Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-57-2022.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: Europapier Slovensko, s. r. o., Panónska cesta 40, 852 45 Bratislava, IČO: 31 344 381, právne zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovanému: TECHNOPOL SERVICES s. r. o., Hurbanovo námestie 7, 811 03 Bratislava, IČO: 45 546 908, o zaplatenie 1.185,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I pod č.k. 35Cb/109/2020-141 zo dňa 04.10.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/109/2020-141 zo dňa 04.10.2021 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 1.185,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 827,88 eur od 20.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 357,12 eur od 31.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v II. výroku zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 191, ods. 1 a § 218, ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom podaným na súd dňa 11.03.2020 žiadal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.185,- eur titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar. Dňa 03.04.2020 bol vo veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. 27Up/511/2020, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v predmetnom odpore namietal, že dňa 26.06.2019 vydal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR poverenie, ktorým poveril spoločnosť Häusler & Häusler s.r.o. správou nehnuteľností definovaných v opatrení. Pri správe nehnuteľností žalovaného je tak správca povinný na osobitnom bankovom účte prijímať platby za užívanie nehnuteľností (nájom), za služby spojené s nájmom a uhrádzať platby spojené s prevádzkou nehnuteľností žalovaného. Žalovaný potvrdil objednanie a dodanie tovaru žalobcom v žalovanom rozsahu, avšak uviedol, že opatrením prešla povinnosť uhradiť faktúry žalobcu na správcu, ktorého žalovaný listami vyzval na úhradu záväzkov. Správca na výzvu žalovaného uznal žalovaný nárok žalobcu ako nárok, ktorý uhradí, nakoľko ide o nárok súvisiaci s prevádzkou nehnuteľností žalovaného.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu žalobcu ako dodávateľa tovaru a žalovaného ako odberateľa tovaru dodaného žalobcom. Na základe skutočnosti, že žalovaný potvrdil objednávku tovaru, jeho riadne dodanie, ako aj doručenie faktúr, ktoré sú predmetom konania, súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za riadne preukázaný. Ako jedinú spornú vyhodnotil súd prvej inštancie otázku nedostatku pasívnej legitimácie. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietke nedostatku jeho pasívnej legitimácie z dôvodu, že opatrením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR prešla povinnosť hradiť faktúry za dodaný tovar na správcu, vyhodnotil súd ako obranu bez právnej relevancie vo vzťahu k prejednávanej veci. Vzťah žalovaný - správca je podľa súdu prvej inštancie právnym vzťahom bez akejkoľvek súvislosti so záväzkovým vzťahom žalobca - žalovaný (tak ako uviedol žalobca vo vyjadrení k odporu). Určenie správcu na správu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného nie je zákonnou zmenou povinnej osoby v záväzkovom vzťahu a teda uvalením správy sa povinnou osobou nestal správca. Subjektom s povinnosťou uhradiť dodaný a prevzatý tovar bez pochybností ostal žalovaný a tomu len následne mohol vzniknúť regresný nárok voči správcovi v prípade, ak porušil povinnosti pri správe majetku žalovaného. Tento možný regresný nárok však žiadnym spôsobom nemení pasívnu legitimáciu žalovaného vo vzťahu k žalovanému nároku. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku, preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nepoprel skutočnosť, že tovar bol zo strany žalobcu dodaný v zmysle objednávok a ďalších predložených listín, avšak momentom, kedy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR ohľadne správy nehnuteľnosti, došlo k zmene subjektu právneho vzťahu. Správca nastúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Priamo z normatívnej časti rozhodnutia Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR je zrejmé, že je to správca, ktorý má inkasovať finančné prostriedky z titulu nájomného a zároveň má hradiť všetky náklady, ktoré súvisia s prevádzkou budovy. Tak ako správca priamo nastúpil na miesto prenajímateľa bez toho, aby boli podpisované akékoľvek dodatky k nájomným zmluvám, rovnako tak nastúpil aj na stranu odberateľa v záväzkových vzťahoch, ktoré sa týkajú prevádzky budovy. Žalovanému nemal ako vzniknúť regresný nárok voči správcovi, nakoľko s tým nepočíta rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktoré je bez ďalšieho priamo vykonateľné. Zároveň pri výklade, ktorý použil prvoinštančný súd by nastávala absurdná situácia, že žalovaný by niesol náklady na prevádzku celej budovy, pričom by nemal žiadne inkaso a následne by sa mal domáhať vyplatenia finančných prostriedkov od správcu. Uvedené by znamenalo krach žalovaného v priebehu niekoľkých týždňov. Nakoľko žalovaný zotrval na svojej obrane, že rozhodnutím Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR došlo k zmene záväzkového vzťahu pri subjekte a z tohto dôvodu nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.01.2022, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedol, že k zmene v osobe dlžníka vo veriteľsko-dlžníckom súkromnoprávnom vzťahu môže v zmysle noriem súkromného práva dôjsť prevzatím dlhu (t.j. dlžníčky ekvivalent postúpenia pohľadávky) alebo prechodom záväzkov. Je nepochybné, že inštitút prevzatia dlhu je na vyššie uvedenú situáciu neaplikovateľný, nakoľko sa jedná o dohodu súkromnoprávnej povahy predpokladajúcu, okrem iného, súhlas veriteľa. V prípade prechodu záväzkov dochádza k prechodu výhradne na základe zákona (napríklad pri dedení, pri predaji podniku a pod.), alebo na základe súdneho rozhodnutia (napríklad v rámci vyporiadania podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva). Nakoľko predmetné opatrenie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 26.06.2019, v zmysle ktorého podľa tvrdenia žalovaného malo dôjsť k zmene v subjektu právneho vzťahu na strane z dlžníka, a to zo žalovaného na spoločnosť Häusler & Häusler s.r.o., so sídlom Záhradnícka 83, 821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48 103 497, nie je súdnym rozhodnutím a zároveň prechod záväzkov na základe predmetného opatrenia nie je právnym poriadkom prípustný, nemohlo na základe neho dôjsť k prechodu záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi uplatňovaný nárok zo žalovaného na spoločnosť Häusler & Häusler s.r.o.. Žalobca
mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza zo správneho posúdenia veci, preto je vecne správny a odvolanie žalovaného je nedôvodné a neodôvodnené. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 CSP napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu bolo vyjadrenie doručené do elektronickej schránky dňa 12.02.2022.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si objednal tovar, ktorý mu bol zo strany žalobcu i dodaný a následne vyúčtovaný faktúrami č. 3100201339 zo dňa 19.06.2019 a č. 3100204033 zo dňa 31.07.2019, ktoré žalovaný neuhradil. Sporným ostalo, čo následne namietal žalovaný i v odvolaní, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný s poukazom na opatrenie Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 26.06.2019, v zmysle ktorého malo dôjsť k zmene záväzkového vzťahu pri subjekte. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej argumentácii žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva nespochybniteľný záver, že momentom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti opatrenia Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 26.06.2019 ohľadne správy nehnuteľnosti, nedošlo k zmene subjektu právneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že určenie správcu na správu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného nie je zákonnou zmenou povinnej osoby v záväzkovom vzťahu, čo nepochybne vyplýva aj zo samotného opatrenia Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorým bola obchodná spoločnosť Häusler & Häusler s.r.o., IČO: 48 103 497 poverená iba správou nehnuteľností špecifikovaných v predmetnom opatrení, pričom pri komplexnej správe a údržbe uvedených nehnuteľností jej bolo uložené, aby na osobitnom bankovom účte prijímala platby za ich užívanie (nájomné), za služby spojené s nájmom hradené prenajímateľovi a uhrádzala platby spojené so správou (prevádzkou) a údržbou nehnuteľností, a to spôsobom jasne preukázateľným a identifikovateľným. Z uvedeného jasne vyplýva, že správca na základe daného opatrenia iba koná v mene žalovaného, pričom nedošlo k zmene v osobe dlžníka v predmetnom záväzkovom vzťahu, keď z jeho obsahu žiadnym spôsobom nevyplýva prechod práv a povinností na správcu. K zmene na strane dlžníka pritom môže dôjsť iba na základe univerzálnej sukcesie (vstupom do všetkých práv a povinností právneho predchodcu), privatívnej intercesie, t.j.
prevzatím dlhu v zmysle § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo kumulatívnou intercesiou, t.j. pristúpením k záväzku v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však musí konštatovať, že ani jeden z prípadov zákonnej zmeny v osobe dlžníka/povinnej osoby nenastal, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd nad rámec dodáva, že v danom prípade sa nemôže jednať ani o prevzatie dlhu v zmysle ustanovenia § 531a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o právny inštitút, ktorým dochádza k zmene v osobe dlžníka záväzkovo-právneho vzťahu na základe právneho úkonu, teda dohody medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, pričom k zmene v osobe dlžníka môže dôjsť len so súhlasom veriteľa a na základe písomnej zmluvy medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. Žalovaný pritom nepreukázal nielen uzatvorenie písomnej dohody so správcom, ale ani súhlas žalobcu ako veriteľa s takouto dohodou. Zároveň opatrením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR nedošlo ani k pristúpeniu k záväzku v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo k písomnej dohode so žalobcom ako veriteľom, že správca splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Uvedené potvrdzuje i postup správcu Häusler & Häusler s.r.o., IČO: 48 103 497 v inom prípade, kedy sa správca dohodol s iným veriteľom žalovaného - Slovenským plynárenským priemyslom, IČO: 35 815 256, že pristúpi k záväzku žalovaného, dohodu ktorú ako dôkaz priložil v rámci podaného odporu samotný žalovaný (č.l. 72).
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd námietky žalovaného za zjavne neopodstatnené, kedy žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by spochybňoval právne závery súdu prvej inštancie.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).