Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-9-2012.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, právnej veci navrhovateľa Mestskej časti Bratislava - Petržalka, Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 603 201, zastúpeného JUDr. Milanom Guťanom, advokátom, Školská 8, Bratislava, proti odporcom 1./ V. V. , nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. 3, X./ Y. V. , nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. 3, o splnenie povinnosti zaplatiť 1.215,99€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 1.215,99€ spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 20.6.2008 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 72,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 246,91€, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Guťana, Školská 8, Bratislava, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 30.11.2009 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie 1.215,99€ spolu s príslušným úrokom z omeškania od 20.6.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom bezdôvodného obohatenia, v súvislosti s nezaplatením platieb zodpovedajúcim platbám nájomného za užívanie bytu číslo XXX, nachádzajúceho sa v O. na E. ulici č. X, na J. V., za obdobie 1-XX/XXXX a vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2007.
Súd vo veci vydal dňa 17.3.2011 platobný rozkaz č.k. 27Ro 1873/2009-16, zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia odporcom.
Odporcovia sa na pojednávanie napriek predvolaniu doručenému uložením na pošte neustanovili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, súd podľa §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcov, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Nájomnou zmluvou k bytu zo dňa 8.3.1999 navrhovateľ ako prenajímateľ na základe súhlasu starostu Mestskej časti Petržalka zo dňa 22.2.1999, číslo 7/99/3749/ŠtNb 674/83 pridelil odporcovi v prvom rade byt na E. ulici č.X v O., číslo bytu XXX, pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva, na dobu neurčitú od 22.2.1999.
Navrhovateľ výpoveďou doručenou odporcovi v prvom rade 7.8.2002 vypovedal nájom bytu pre hrubé porušovanie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu podľa §711 os. 1 písm. d/ OZ, nedoplatok titulom nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu ku dňu výpovede nájmu predstavoval 20.705,-Sk.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.4.2004, č.k. 14C 180/02-51, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.7.2004 súd uložil odporcovi v prvom rade povinnosť vypratať predmetný byt, bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady.
Odporcovia po skončení nájomného vzťahu a rozhodnutí súdu o vyprataní bytu, byt naďalej užívali, neplatili platby zodpovedajúce platbám nájomného a služieb za plnenia spojenými s užívaním bytu.
Podľa špecifikácie dlžoby za obdobie január až december 2007 získali odporcovia na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v mesačných platbách zodpovedajúcich mesačnému nájomnému a službám vo výške 72,13€ mesačne a ročnom vyúčtovaní za služby poskytované s užívaním bytu za rok 2007 vo výške 350,43€, spolu 1.215,99€. Vyúčtovanie služieb bolo odporcovi v prvom rade doručené uložením na pošte 4.6.2008.
Podľa hlásenia voľného pohybu z 27.5.2008 sa odporcovia fakticky v predmetnom byte nezdržiavajú.
Právny zástupca zástupcu navrhovateľa uviedol, že odporcovi v prvom rade vznikla povinnosť vypratať byt vo vlastníctve navrhovateľa z dôvodu ukončenia nájmu, uplynutím výpovednej lehoty k 30.11.2002. Odporca v druhom rade nikdy nebol nájomcom bytu, navrhovateľ nemá vedomosť, z akého titulu v byte býval, domnieva sa, že išlo o podnájomníka odporcu v prvom rade. Po ukončení nájmu odporca v prvom rade byt naďalej užíval bez právneho dôvodu, nehradil platby zodpovedajúce platbám nájomného a služieb, ktoré si navrhovateľ za obdobie 1-12/2007 a vyúčtovanie služieb za rok 2007 uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie obidvoch odporcov na úkor navrhovateľa. Ako príslušenstvo pohľadávky požadoval priznať príslušný úrok z omeškania od 20.6.2008, 16. dňa nasledujúceho po dni doručenia vyúčtovania služieb, ktoré bola odporca v prvom rade mal povinnosť zaplatiť do 15. dní od doručenia.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa §451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil, oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého začiatku alebo dodatočne odpadol.
Odporca v prvom rade po ukončení nájomného vzťahu uplynutím výpovednej lehoty si nesplnil povinnosť byt vypratať a odovzdať navrhovateľovi, byt naďalej bez právneho dôvodu užíval, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu byt vypratať a odovzdať navrhovateľovi ako prenajímateľovi a vlastníkovi, odporca v druhom rade fakticky byt užíval spolu s odporcom v prvom rade ako podnájomník, bez súhlasu prenajímateľa bytu.
Za obdobie od januára 2007 do decembra 2007 na strane odporcov na úkor navrhovateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v mesačných platbách, zodpovedajúcim platbám nájomného a služieb a ročného vyúčtovania služieb. Na strane navrhovateľa prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, ktorý sa dal očakávať v nájomnom a úhradách za ceny poskytovaných služieb v prípade nového nájomcu.
Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vznikla odporcom na základe faktického spoločného užívania predmetného bytu v žalovanom období. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., v znení č. 586/2008 Zb., účinného od 15.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca sa s vrátením peňažného plnenia dostal do omeškania, súd, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, priznal navrhovateľovi príslušný zákonný úrok z omeškania, určený od 16. dňa po doručení vyúčtovania ako prvého dňa omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní súd priznal náhradu vynaložených trov konania, spočívajúcich v súdnom poplatku vo výške 72,50€ a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 21.5.2012/ po á 61,41€+režijný paušál 2x6,95€, 1x7,63€+20%DPH podľa§13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010Zb. Osvedčenie o registrácii pre poskytovanie právnych služieb právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 1.8.2011.
O povinnosti odporcov zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.