Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/3/2012

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/41/2012
„Identifikačné číslo spisu: 3012200010 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3012200010.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu Intensive, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 684/13, Bojnice, zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Nábrežie svätého Cyrila 47, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/16629-111065/2011/995399-r zo dňa 24. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/3/2012 - 34 zo dňa 22. mája 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/3/2012 - 34 zo dňa 22. mája 2012, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudkýň JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Eleny Zaťkovej, v právnej veci žalobcu: Intensive, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 684/13, Bojnice, IČO: 36 659 461, práv. zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/16629-111065/2011/995399-r zo dňa 24. októbra 2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/226/16629-111065/2011/995399- r zo dňa 24. októbra 2011 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prievidza (ďalej len správca dane) č. /Ktr zo dňa 26. júla 2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezákonnosti týchto rozhodnutí.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi uložená pokuta vo výške 66,38 eur za podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010 po lehote ustanovenej podľa o dani z príjmov tak, že text vo výroku rozhodnutia „za podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2010“ nahradil textom „za podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dospel k záveru, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu a správca dane oprávnene uložil daňovému subjektu pokutu v minimálnej výške 66,38 eur, podľa Ďalej žalovaný skonštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí síce dostatočne neoznačil vo výroku rozhodnutia o aké daňové priznanie sa jedná, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť a platnosť rozhodnutia. Keďže žalobca je právnickou osobou, potom bolo zrejmé, že sa môže jednať iba o daň z príjmov právnických osôb, pričom uvedené pochybnenie správcu dane žalovaný napravil zmenou časti znenia výroku rozhodnutia tak ako je uvedené vyššie.

Žalobca mal za to, že postupom a rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože mu bola uložená pokuta na základe skutočností, ktoré nenastali tak ako ich deklaruje žalovaný. Ďalej žalobca

namietal, že žalovaný riadne nezistil skutkový stav veci, neprávne interpretoval zákonné ustanovenia, a preto zo svojich zistení nemohol vyvodiť ani správne právne závery. Žalobca skonštatoval, že podal predmetné daňové priznanie dňa 30. júna 2011 (poštou), a teda v zákonnej lehote spôsobom podľa a pri splnení všetkých podmienok podľa Následne dňa 22. júla 2011 žalobca doručil správcovi dane kompletné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2010, vrátane predpísaných príloh. Podľa názoru žalobcu podaním neúplného daňového priznania dňa 30. júna 2011 nastali účinky podania, hoci daňové priznanie nebolo podané účinne, tzn. neboli splnené všetky zákonné povinnosti daňového subjektu tak, aby uskutočnené podanie daňového priznania mohlo byť podkladom pre vyrubovacie konanie. Žalobca mal za to, že ak ním podané daňové priznanie nebolo úplné, bol správca dane povinný ho vyzvať na jeho doplnenie, a to bezodkladne po zistení týchto skutočností ( ). Poukázal na to, že vyhotovenie úradného záznamu zo dňa 1. júla 2011 správcom dane potvrdzuje, že správca dane vedel o tom, že daňové priznanie podané dňa 30. júna 2011 bolo podané neúplne, a teda správca dane mal postupovať v zmysle Avšak to, že daňové priznanie podané dňa 30. júna 2011 bolo neúplné zistil aj sám žalobca, a preto dňa 22. júla 2011 opakovane uskutočnil podanie úplného daňového priznania vrátane jeho príloh. Podľa žalobcu skutočnosť, že daňové priznanie účinne doplnil skôr ako ho na to správca dane stihol vyzvať nič nemení na veci, že daňové priznanie bolo podané už 30. júna 2011 a nie 22. júla 2011 ako tvrdí žalovaný. Vzhľadom k tomu, že aj podanie daňového priznania sa považuje za podanie v zmysle a iné ustanovenie neupravuje právne dôsledky, odstránenia, resp. prípadného neodstránenia pochybností na základe výzvy podľa , , tak je potrebné postupovať v zmysle všeobecného pravidla týkajúceho sa všetkých podaní upraveného v ustanovení Na záver žalobca uviedol, že situáciu keď daňový subjekt odstráni nedostatky podania z vlastnej iniciatívy zákon priamo neupravuje, čo však neznamená, že žalovaný má zákonné právo hľadieť na neúplne podané daňové priznanie zo dňa 30. júna 2011, ako na nepodané daňové priznanie a že žalobca nemal právo odstrániť nedostatky podaného daňového priznania z vlastnej iniciatívy. Uzavrel, že takýmto postupom správca dane ako aj žalovaný hrubo porušil základné práva žalobcu garantované , najmä článkom II. ods. 2, 3. Poslednou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že považoval zverejnenie konania svojho splnomocneného zástupcu v súvislosti s inými daňovými subjektami za daňové tajomstvo a jeho zverejnenie žalobcovi v rozhodnutí za porušenie daňového tajomstva.

Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 21), s poukazom na základné zásady daňového konania upravené v a s poukazom na uvedeného zákona uviedol, že žalobca podal dňa 30. júna 2011 iba prvú stranu tlačiva daňového priznania, na ktorej je uvedený len názov spoločnosti, jej sídlo, DIČ a IČO, navyše bez zákonom stanovených príloh, bez uvedenia mena osoby oprávnenej konať za žalobcu ako aj bez podpisu tejto osoby. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohol správca dane považovať podanie zo dňa 30. júna 2011 za účinne podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 v zákonnej lehote. K námietke žalobcu, že aj podanie daňového priznania sa považuje za podanie v zmysle , takže aj odstránenie pochybností na základe výzvy podľa uvedeného zákona má právne dôsledky upravené žalovaný uviedol, že nie je právne možné, aby žalobca dodatočne (po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania) napravil neúčinnosť podania zo dňa 30. júna 2011, takže by nebol správcom dane sankcionovaný za nedodržanie lehoty na podanie daňového priznania. V tejto súvislosti žalovaný skonštatoval, že ak by aj žalobca na výzvu správcu dane podľa , po zákonom stanovenej lehote opravil svoje podanie, jeho pôvodnému podaniu zo dňa 30. júna 2011, ktoré nebolo účinne podané, by nebolo možné priznať právne účinky, pretože v prípade podanej len prvej strany daňového priznania nejde len o formálny nedostatok. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca si odporuje, keď v podanej žalobe tvrdí, že sám zistil, že nepodal daňové priznanie tak ako mal, a preto podal daňové priznanie opakovane. V odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca tvrdil, že dňa 22. júla 2011 podal daňové priznanie len na základe vlastných pochybností, či ním urobené podanie zo dňa 30. júna 2011 bolo úplné. Daňové priznanie, ktoré podal žalobca dňa 22. júla 2011 bolo už podané účinne, tzn. na predpísanom tlačive vrátane príloh, bolo vyplnené a podpísané oprávnenou osobou. Žalovaný mal teda za to, že z vyjadrení žalobcu je jednoznačne zrejmé, že si bol vedomý skutočnosti, že dňa 30. júna 2011 nepodal daňové priznanie v súlade so zákonom, t.j. že ho nepodal účinne. Napokon, s poukazom na znenie , žalovaný uviedol, že ak daňový subjekt

po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo obsahuje akékoľvek nezrovnalosti je oprávnený odstrániť tieto nedostatky, avšak len tak, že podá dodatočné daňové priznanie. K poslednej námietke žalobcu, že žalovaný porušil daňové tajomstvo, a to zverejnením konania svojho splnomocneného zástupcu v súvislosti s inými daňovými subjektami, žalovaný uviedol, že vo svojom rozhodnutí nemenoval žiadne daňové subjekty, ktoré rovnako zastupuje splnomocnený zástupca žalobcu, a ktoré postupovali v súvislosti s podaním daňového priznania rovnako ako žalobca, t.j. dňa 30. júna 2011 zaslali správcovi dane iba prvú stranu daňového priznania.

Krajský súd postupom podľa a nasl. , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa , zamietol.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že žalobca dňa 30. júna 2011 podal na poštovú prepravu prvú stranu tlačiva Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 1. júla 2011. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného bolo aj podanie žalobcu doručené správcovi dane dňa 22. júla 2011, pričom pozostávalo z vyplnených 8 strán tlačiva Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, 8 strán tlačiva Súvaha, 4 strán tlačiva Výkaz ziskov a strát a 6 strán poznámok k účtovnej závierke. Ďalšou súčasťou administratívneho spisu bolo aj stanovisko sekcie metodiky daní, odboru metodiky daní, oddelenia metodiky správy daní Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 26. júla 2011, zo záveru ktorého vyplýva, že ak bolo daňové priznanie podané nekompletne, nebolo vôbec podpísané a neboli k nemu priložené ani zákonom stanovené prílohy, na takéto podanie sa má hľadieť ako keby nebolo podané. Napokon je súčasťou administratívneho spisu žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. /Ktr zo dňa 26. júla 2011, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so a , keď uložili žalobcovi ako daňovému subjektu pokutu vo výške 66,38 eur, podľa , a to za podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010, po lehote ustanovenej podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, upravuje správu daní ( uvedeného zákona).

Podľa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa veta prvá konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie.

Podľa pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.

Podľa ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.

Podľa správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom bezodkladne.

Podľa ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eura.

Podľa daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona; prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

Podľa ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa , daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dňa 30. júna 2011 žalobca podal na poštovú prepravu podanie, doručené správcovi dane dňa 1. júla 2011, ktorého obsahom bola prvá strana tlačiva Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Taktiež spornou nebola ani skutočnosť, že dňa 22. júla 2011 žalobca doručil správcovi dane podanie, ktorého obsahom bolo úplné a vyplnené tlačivo Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spolu s prílohami (súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky k účtovnej závierke). Nakoľko, v zmysle oboch týchto podaní, išlo o riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010, bola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, či podaním len prvej strany daňového priznania dňa 30. júna 2011 si žalobca splnil svoju povinnosť v lehote ustanovenej a svojím podaním zo dňa 22. júla 2011 len opravil, doplnil svoje účinne podané riadne daňové priznanie odoslané správcovi

dane dňa 30. júna 2011, alebo či na podanie zo dňa 30. júna 2011 treba hladieť ako keby nebolo podané a podanie zo dňa 22. júla 2011 treba považovať na riadne daňové priznanie podané po lehote v zmysle Po preštudovaní súdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného ako aj žaloby žalobcu, stanoviska žalovaného k žalobe a vypočutí právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 22. mája 2012 dospel krajský súd k záveru, že podanie žalobcu zo dňa 30. júna 2011 predstavovalo nekompletne podané daňové priznanie, ktoré nebolo zástupcom žalobcu podpísané ani k nemu neboli priložené zákonom stanovené prílohy, a preto na toto podanie treba hľadieť ako keby nebolo podané, tzn. ako na neúčinne podané. V nadväznosti na tento záver krajského súdu je potom správny názor žalovaného, že nie je možné, aby žalobca dodatočne dňa 22. júla 2011 (po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania v zmysle ) napravil neúčinnosť podania zo dňa 30. júna 2011. Krajský súd sa taktiež stotožnil s konštatovaním žalovaného, že keďže žalobca označil daňové priznanie doručené dňa 22. júla 2011 za riadne daňové priznanie, sám tým uznal, že jeho podanie podané dňa 30. júna 2011 nebolo riadnym daňovým priznaním. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobca dňa 30. júna 2011 podal riadne daňové priznanie, jeho následné podanie zo dňa 22. júla 2011 by žalobca označil ako dodatočné daňové priznanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal krajský súd rovnako ako správca dane a žalovaný za to, že žalobca podal riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 po lehote ustanovenej Zároveň bolo potom správne aj rozhodnutie správcu dane a žalovaného, keď s poukazom na uložil za uvedený správny delikt (oneskorené podanie riadneho daňového priznania) pokutu, pričom krajský súd sa stotožnil aj s jej výškou v minimálnej sume 66,38 eur, čo však žalobca v žalobe nenamietal. Námietku žalobcu o porušení daňového tajomstva žalovaným považoval krajský súd za neopodstatnenú a žalobcom za nepreukázanú. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza okrem žalobcu žiadny iný konkrétny daňový subjekt, ktorý zastupuje jeho splnomocnený zástupca.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal krajský súd za to, že žalobca ani v správnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, ani v tomto súdnom konaní nepreukázal, že by riadne daňové priznanie podal v lehote ustanovenej , a teda, že mu bola pokuta v zmysle uložená nezákonne. Žalovaný ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a správne aj rozhodli o uložení pokuty vo výške 66,38 eur ( ) za podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 po lehote ustanovenej Správne orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.