Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/220/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného A. L. a spol., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21.05.2012 takto

rozhodol:

obžalovaní

1/ A. L. , narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom E. H. N. č. XXX, toho času zaradený do programu na ochranu svedkov,

2/ N. Z. , narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. N., T. č. XXX/XX,

3/ Q. Z. , narodený XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Z. E. č. XXX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, že vylákajú z poisťovne poistné plnenie, zinscenovali malú dopravnú nehodu motorového vozidla značky Audi A4 striebornej farby, EČV: PE 126 AD, ku ktorej malo dôjsť tak, že dňa 23.03.1998 v čase približne o 15.45 hodine obžalovaný Q. Z. ako vodič tohto motorového vozidla na ceste I./65 v kilometri 29,150 v smere Nitra - Nová Baňa zišiel s vozidlom do priekopy na pravej strane vozovky, vozidlo po spísaní protokolu o malej dopravnej nehode odviezli prostredníctvom odťahovej služby a následne dňa 06.04.1998 ohlásili v poisťovni Allianz, a.s. totálnu haváriu tohto motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni Allianz, a.s. dňa 05.02.1998 na základe zmluvy o poistení, v dôsledku čoho poisťovňa dňa 06.04.1998 pri ohliadke motorového vozidla v obci Zlatníky zistila tzv. totálnu škodu, a preto dňa 17.08.1999 vyplatila titulom poistného plnenia sumu 540.643,-Sk (17.946,06 eura) na účet číslo 1031620-389/0900, ktorý patril D. Z. - starej matke obžalovaného A. L., pričom originálne osobné vozidlo značky Audi A4 bolo v čase nainscenovanej dopravnej nehody a ohliadky vykonanej poisťovňou odstavené v nepoškodenom stave na inom mieste, poškodenia ktoré by vznikli pri nafingovanej nehode a poškodenia zistené poisťovňou, nie sú totožné, čím poškodenej poisťovni Allianz, a.s. Bratislava vyplatením poistného plnenia spôsobili škodu vo výške 17.946,06 eura (540.643,-Sk), ktoré jej následne v dôsledku rozsudku Okresného súdu Partizánske sp.zn. boli vrátené zo súdnej úschovy a vyplatené na účet Allianz poisťovne, a.s..

t e d a :

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a týmto konaním spôsobili väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l i :

prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa , s poukazom na ustanovenie .

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanému A. L.

Podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa písmeno a) súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Obžalovanému N. Z.

Podľa a a , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.

Podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Obžalovanému Q. Z.

Podľa a a , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur.

Podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným A. L., N. Z. a Q. Z. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 13.02.2012 a 21.05.2012 vykonal rozsiahle dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného A. L., výsluchom obžalovaných N. Z. a Q. Z., výsluchom svedkov Z. C., A.. Z. Daubnera, P.. Z. A., G. D., P.. B. Z., R. N., A. C., A. N., A. F., Z. K., prečítaním výpovedí svedkov D. Z., Z. Z., P. E. a Z. K. a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu súdneho spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. L. sa dlhodobo nachádza v programe na ochranu svedkov a z toho dôvodu sa na hlavné pojednávanie nedostavil a dal súhlas, aby ho súd vykonal v jeho neprítomnosti. Preto podľa súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania a zistil, že obžalovanému sa

obvinenie zdalo vykonštruované a necítil sa byť vinný. Auto značky Audi A4 legálne kúpil od N. Z.. Nevedel kedy a nechcel povedať za akú cenu, napísal ho na svoju starú matku D. Z.. Auto poistil v Topoľčanoch a neskôr ho požičal aj Z. aj Z., a to zadarmo. Z. mu dopravnú nehodu, ktorú s autom mal, oznámil po telefóne vo večerných hodinách, auto mu kázal odviezť na nejaké miesto. Nepamätal si, či bol na mieste nehody ani kto volal políciu a ani či bolo na aute poškodené, ale opraviť ho dal kamarátovi N. M., ktorý už nežije. Poistnú udalosť hlásil na druhý deň po nehode, auto ohliadli pracovníci poisťovne v Zlatníkoch, ohliadky sa sám zúčastnil. Peniaze mu mali byť poslané na účet, ale keďže on sám a ani jeho stará matka účet nemali a navyše bol ešte dlžný peniaze Z., tak, sa dohodli, že peniaze sa pošlú na jeho účet. Ten mal ale spoločný účet s F., s ktorým podnikal a keďže F. bol vtedy trestne stíhaný, Z. povedal, že to treba poslať na iný účet. Z. preto poslal žiadosť do Allianzu, aby poslali peniaze na jeho meno do VÚB. Lenže nakoľko poisťovňa už medzičasom poslala peniaze na prvý účet, dal žiadosť na zablokovanie účtu. Predmetné vozidlo následne predal cez Autodrukos Banská Bystrica. Nepamätal si, či hlásenie poistnej udalosti vybavoval osobne, alebo či tak urobil Z..

Obžalovaný N. Z. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že si pamätá toľko, že auto predal A. L., viac k tomu povedať nevie a ani si nepamätá a pokiaľ ide o výpoveď svedka A. F., tak tá bola robená proti nemu účelovo, pretože F. mu dlží veľa peňazí a je preto voči nemu zaujatý. Výpoveď poskytol ešte než sa dostal pod ochranu z dôvodu inštitútu chráneného svedka. To je všetko, čo chcel k veci uviesť a dodal, že rozhodne vie, že auto nepredával ako búrané. So spoluobžalovaným Q. Z. sa predtým, než L. predal auto a než sa začalo vyšetrovanie v tejto veci, nepoznal. Auto kúpil z firmy Drukos ako havarované a nechal si ho opraviť u A. C.. L. mu oznámil, že auto, ktoré mu predal, je havarované, avšak nemal žiadne vedomosti o tom, kto nahlasoval či vybavoval poistnú udalosť.

Obžalovaný Q. Z. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že si potreboval požičať auto a jeho známy, pán K., mu to dohodol u spoluobžalovaného A. L., ktorý mu požičal Audi A4 a s týmto autom nabúral. Nie však v takom rozsahu a takým spôsobom, ako bolo zadokumentované na fotografiách, ktoré mu ukázali na polícii. Podrobnosti už veľmi nepamätal, ale keďže nemal číslo na L., telefonoval K., ten to L. oznámil. L. prišiel na miesto nehody, auto si vyzdvihol a na miesto nehody prišla aj polícia. On sám následne neohlasoval žiadnu poistnú udalosť a ani nikdy na poisťovni nič nevybavoval. Bolo mu známe, že mal podpísať nejaký papier, ale od poisťovne on sám nič nežiadal. Auto nebolo podľa fotografií v takom stave, v akom ho nabúral, pretože v takom rozsahu škodu na aute nespôsobil. Nebol prítomný nikdy na obhliadke búraného motorového vozidla a ani neskôr v poisťovni. Spoluobžalovaného N. Z. vôbec nepozná. Na doplňujúce otázky uviedol, že dopravná nehoda sa mu stala na ceste medzi Zlatými Moravcami a Nitrou. Na aute boli poškodené pravé dvere a pravý blatník, nevedel už celkom presne, či bolo rozbité svetlo a okno, ale vozidlo skončilo v kanály a keďže s ním nemanipuloval, nevedel, či bolo po nehode pojazdné. Po nehode boli na mieste nejakí okoloidúci ľudia, polícia, niečo spisovali, nevedel, či vyhotovovali fotografie. K. s L. prišli až po polícii, a to každý na inom vozidle. L. mu najskôr povedal, že vozidlo má poistené, takže nebude musieť nič platiť, ale neskôr ho žiadal, aby prišiel na poisťovňu podpísať nejaký papier, čo odôvodňoval tým, že na vozidle sú rozsiahlejšie škody ako sa zdalo na mieste nehody, kde ale obhliadku vozidla vôbec nerobili. Žiadny papier L. a ani v poisťovni nepodpísal a nevedel, čo sa s týmto vozidlom dialo ďalej.

Svedok Z. C. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že o ňom nevie vôbec nič. Auto predal vo firme Drukos, bolo to pôvodne ich auto. Rozpory vo výpovedi oproti prípravnému konaniu vysvetlil tak, že prečítané výpovede sa zakladajú na pravde, pre odstup času si nespomenul. Súd tak zistil, že svedok bol D. Z. splnomocnený k predaju Audi A4, splnomocnenie mu dal L., vozidlo bolo v dobrom technickom stave, nebúrané a pojazdné, v žiadnom prípade nebolo havarované. Predal ho Drukosu za 600.000,- Sk, peniaze vyplatil L..

Svedok A.. Z. M. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že v rámci jeho pracovnej pozície právnika poisťovne Allianz mu bol na vybavenie pridelený spis, predmetom ktorého bolo poistné plnenie ohľadne jednej konkrétnej poistnej udalosti, pričom mal vymôcť náhradu, ktorá už bola vyplatená a ktorá bola zároveň zablokovaná na účte Okresnej prokuratúry alebo Okresného súdu v Prievidzi. Vo veci konal, podal žiadosť a uviedol, že sa jednalo o podvod a žiadal, aby im peniaze boli vrátené, avšak zo strany orgánu, ktorý peniaze zadržiaval, bola vyslovená podmienka podania žaloby a získania právneho titulu, v dôsledku ktorého by peniaze poisťovni Allianz boli vrátené. Z tohto dôvodu podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia na OS Partizánske voči pani Z., pretože táto bola uvedená

ako poistník na poistnej zmluve a zároveň aj ako majiteľka motorového vozidla Audi A4, ktorého sa poistná udalosť týkala a asi na prvom alebo možno druhom pojednávaní súd rozhodol rozsudkom pre uznanie, nakoľko pani Z. sa žalobe nebránila a na skončení veci sa dohodli. Po získaní právneho titulu im peniaze zo zablokovaného účtu boli uvoľnené a tým pre neho celá vec skončila, pričom následne bol viackrát predvolávaný k podaniu vysvetlenia alebo výpovede v rámci tohto trestného konania.

Svedok P.. Z. A. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že v roku 1998 pracoval ako likvidátor v poisťovni Allianz a spoločne s kolegom bol robiť ohliadku havarovaného vozidla Audi A4 v nejakej obci pri Topoľčanoch, na jej názov si už nepamätal. Pri prehliadke boli prítomní dvaja muži, ktorých tváre si nepamätal a ich mená uviesť nevedel. Z ohliadky urobili riadne zápis, nezdalo sa, resp. na vozidle nebolo nič podozrivé, nič nenasvedčovalo tomu, že by s ním bolo nejako úmyselne manipulované a až neskôr pri likvidácii poistnej udalosti sa dozvedel, že prišlo k blokácii peňazí, ktoré mali byť vyplatené, a to z dôvodu podozrenia pre spáchanie poisťovacieho podvodu. Z obžalovaných nepoznal vôbec nikoho, na ohliadke bol s kolegom A. N.. Keďže svedok sa odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania, bola mu táto prečítaná a tak súd zistil, že svedok potvrdil jej pravdivosť, pretože s odstupom času si už nepamätal, že pri prehliadke bol prítomný Z., splnomocnený Z.. Autu nebolo možné skontrolovať číslo motora, ktorý bol odtrhnutý a spadnutý na zem. Išlo o totálnu škodu. L. žiadal vyplatiť peniaze na iný účet, než aký pôvodne uviedol.

Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že pracoval ako príslušník Policajného zboru na úseku dopravných nehôd, teda bol „nehodovkár“ a v priebehu kalendárneho roka zapisoval 1.300 až 1.400 dopravných nehôd do protokolu a z tohto dôvodu si vôbec nedokázal vybaviť skutok, pre ktorý bol predvolaný na súd a nič konkrétne mu vo vzťahu ku skutku nenapadá. Vzhľadom na vyššie uvedené pristúpil súd k prečítaniu výpovede svedka z prípravného konania a tak zistil, že ten sa ani v prípravnom konaní už na podrobnosti prípadu nepamätal.

Svedkyňa P.. B. Z. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedala, že si nepamätá už presne dátum, ale asi niekedy vo februári 1998 poisťovala a ako predmet jednej z poistných zmlúv bolo aj vozidlo Audi A4, kde sa pri poisťovaní stretla s dvoma mužmi, z ktorých jeden bol určite obžalovaný L. - jeho meno si matne pamätala. Kanceláriu mala vtedy v Topoľčanoch, pred poistením vozidla bola vozidlo ohliadnuť, zistila si číslo karosérie (VIN) a ostatné potrebné náležitosti a v tejto súvislosti si spomenula, že toto bolo registrované na staršiu pani, ktorá bola starou matkou jedného z tých pánov a volala sa Z.. Poistka bola uzavretá a platila sa polročne. Viac k veci uviesť nevedela. K rozporom vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že pokiaľ pred súdom uvádzala, že si bola istá priezviskom jedného z tých dvoch pánov a uviedla, že to mal byť L., splietla sa a pridržiava sa svojej predchádzajúcej výpovede, teda že pán, s ktorým jednala, sa mi predstavil ako F.. Ten aj vyplatil poistné. Pre odstup času už viac podrobností uviesť nevedela.

Svedok R. N. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že sa k nemu vyjadriť nevie a k celej veci mu bolo známe len toľko, že prišiel za ním svedok A. F., ktorý bol z rodiny a ktorý ho požiadal o službu spočívajúcu v garážovaní jeho auta, ktoré kúpil. Išlo o Audi A4 bledej farby, pretože ho nemal kde zastrešiť. Vyhovel mu, auto bolo u neho odparkované asi dva týždne, potom si ho vyzdvihol a viac k veci uviesť nevedel.

Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku samotnému sa vyjadriť nevie, nie je mu o ňom nič známe, avšak poznal to auto, pretože ho opravoval v čase, keď bol jeho majiteľom obžalovaný N. Z. a vedel, že to auto vychádzalo z jeho dielne 100% opravené. Rozsah škôd alebo konkrétne veci, ktoré opravoval, si už pre odstup času nepamätal, ale vedel, že to bolo niekedy pred Vianocami roku 1997. Vôbec nevedel, čo konkrétne sa potom s autom dialo.

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že v čase, kedy sa mal stať, robil pre poisťovňu ako likvidátor a bol spoločne s kolegom P.. Z. A.. Na ohliadke ohlásenej poistnej udalosti, kde pri ohliadke vozidla Audi A4 boli prítomné aj nejaké ďalšie dve osoby, ktorých ale mená uviesť nevedel a nevedel ich už ani opísať a pre časový odstup si na podrobnosti nepamätal. Dodal, že škoda bola väčšia, preto boli na mieste dvaja likvidátori, ale nevybavil si v pamäti nič neštandardné, čo by sa vymykalo z poistnej udalosti. Nič podozrivé si nevšimol.

Svedok A. F. na hlavnom pojednávaní prostredníctvom tzv. telemostu vypovedal, že nevie, či bude schopný vyjadriť sa ku skutku, pretože na veľa vecí si už nepamätal pre odstup 14-tich rokov. Pokiaľ ide o obžalovaných L. a Z., tie mená mu nič nehovoria, ale pamätal si obžalovaného Z., ten robil poisťovacie podvody s autami, nielen s tým jedným, ktoré je uvádzané v skutku. Z. mal na to svojich ľudí, konkrétne jedného známeho v Drukose a vedel, že si ohľadne tých poisťovacích podvodov vedel všetko zabezpečiť. Na skutok samotný si už veľmi nepamätal. Podľa písmeno b) súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, pretože zistil podstatné rozpory. Tieto svedok vysvetlil tak, že pre odstup 14-tich rokov si nepamätal na všetky podrobnosti a spomenul si na ne až keď mu bola jeho výpoveď z roku 2001 znova prečítaná. Potvrdil, že v liehovare s Z. skutočne bol, pán N. je rodina z manželkinej strany, tá Audina u neho skutočne bola odparkovaná. Všetko, čo bolo prečítané, sa zakladá na pravde, tohto sa pridržal a tak súd zistil, že auto Audi A4 sa po celý čas nachádzalo nepoškodené v garáži u Z. v Dolných Vesteniciach. L. zohnal také isté, ale totálne zničené auto. Teda existovali dve autá, pretože obžalovaný L. chcel urobiť poisťovací podvod. Na tieto účely si zabezpečil nejakého chlapca, ktorému akože požičal auto a rozbité auto odviezli na miesto dopravnej nehody. V skutočnosti L. toto auto doma porozbíjal traktorom, na polícii to oznámili asi v noci, všetko okolo toho vybavoval Z., aj bol pomôcť L. s tým autom po nehode, ale o úmysle L. najskôr nevedel nič. Vybavil aj odloženie auta u N., odtiaľ ho potom previezli do Dolných Vesteníc, kde ho rozpílili a rozobrali na súčiastky a následne vytiahli z Z. garáže to druhé Audi 4 akože po oprave. Svedok ďalej uvádzal, že požičal Z. 200.000,- Sk na opravu toho auta, ale tieto mu Z. nevrátil, a preto, keď ho urgoval ohľadne ich vrátenia, mu Z. povedal, ako to celé vlastne s tým autom bolo. Všetko ohľadne nehody zinscenovali L. a Z..

Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že všetko sa to stalo už príliš dávno, dobre si to nepamätá, ale spomenul si, že Z. chcel alebo potreboval auto, a tak mu ho L. požičal, pričom Z. toto auto potom nabúral. Na miesto tej nehody prišiel po Z. telefonáte, prišiel tam aj L., auto bolo narazené, ale kde a akým spôsobom a čo vlastne sa stalo, uviesť nevedel. Z. zrejme vzal potom domov a ostatné veci si riešil L. už sám. Išlo o auto značky Audi, bolo striebornej alebo šedej farby. Nabúrané bolo spredu, bol zrejme poškodený aj predný nárazník alebo blatník, auto bolo odstavené v jarku, pojazdné asi nebolo. Z. s L. sa pri tom aute hádali, L. mu niečo vyčítal. K rozporom, ktoré vyvstali v porovnaní s jeho výpoveďou z prípravného konania uviedol, že neporozumel otázke sudcu. Po jej prečítaní súd zistil, že sprostredkoval pre Z. požičanie auta v marci 1998. Keď sa dozvedel, že s autom búral, išiel na miesto nehody, kde už bol L. a zháňal odťahovú službu, Audi A4 bolo v priekope opreté o pravú stranu. Svedok odviezol Z. domov, L. zostal na mieste nehody čakať na policajtov. Následne ho L. asi dva dni po nehode oslovil, že by potreboval auto niekde odstaviť, tak ho odstavil v obci Zlatníky u jeho starej mamy, kde bolo asi 3 alebo 4 dni a po prehliadke zamestnancami poisťovne si ho L. zobral preč.

Z výpovedí svedkov, prečítaných na hlavnom pojednávaní podľa , súd zistil, že:

- svedkyňa D. Z. uviedla, že obžalovaný L. je jej vnuk, pričom si pamätala, že podpisovala nejaké plné moci, ale nevedela už, či na ňu bolo písané nejaké auto;

- svedok Z. Z. sa vyjadril, že dňa 20.05.1998 kúpil v spoločnosti Drukos auto značky Audi A4 pre svoju firmu za 750.000,- Sk;

- svedok P. E. vypovedal, že dňa 16.08.2011 kúpil od Z. Z. auto značky Audi A4 za 200.000,- Sk, išlo o opotrebované auto, na ktorom vymenil celú prednú časť a

- svedkyňa Z. K. uviedla, že pracovala v spoločnosti Drukos ako asistentka a prostredníctvom Z. C., ktorý zastupoval D. Z., kúpili dňa 25.05.1998 auto značky Audi A4 a predali ho formou leasingu Z. Z..

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda splnomocnenie, správu zo spoločnosti Allianz, kópiu žiadosti obžalovaného A. L., zmluvy a doklady k nim, odpisy registra trestov a správy o povestiach obžalovaných ako aj zápisnicu o vydaní veci a čestné prehlásenie. Z odpisu registra trestov obžalovaného A. L. vyplynulo, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, avšak toho času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný je od roku 2000 zaradený do programu ochrany podľa zákona č. Z. z. o ochrane svedka v znení neskorších predpisov.

Z odpisu registra trestov obžalovaného N. Z. súd zistil, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a v zmysle správy X. úradu v Prievidzi nebol v čase do spáchania skutku priestupkovo prejednávaný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného Q. Z. vyplynulo, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2000, avšak toho času sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V zmysle správy Obvodného úradu v Partizánskom nebol v čase do spáchania skutku ani priestupkovo prejednávaný.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v skutkovej vete obžaloby a že tento vykazuje znaky trestného činu, pričom obžalovaní naplnili svojim konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa k , v znení neskorších predpisov, a to tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, nakoľko uviedli poisťovňu Allianz do omylu a urobili tak s cieľom neoprávnene sa obohatiť práve na škodu tejto poisťovne, pričom konanie smerovalo k spôsobeniu väčšej škody. Vzhľadom na skutočnosť, že k rozhodnutiu v tejto veci prišlo až s odstupom viac ako 14 rokov od spáchania skutku, kedy nadobudli účinnosť viaceré , súd aplikoval ustanovenie 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a posudzoval preto konanie obžalovaných podľa , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2006, pretože jeho použitie bolo pre obžalovaných priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu preto právne posúdil ich konanie ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa k , .

K záveru, že sa skutok stal a že ho spáchali obžalovaní spoločným konaním, dospel súd po vyhodnotení výpovede svedka A. F. v kontexte výpovedí ďalších, vo veci vypočutých svedkov, a to napriek tomu, že všetci traja obžalovaní jeho spáchanie popierali. Uvedený svedok ako jediný spontánne a logicky opísal kto, akým spôsobom a z akého dôvodu sa podieľal na zažalovanom podvode s tým, že uvedené skutočnosti mu vyrozprával obžalovaný N. Z., keď mu potreboval vysvetliť príčinu, pre ktorú mu nemohol včas a riadne vrátiť požičanú sumu 200.000,- Sk. Jednotlivým skutočnostiam, známym súdu z výpovede svedka A. F., následne korešpondovali aj výpovede ostatných svedkov, z ktorých každý vypovedal k inému štádiu posudzovaného skutku. Takto sa súdu podarilo nielen spoľahlivo objasniť skutočnosti, ktoré obžalovaní vo svojich výpovediach jednotlivo popierali, ale aj vyvrátiť jednotlivo ich obranné tvrdenia. Vo veci súd nepochybne zistil, že D. Madová bola majiteľkou vozidla B. A4, EČV: PE XXX AD, o čom bezpečne vypovedali svedkovia Z. C., ktorého táto svedkyňa splnomocnila na predaj vozidla, tiež z výpovede A.. Z. M., ktorý zastupoval poškodenú spoločnosť v spore so svedkyňou D. Z. o vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj z výpovede svedkyne A.. B. Z., ktorá uzatvárala na predmetné motorové vozidlo zmluvu o jeho poistení. K. P.. Z. A. a A. N. jednoznačne uviedli, že ako zamestnanci poisťovne Allianz v pozíciách likvidátorov ohliadali motorové vozidlo značky Audi A4, a to v nejakej obci pri Topoľčanoch, čo potvrdil aj svedok Z. K., kde boli prítomní obžalovaní L. a Z., pričom sa podľa vyjadrenia oboch svedkov jednalo vo vzťahu k rozsahu poškodenia automobilu o totálnu škodu, číslo jeho motora sa nedalo zistiť. Táto skutočnosť je vo významnom rozpore so skutočnosťami, ktoré k rozsahu škody spôsobenej dopravnou nehodou uvádzal obžalovaný Q. Z. ako aj svedok Z. K., ktorý auto videl v čase po nehode a potvrdil, že na ňom nebola v žiadnom prípade spôsobená totálna škoda. Okrem toho, svedkovia Z. Z., P. E. ako aj Z. K. jednoznačne potvrdili, že dňa 20.05.1998 ako aj ďalej v roku 2001 bolo auto predmetom ďalšieho predaja, pričom sa jednalo o jazdené (používané) auto, avšak rozhodne nie o vrak auta po totálnej škode. Svedok R. N. potvrdil výpoveď A. F., že na jeho žiadosť mu dovolil parkovať auto Audi A4 u seba na dvore po dobu asi dvoch týždňov. Takisto svedok A. C. potvrdil, že obžalovaný N. Z. bol majiteľom auta značky Audi A4, ktoré mu aj opravoval, ale to v čase pred skutkom, teda niekedy na Vianoce 1997.

K obrannému argumentu obžalovaného N. Z., že výpoveď svedka A. F. je účelová z dôvodu, že svedok je proti nemu zaujatý, nakoľko mu je dlžný veľa peňazí, čomu malo nasvedčovať aj to, že bola urobená ešte predtým, ako sa svedok dostal do programu na ochranu svedkov, súd považoval za potrebné uviesť, že takéto tvrdenie nebolo podložené žiadnym v konaní vykonanom dôkazom a s poukazom na to, že svedok A. F. vypovedal ku skutku dňa 25.09.2001 jednoznačne nasvedčovala tomu, že svedok bol k veci vypočutý až v čase, keď už bol v pozícii chráneného svedka, v ktorej sa nachádzal už od roku 2000. Keďže toto bol jediný, navyše nepreukázaný spôsob obrany obžalovaného, pretože inak sa pokiaľ išlo o skutok samotný na nič nepamätal, súd jeho obranu vyhodnotil ako účelovú a z právneho hľadiska aj za bezvýznamnú.

Keďže z vyššie rozpísaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že existovali dve podobné motorové vozidlá značky Audi A4 a vo veci bolo preukázané, že obžalovaný A. L. inicioval prostredníctvom obžalovaného Q. Z. vo vzťahu k jednému z nich žiadosť o poskytnutie poistného plnenia za vzniknutie totálnej škody v dôsledku dopravnej nehody a následne toto vozidlo ďalej predal sprostredkovane cez svedka Z. C., pričom jeho stará matka D. Z. ako jeho majiteľka si už na nič nepamätala, je spoľahlivo vyvrátená aj obrana tohto obžalovaného, ktorý tvrdil, že skutok je vykonštruovaný. Svedok A.. Z. M. jednoznačne uviedol dôvod súdneho sporu s D. Z. ako aj to, že s touto sa na vrátení peňazí, poskytnutých poškodenou poisťovňou titulom neexistujúceho dôvodu na poistné plnenie, bezvýhradne súhlasila.

Pokiaľ išlo o obranu obžalovaného Q. Z., súd dospel k záveru, že vo veci ustálenia jeho zavinenia na spáchanom skutku, nebolo vôbec podstatné, či sa tento poznal so spoluobžalovaným N. Z. v čase spáchania skutku. Z priebehu spôsobenia dopravnej nehody, jej nahlásenia, zadokumentovania ako aj následného nakladania s havarovaným vozidlom bolo možné nepochybne ustáliť, že hoci bol tento obžalovaný na celej trestnej činnosti zainteresovaný v najmenšej miere, bezpečne existovala medzi ním a spoluobžalovaným A. L. dohoda ohľadne potreby spôsobenia poškodenia vozidla, ktoré mu A. L. požičal. Obžalovaný Q. Z. súdu žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu sa ako vinník dopravnej nehody a teda aj osoba priamo zodpovedná za vznik škody na použitom motorovom vozidle nezúčastňoval procesu, pri ktorom by prišlo zákonným spôsobom k vyporiadaniu vzťahu medzi ním a majiteľom požičaného vozidla a v tejto súvislosti obrana založená na odôvodnení, že A. L. mu povedal, že si všetko vybaví sám, je podľa názoru súdu nepostačujúca a nasvedčuje tomu, že obžalovaný Q. Z. mal vedomosť o potrebe fingovania dopravnej nehody a na tieto účely súhlasil s vykonaním úkonov nevyhnutných na jej fingovanie. Tak isto nevysvetlil rozpory, keď najskôr tvrdil, že nevedel, čo sa s autom dialo ďalej po nehode a zároveň priznal, že spoluobžalovaný A. L. ho žiadal o podpísanie nejakých papierov pre poisťovňu s odôvodnením, že na aute bol ohliadkou zistený väčší rozsah škôd ako sa pôvodne predpokladalo, hoci vozidlo po nehode na mieste nehody ohliadané nebolo.

Zavinenie obžalovaných mal súd preukázané aj na základe listinných dôkazov, ktoré jednoznačne tiež vyvracajú skutočnosti uvádzané obžalovanými na svoju obranu. Zo záznamu o malej dopravnej nehode zo dňa 28.03.1998 a k nej priloženému hláseniu poistnej udalosti na vozidle ako aj fotodokumentácie pri výpočte poistného plnenia vyplynulo, že rozsah škody spôsobenej na vozidle je v týchto listinách v absolútnom rozpore. Pokiaľ teda svedok Z. K. ako aj obžalovaný Q. Z. deklarovali nižší rozsah škody a tento je uvedený aj na zázname o nehode, zatiaľ čo poisťovňa bola v hlásení poistnej udalosti informovaná o rozsahu poškodenia, neskôr vyhodnoteného ako totálna škoda, súd mal za to, že sa nemohlo jednať o jedno a to isté motorové vozidlo, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že toto vozidlo bolo následne v máji 1998 ako aj v roku 2001 predmetom ďalšieho predaja a bolo plne pojazdné a teda funkčné, čo vyplynulo z oboznámených zmlúv a dokladov k nim ako aj k samotnému vozidlu.

Z uvedených dôvodov je výpoveď svedka A. F. kľúčová a obsahuje logické vysvetlenie ohľadne postupnosti jednotlivých krokov, ktoré obžalovaní spoločným konaním realizovali s cieľom získať neoprávnený prospech od poisťovne na škodu jej majetku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaných vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako minimálne nepriamy úmysel podľa písmeno b) , keď obžalovaní vedeli, že svojim konaním môžu porušiť záujem chránený týmto zákonom (ochrana majetku) a pre prípad, že ten záujem porušia, boli s tým všetci traja uzrozumení. Toto nepochybne vyplýva jednak zo spôsobu ale aj miery, akou sa každý z nich podieľal na spáchaní skutku.

Obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty spoločne a každý inou mierou prispeli k vyvolaniu omylu, do ktorého uviedli poisťovňu, keď požiadali o vyplatenie poistného plnenia za škody vzniknuté na vozidle, ktoré nikdy neboli spôsobené v dôsledku dopravnej nehody obžalovaného Q. Z., ale vznikli úmyselným konaním na celkom inom vozidle, odlišnom od toho, na ktorom predstieral (fingoval) dopravnú nehodu Q. Z., a to takým spôsobom, aby vozidlo síce poškodil, ale zase nie až tak veľmi, zatiaľ čo spoluobžalovaní A. L. a N. Z. v čase po nehode zabezpečovali realizovanie úkonov nevyhnutných k zaznamenaniu rozsahu škôd pre poisťovňu, a to vybratím miesta odstavenia „havarovaného“ vozidla, účasťou pri jeho ohliadke zamestnancami poisťovne ako aj zabezpečovaním podkladov pre úspešné vyplatenie poistného plnenia a poskytnutím čísla účtu, na ktorý chceli poistné plnenie zaslať. Týmto spôsobili na cudzom majetku väčšiu škodu (škodu presahujúcu hranicu malej škody, ktorá je podľa vo výške 266 eur a škoda väčšia sa rovná najmenej desaťnásobku škody malej, teda

sume najmenej 2.660 eur a keďže poistné plnenie bolo v hodnote 17.946,06 eura, išlo o škodu väčšiu). Závažnosť konania obžalovaných je určená spôsobom vykonania činu, výškou spôsobenej škody a tým, že konali minimálne v nepriamom úmysle.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy a zároveň vzal do úvahy aj tú podstatnú skutočnosť, že k ukladaniu trestu prišlo až s odstupom viac ako 14 rokov od skutku, pričom tento obrovský časový odstup obžalovaní nezavinili.

Vo vzťahu k obžalovanému A. L. súd zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v skutočnosti, že v čase pred spáchaním oboch skutkov viedol z hľadiska riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd bol toho názoru, že pokiaľ išlo o spáchanie skutku, jednalo sa o nápad tohto obžalovaného, ktorý v tomto dôsledku ale aj v dôsledku konania po skutku prispel najväčšou mierou k vykonaniu skutku, účel trestu bude u obžalovaného dosiahnutý aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere jedného roka, ktorého výkon bude možné vzhľadom na splnenie podmienok v písmeno a) odložiť na skúšobnú dobu jedného roka a že takto uložený trest bude postačovať na jeho nápravu a zároveň bude trestom zákonným aj z hľadiska generálnej prevencie.

Druh a výmera trestu pre obžalovaných N. Z. a Q. Z. boli v tomto prípade stanovené rovnako zákonným ustanovením , kedy zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Vzhľadom na zistenie poľahčujúcej okolnosti, spočívajúcej u oboch obžalovaných v ich bezúhonnosti v čase pred spáchaním skutku a absenciu akejkoľvek priťažujúcej okolnosti u každého z nich ako aj skutočnosť, že skutku sa dopustili ešte v roku 1998 a obaja konali zo zištného motívu, mal súd za to, že tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za primeraný a zákonu zodpovedajúci bude možné považovať peňažný trest, a to pre obžalovaného N. Z. vo výmere 500 eur s tým, že pre prípad, že by obžalovaný jeho zaplatenie úmyselne zmaril, nariadil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov a pre obžalovaného Q. Z. vo výmere 300 eur s tým, že pre prípad, že by obžalovaný jeho zaplatenie úmyselne zmaril, nariadil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, čím súd zároveň aj rozlíšil mieru ich zavinenia na spolupáchateľstvom spáchanom trestnom čine.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodenej spoločnosti Allianz boli peniaze vyplatené titulom neoprávnene žiadaného poskytnutia poistného plnenia vrátené, súd o nároku o náhrade škody, pôvodne uplatnenom riadne a včas v prípravnom konaní, nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 (ôsmych) dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.