že si v daný deň a z daných dôvodov obžalovaný predmetné vozidlo vezme a bude ho používať a tak mu na uvedené konanie nemohli dať ani súhlas.

Z vykonaného dokazovania tak jasne vyplýva záver, že obžalovaný O. M. sa dňa 16.11.2005 bez súhlasu pani Š. alebo O.. A., teda bez súhlasu oprávnenej osoby, zmocnil firemného vozidla zn. A. T. X.X C., ev. č. J.-XXXCD v úmysle prechodne ho užívať na iné účely ako pracovné, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona.

Pri posudzovaní subjektívnej stránky trestného činu, ktorou je zavinenie, vychádzal súd z dokazovania, ktoré vedie k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 4 písm. a/ Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Súd konštatoval, že obžalovaný O. M. je trestne zodpovedný subjekt, a to tak z hľadiska veku, ako aj príčetnosti (tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný O. M. pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť, alebo ovládnuť svoje konanie).

Súd posúdil skutok aj z hľadiska jeho závažnosti podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže z hľadiska právnej kvalifikácie patrí do kategórie prečinov a konštatoval, že jeho závažnosť je väčšia ako nepatrná (najmä konanie v priamom úmysle).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval podľa § 38 Tr. zák. Rovnako prihliadal na účel trestu ustanoveného v § 34 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 44 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný O. M. bol doposiaľ 3 krát súdom odsúdený pre spáchanie trestného činu. Z pripojeného spisu OS Žilina vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 16.09.2011, právoplatným dňa 19.10.2011, bol obžalovanému O. M. podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Skutok sa stal v období od 01.09.2001 do 31.10.2003 s výnimkou obdobia mesiaca máj 2003 a jún 2003, teda boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu. Súd postupoval v zmysle § 44 Tr. zák. a u obvineného O. M. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože má za to, že trest uložený skorším rozhodnutím, t. j. trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. zo dňa 16.09.2011, právoplatným dňa 19.10.2011, ktorým mu bol podľa § 207 ods.1 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Podľa , ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodená strana VIA-DAHLIA, s.r.o., Odtrnovie 664, Rosina 013 22, IČO: 36433021 si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 237,34,-Eur. V prípade nároku na náhradu škody súd poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody v zmysle odkázal na občianske súdne konanie, s poukazom na skutočnosť, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody bude treba vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na

Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.