Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-43-2023.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 63,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 63,40 Eur a náklady na vymáhanie vo výške 2,40 Eur, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 19.06.2023 písomné podanie označené ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu“, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 63,40 Eur (istina v sume 46,40 Eur, pokuta vo výške 17,- Eur), poštovej sadzby v sume 2,40 Eur, ako aj náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení noviel. Aktívna vecná legitimácia na podanie tohto návrhu mu vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 Eur (podľa § 6 ods. 1 podľa uvedeného zákona) s periodicitou platenia úhrad: mesačne (podľa § 7 uvedeného zákona).
3. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhrady v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.07.2016 - 31.03.2023. Písomnou výzvou zo dňa 15.03.2023 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 17,00 Eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 46,40 Eur a pozostáva z 10 neuhradených mesačných platieb podľa predpisov v kontrolovanom období od 01.07.2016 do 31.03.2023. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje istinu 46,40 Eur, pokutu vo výške 17,00 Eur, t.j. suma 63,40 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním, ktoré žalobca vyčíslil sumou 2,40 Eur.
4. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 27.06.2023 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 14.08.2023 platobný
rozkaz zrušil. Následne sa súdu podarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, kam mu bola dňa 01.09.2023 doručená žaloba spolu s prílohami, ku ktorej sa žalovaný nevyjadril.
5. S poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) a § 219 CSP, súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor. 6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd vykonal dokazovanie prečítaním výzvy na zaplatenie nedoplatku, prehľadu predpisov a platieb, doručenky od žalovaného, doloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti uplatňovaného nároku listinné dôkazy a to Výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 15.03.2023 č. 0090490998, ktorou žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie nedoplatku za úhrady služby verejnosti, ktorá povinnosť mu vznikla túto platiť zo zákona č. 340/2012 Z.z. a ktorý ako vyberateľ úhrady eviduje za kontrolované obdobie od 01.04.2014 vo výške 48,80 Eur. Týmto bol vyzvaný, aby túto sumu uhradil do 30 dní od doručenia tejto výzvy (č.l. 3 spisu). Súčasťou podania bol aj prehľad predpisov a platieb k VS: č. 0090490998, v ktorom suma predpisov činila 503,75 Eur, suma platieb činila 454,72 Eur, na základe čoho nedoplatok (rozdiel) potom predstavoval sumu 48,80 Eur. (č.l. 4 spisu). Ďalej predložil súdu kópiu doručenky na adresu žalovaného E. XXX, s dátumom prevzatia výzvy žalovaným 21.03.2023. Ďalej súdu predložil žalobca potvrdenie tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 01.03.2023 vyhotovenú Slovenskou poštou, a.s. pod zn. 1124/2023 (č.l. 9 spisu). 9. Podľa § 3 písm. a/ č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
10. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
12. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák., nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
13. Podľa § 8 cit. zák., kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
14. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) cit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa §5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3.
15. Podľa § 10 ods. 1, 3 cit. zák., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7 je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,00 Eur.
16. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, in extenso insumma 63,40 Eur, inkorporujúca istinu v sume 46,40 Eur + zmluvnú pokutu v sume 17,00 Eur, ktorá zodpovedá zákonnému nároku podľa § 6 ods. 1, ods. 2 a § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, nakoľko žalovaný zákonom určené úhrady v rozhodnom období (01.07.2016 do 31.03.2023) nezaplatil, a to len čiastočne, čo vyplývalo z prehľadu predpisov a platieb, ako ani nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 340/2012Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
17. Súd pri určení dlžných úhrad vychádzal zo žaloby, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje úhradu poplatkov v zmysle Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, za kontrolované obdobie od 01.07.2016 do 31.03.2023. Zo sumáru predpisov a platieb k VS č. 0090490998 je zrejmé, že v kontrolovanom období od 01.07.2016 do 31.03.2023 suma predpisov činila 503,52 Eur a suma platieb zo strany žalovaného činila 454,72 Eur. Dlh žalovaného na úhradách za služby verejnosti tak v rozhodnom období je vo výške 48,80 Eur bez poštovného. Keďže vo veci nebolo preukázané, žeby u žalovaného existovali skutočnosti, pre ktoré by bol od platenia úhrad oslobodený v zmysle § 5 zákona, preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel, a to do výšky 46,40 Eur, ktorú si žalobca v žalobe uplatnil.
18. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, aj právo na pokutu vo výške 17,00 Eur. Pretože žalobca splnil zákonnú podmienku a žalovaný dlh neuhradil ani na základe výzvy žalobcu, preto je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17 Eur, a teda aj v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel.
19. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním písomnej výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 2,40 Eur, predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Nárok na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vyplýva žalobcovi z § 10 ods. 2 Zákona č.340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
20. Súd vzhľadom na predložené dôkazy stranami sporu a zistené skutočnosti mal za preukázané tvrdenia žalobcu a teda dôvodnosť žaloby a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 63,40 Eur, ktorá pozostáva z úhrad za služby verejnosti vo výške 46,40 Eur a z pokuty vo výške 17,00 Eur, ako aj náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo výške 2,40 Eur.
21. Súd dodáva, že daný spor nepovažoval za spotrebiteľský, pretože predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Súd vychádzal zo záveru, že žalovaný nemá status spotrebiteľa a preto sa neuplatňuje § 299 ods. 1 CSP. Ako bolo vysvetlené vyššie, návrh nie je uplatnený na základe nejakej spotrebiteľskej zmluvy, ale na základe normy verejného práva.
22. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
23. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. O ich výške rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.