Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-26-2012.pdf
PDF · 65.57 KB
Case nature
Subarea
25CoP/26/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. C. XXX/X, zast. H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., P. C. XXX/X, proti odporcovi: O. K., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom W., K. B. XXXX/X, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 01. 03. 2012 č. k. 12P/315/2011-46 z r u š u j e a konanie vo veci zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na navrhovateľa vo výške 200 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Vo zvyšku návrh zamietol. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 11. 1998 č. k. 10C 91/1996-89 v časti výživného na navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1-4 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vyšiel zo zistenia, že od doby posledného rozhodovania o výživnom na navrhovateľa došlo k zmene pomerov ako na strane oprávneného, ktorý naďalej ako študent vysokej školy nie je schopný sám sa živiť, tak i na strane povinného v náraste jeho príjmu. Návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu voči nemu na sumu 600 eur, považoval za dôvodný s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti povinného, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľa vo výške 200 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP.
Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a v čase jeho doručovania bolo zistené, že odporca dňa 05. 03. 2012 zomrel, ako to dokladuje jeho úmrtný list na č. l. 54.
Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Ust. § 107 OSP upravuje dôsledky toho, že účastník prv než sa konanie právoplatne skončilo, t. j. v priebehu konania, stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom zákon má na mysli predovšetkým smrť účastníka, keďže spôsobilosť byť účastníkom, ktorá začína spravidla narodením účastníka, končí jeho smrťou. V ods. 1 tohto ustanovenia dáva zákon súdu voľbu, či podľa povahy veci má konanie zastaviť alebo či ho má prerušiť (k prerušeniu dochádza, ak sa predpokladá, že prekážka postupu konania v budúcnosti odpadne) alebo či má v konaní i naďalej bez prerušenia pokračovať, pričom voľbu jednej z týchto troch možností ovplyvňuje povaha veci, o ktorej sa rozhoduje. Všeobecne možno povedať, že súd konanie zastaví tam, kde v právnom predpise je určitá skutková podstata podmienená existenciou účastníka, ktorého možno charakterizovať hmotnoprávne, takže bez jeho existencie by konanie nielen stratilo akýkoľvek význam, ale nebolo by ho vôbec možno viesť. Inak povedané tam, kde hmotné právo nedovoľuje, aby sa pokračovalo s niekým iným, či proti niekomu inému a kde dochádza smrťou k zániku práv a záväzkov, akékoľvek pokračovanie v konaní vo veci samej by stratilo význam, a preto v takýchto prípadoch súd konanie zastaví.
V preskúmavanej veci ide práve o takýto prípad, keď po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, došlo k úmrtiu odporcu skôr, ako mu bol rozsudok súdu prvého stupňa doručený. Nakoľko predmetom tohto konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom v zmysle § 62 a nasl. zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine je viazané na rodičov ako ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, zákon takto pri úmrtí rodiča nedovoľuje, aby sa v konaní ďalej pokračovalo. Neprichádza tu totiž do úvahy prechod vyživovacej povinnosti odporcu na iný subjekt.
Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd postupujúc analogicky podľa § 208 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo veci zastavil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.