Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu : Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých, so sídlom ul. 1.mája 68/23, 014 01 Bytča, IČO: 37 809 351, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452 proti žalovanému : Obec Terchová, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06 Terchová, IČO: 00 321 699 o určenie neexistencie vecného bremena, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Terchová, obec Terchová, okres Žilina, a to parcela CKN č. XXX/X s výmerou 2019 m2-ostatná plocha, nie je zaťažená vecným bremenom v prospech žalovanej zapísaným v katastri nehnuteľnosti v znení „správnu budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade nesplnenia podmienky vrátiť obci v nadobúdacej cene“ a v znení „pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu“.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.3.2022 proti v žalobe označenému žalovanému domáhal súdneho výroku, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., obec A., okres Žilina, a to parcela CKN č. XXX/X s výmerou 2019 m2-ostatná plocha, nie je zaťažená vecným bremenom v prospech žalovanej zapísaným v katastri nehnuteľnosti v znení „správnu budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade nesplnenia podmienky vrátiť obci v nadobúdacej cene“ a v znení „pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu“.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že v postavení kupujúceho so žalovaným v postavení predávajúceho uzatvorili dňa 29.03.2004 Kúpnu zmluvu č. B. C. zmluvu o zriadení vecného bremena uzavretá podľa , 588 a nasl. , predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k pozemku parc. č. D. XXX/X- ostatné plochy o výmere 2.019 m2 na žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu. V čl. IV predmetnej zmluvy označenom ako „Ostatné zmluvné dojednania“ sa nachádza úprava v bode 4.2 v znení: „ Zriadenie vecného bremena: Predávajúci oboznámil kupujúceho s vyznačením vecného bremena. Zriaďuje sa vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy zväzu do 4.rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu. Na pozemku sa nachádzajú rozvody káblovej televízie.“ Na základe predmetnej zmluvy Správa katastra povolila 6.9.2004 pod V XXXX/XX vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu a vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalovaného, a to na LV XXXX,k.ú. A., teda od 6.9.2004 je žalobca vlastníkom predmetného pozemku a zároveň až doposiaľ je na LV č.XXXX, k.ú. A. v časti C zapísané vecné bremeno v znení: „VECNÉ BREMENO – PRÁVO OBCE

TERCHOVÁ UŽÍVAŤ ROZVODY KÁBELOVEJ TELEVÍZIE NACHÁDZAJÚCICH SA NA POZEMKU E. XXX/X OSTAT.PLOCHA O VÝMERE 219m2, - SPRÁVNU BUDOVU ZVÄZU ZAHÁJIŤ DO 4 ROKOV, V PRÍPADE NESPLNENIA PODMIENKY POZEMOK VRÁTIŤ OBCI V NADOBÚDACEJ CENE, - PRI PREDAJI SI OBEC VYHRADZUJE PREDKUPNÉ PRÁVO ZA NADOBÚDACIU CENU PODĽA Č:V XXXX/XX -XXX/XX.“ Žalobca nespochybňuje zapísané vecné bremeno v časti užívať rozvody káblovej televízie nachádzajúce sa na pozemku CKN XXX/X. Žalobca však namieta , že zapísané vecné bremeno na predmetnom LV XXXX, k.ú. A. v znení „Správnu budovu zväzu zahájiť do 4 rokov, v prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci“ ako aj v znení “Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu“, podľa práva neexistuje, a teda pozemok nie je zaťažený týmito dvoma vecnými bremenami, ktoré by podľa svojho obsahu mali zrejme predstavovať (i) právo spätnej kúpy pozemku a (ii) predkupné právo k pozemku oboje v prospech žalovanej. V ďalšej časti žaloby poukázal na znenie ust. , § -609, § -606 s tým, že právo spätnej kúpy nemožno platne dojednať ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže pri práve spätnej kúpy ani predkupnom práve nie sú splnené pojmové znaky vecného bremena, ide o odlišné právne inštitúty upravené v rôznych ustanoveniach , ktoré sú navzájom nezameniteľné. Vecné bremeno musí mať opakujúci sa charakter, musí byť využívané nepretržite alebo aspoň viackrát v opakujúcich sa intervaloch. Rozhodovacia prax už v tejto súvislosti dospela k náhľadu, že obsahom vecného bremena, nemôže byť predkupné právo, lebo jeho opakovaný výkon je vylúčený. Ak zmluvné strany výslovne prejavia vôľu zriadiť práve vecné bremeno, avšak s takým obsahom práv a povinností, ktoré nemôžu byť predmetom inštitútu vecného bremena, takúto dohodu je potrebné považovať za neplatnú podľa . Na rozdiel od predkupného práva, ktoré v ustanovení výlučne pripúšťa dohodnúť aj ako vecné právo, pri práve spätnej kúpy analogická právna úprava neexistuje a právo spätnej kúpy je možné dohodnúť len ako obligačné právo a nie ako vecné právo a to ani ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu a ani ako žiadne iné vecné právo ( a preto sa ani nezapisuje a nemá zapisovať do katastra nehnuteľností v časti C listu vlastníctva – ťarchy). Nad rámec toho úprava -609 , tak ako vyplýva z je použiteľná iba na hnuteľné veci. Judikatúra síce pripustila možnosť dohodnúť právo spätnej kúpy aj k nehnuteľnosti, stále však iba ako obligačné právo, avšak s tým, že priama aplikácia -609 je na daný prípad vylúčená a takáto klauzula sa podriadi režimu a ustanovenia a nasl. nie je možné v tomto prípade aplikovať ani analogicky. V prípade, že sa dojedná spätná kúpa nehnuteľností, tak sa neuplatní zákonná úprava obsiahnutá v a nasl. . Takáto zmluva sa opiera o a práva a povinnosti strán sa spravujú obsahom ich dohody. V prejednávanej veci dojednanie čl. IV bod 4.2 v časti textácie, kde sa uvádza zriadenie vecného bremena nemôže teda predstavovať platné zriadenie vecného bremena, nakoľko toto nie je možné zriadiť s obsahom práva spätnej kúpy a okrem toho ide o dojednanie, ktoré z hľadiska obsahu ani nemožno považovať za platné dojednanie práva spätnej kúpy, resp. iného vedľajšieho dojednania v kúpnej zmluve ako takého. Aj keby sa malo vychádzať z extenzívnej favorizácie platnosti právneho úkonu, tak ani v takomto prípade by nebolo možné vyhodnotiť dojednanie čl. IV bod 4.2 kúpnej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena za platné dojednanie práva spätnej kúpy, resp. iného vedľajšieho dojednania podľa , a to minimálne pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle . Zároveň uviedol, že aj keby malo dôjsť k inému vedľajšiemu dojednaniu podľa , tak namieta, že toto právo žalovaného ním ponímané ako právo spätnej kúpy, ktorého výkonu sa domáha žalobou vo veci vedenej na OS Žilina pod sp.zn. sa pred podaním žaloby žalovaného prekludovalo, prípadne premlčalo. Návrh na vklad bol odovzdaný do katastra nehnuteľností najneskôr 06.09.2004, keď bol povolený vklad. Žalovaný sa mohol domáhať prvýkrát svojho práva po 4. rokoch od odovzdania návrhu na vklad, a tak premlčacia doba, ktorá by zodpovedala vecnému bremenu, ak také právo žalovanému vôbec vzniklo, začala plynúť v roku 2008 a uplynula v roku 2018, avšak žalovaný podal na súd žalobu až v roku 2020. Ak by žalovanému vzniklo platne obligačné právo, ktoré zodpovedá inému vedľajšiemu dojednaniu v kúpnej zmluve podľa , tak toto právo by sa prekludovalo v jednoročnej lehote podľa od odovzdania návrhu na vklad, čiže od roku 2008 a uplynula by v roku 2009. Ďalej právo žalobcu sa premlčalo aj vo všeobecnej premlčacej dobe podľa , čiže v roku 2011 (2008+3).

3. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené súdom na deň 25.10.2023 nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto v uvedený deň pojednával aj v jeho neprítomnosti.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, na jej skutkovom vymedzení ako aj právnej argumentácii. Poukázal na to, že medzi totožnými stranami sporu už bolo na tunajšom súde vedené konanie o žalobe žalovaného voči žalobcovi pod spis. zn. , kde išlo tak isto o výklad totožného dojednania čl. 4, bodu 4.2 Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi stranami sporu. V danej veci bola podaná žaloba zo strany žalovaného o splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu vo vzťahu k spornému pozemku, pričom OS Žilina Rozsudkom spis. zn.27C/13/2020 z 20.4.2022 túto žalobu zamietol a Krajský súd v Žiline Rozsudkom č.k. -317 z 24.5.2023, predmetný rozsudok. OS potvrdil. V týchto rozhodnutiach bol riešený výklad totožného zmluvného dojednania medzi tými istými stranami pri tých istých skutkových okolnostiach, pričom v bode 18 odôvodnenia rozs. OS Žilina vo veci tento jednoznačne konštatoval, že sporné zmluvné dojednanie nespĺňa pojmové znaky vecného bremena, tak ako tieto vyplývajú z ust. n ods. 1 , v bode 19 odôvodnenia podrobne vysvetlil, že toto zmluvné dojednanie nespĺňa znaky vecného bremena, keďže z neho nevyplýva, žeby vlastník nehnuteľnej veci, v tomto prípade žalobca, ktorý zmluvou nadobudol vlastnícke právo k pozemku bol povinný v prospech žalovanej ako predávajúceho niečo trpieť, niečo konať, takže OS Žilina uzavrel, že zmluvné dojednanie podľa čl. 4, bodu 4.2. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2004 nie je dohodou o zriadení vecného bremena, ale ide o iné vedľajšie dojednanie v zmysle Obč. zák. zakladajúce právo žalovanej voči žalobcovi, ktoré sa však prekludovalo ako súd konštatoval v bode 20 odôvodnenia rozsudku a z dôvodu prekludovania práva bola žaloba žalovanej voči žalobcovi zamietnutá, s týmito dôvodmi sa stotožnil aj KS v Žiline vo svojom potvrdzujúcom rozsudku. Keďže tu teda išlo o výklad totožného zmluvného dojednania o aké ide aj v tejto veci, poukázal na to, že súd je viazaný právoplatným predchádzajúcim rozhodnutím, ktorým bola vyriešenia prejudiciálna otázka, pričom ako vyplýva z aktuálnej rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, pre súd je záväzný nielen samotný výrok tohto rozsudku, resp. otázka ktorá bola vyriešená vo výroku, ale aj vyriešenie prejudiciálnych otázok , ktoré sú prejudiciálne prejednávané v tomto prejednávanom spore tak ako boli vyriešené, tak isto prejudiciálne otázky v predchádzajúcom právoplatne skončenom spore medzi totožnými stranami, pričom odkázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR vo veci z 30.11.2021, kde dovolací súd riešil otázku, či je súd v konaní o neskoršej žalobe, v ktorej sa uplatňuje iný nárok, viazaný skorším posúdením určitej otázky ako otázky prejudiciálnej v inom právoplatne skončenom konaní medzi tými istými stranami a dospel k záveru, že súd v neskoršom konaní týmto viazaný je, aj keď v tom skoršom konaní išlo len o otázky prejudiciálne, čiže nie otázky, ktoré boli rozhodnuté priamo vo výroku rozsudku, tieto závery NS SR z tohto rozhodnutia boli prevzaté aj v neskoršom rozsudku NS vo veci zo 14.7.2022, kde NS odkázal na ten predchádzajúci rozsudok a napokon v takýchto intenciách s poukazom na riešenie prejudiciálnych otázok v predošlom právoplatne skončenom konaní bola rozhodnutá aj vec vedená na dovolacom súde pod spis. zn. , kde dovolací súd rozhodoval rozsudkom zo 16.8.2023. Keďže teda totožné otázky, ktoré sa majú riešiť v tomto konaní, to znamená otázka výkladu čl. 4, bodu 4.2 zmluvy uzavretej medzi stranami sporu už boli právoplatne vyriešené v skôr skončenom konaní tak, že toto zmluvné dojednanie nie je dohodou o zriadení vecného bremena, nespĺňa pojmové znaky vecného bremena, potom toto riešenie daných otázok je záväzné pre súd aj v tejto veci , čo je teda podstata žaloby. Tak isto je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, keďže predmetná ťarcha je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vecné bremeno, čo nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu a v prípade vyhovenia žaloby sa dosiahne výmaz tejto nesprávne zapísanej ťarchy z katastra nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na to, že žalovaný zostal v konaní úplne pasívny, napriek tomu, že žaloba mu bola doručená, k žalobe sa doposiaľ žiadnym spôsobom nevyjadril, tvrdenia žalobcu nepoprel, nedostavil sa ani na pojednávanie bez ospravedlnenia, a teda skutkové tvrdenia žalobcu treba považovať za nesporné, keďže neboli žiadnym spôsobom spochybnené, ani popreté zo strany žalovaného.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami zo strany žalobcu zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca.

7. Z kúpnej zmluvy č. B. a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 29.03.2004 ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l.9-10 spisu ) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim Obec Terchová a kupujúcim Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých. V článku II bod 2.1 je uvedené, že predávajúci je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe pre kat. úz. Terchová vo vložke č. XXX ako pozemok parc. č. XXXX, ktorý je totožný s nehnuteľnosťou vedenou na Katastrálnom úrade, Správa katastra v Žiline, vytvorenou na základe geometrického plánu č. XX/XXXX ako KN parcela č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 2.019 m2 podiel 1/1. V bode 2.3 je uvedené, že predávajúci nehnuteľnosť špecifikovanú v bode 2.1 tejto zmluvy a to pozemok KN parc. č. XXX/X – ostatná

plocha o výmere 2.019 m2 kat. úz. A. odpredáva so všetkými právami a povinnosťami kupujúcemu a kupujúci uvedený pozemok v celosti kupuje. V čl. III bod 3.1 je uvedená hodnota určená dohodou vo výške 100,- Sk za 1 m2. Ďalej sa uvádza cena pozemku 201.900,- Sk a cena za vyhotovenie geometrického plánu 3.983,- Sk a cena spolu 205.883,- Sk. V čl. IV Ostatné zmluvné dojednania v bode 4.2 je uvedené Zriadenie vecného bremena: Predávajúci oboznámil kupujúceho s vyznačením vecného bremena. Zriaďuje sa vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy zväzu do 4.rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu. Na pozemku sa nachádzajú rozvody káblovej televízie.

8. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. A. ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 11 spisu ) súd zistil, že je na ňom zapísaná parcela registra C parc. č. XXX/X – ostatné plochy výmera 2.019 m2 kat. úz. Terchová a ako vlastník je zapísaný Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých podiel 1/1 a titul nadobudnutia je kúpna zmluva č. B. a zmluva o zriadení vecného bremena F.-XXX/XX. V časti C: ťarchy, pod poradovým číslom 1 je zapísané vecné bremeno – právo Obce Terchová užívať rozvody káblovej televízie nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXX/X, - správnu budovu zväzu zahájiť do 4. rokov, v prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci v nadobúdacej cene, - pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu podľa F. -XXX/XX.

9. Dňa 07.02.2020 podal žalovaný v procesnom postavení žalobcu proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného na tunajšom súde žalobu ( dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 12 spisu), v ktorej žiadal, aby žalovaný ako predávajúci bol povinný uzatvoriť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu s nasledujúcim obsahom: ,,Predávajúci Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých, IČO: 37 809 351, so sídlom ul. 1. Mája 68/23, 014 01 Bytča predáva kupujúcemu obci Terchová, IČO: 00 321 699, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06 Terchová nehnuteľnosť CKN parcelu č. XXX/X- ostatné plochy o výmere 2.019 m2 nachádzajúcu sa v kat. úz. A. zapísanú na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina v podiele 1/1. Kupujúci uvedenú nehnuteľnosť kupuje do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 6.834,06,-Eur, ktorú kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva. Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností.“

10. Predmetná žaloba bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn. . Žalobca v žalobe uvádzal, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2014, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim Obcou Terchová a kupujúcim Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne postihnutých došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti KN parc. č. XXX/X za kúpnu cenu spolu 205.883,- Sk a podľa bodu 4.2 bolo zriadené vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy zväzu do 4. rokov od odovzdania návrhu na vklad a v prípade nesplnenia, pozemok vráti obci za nadobúdaciu cenu. Na základe tohto ustanovenia zmluvy teda pre nesplnenie povinností žalovaného ako kupujúceho, ktorý nezačal s výstavbou správnej budovy žiadal žalobca, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej by žalovaný previedol pozemok do vlastníctva žalobcu za totožných podmienok, a to rovnakú kúpnu cenu.

11. Tunajší súd rozsudkom č.k.27 C 13/2022-218 zo dňa 20.4.2022 žalobu v celom rozsahu zamietol ( výrok I ) , zároveň zamietol návrh na prerušenie konania ( výrok II. ), žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok IV ).

12. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd v bode 18 okrem iného uviedol: „V zmluve v čl. IV bod 4.2 je uvedené zriadenie vecného bremena, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu správnej budovy zväzu do 4. rokov od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu. Toto vecné bremeno je zapísané v časti C ako ťarchy na LV č. XXXX. Súd dospel k takému záveru, že toto zmluvné dojednanie nespĺňa pojmové znaky vecného bremena tak, ako tieto vyplývajú z citovaného . Vecné bremená podľa citovaného ustanovenia sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľností alebo konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jej vlastníka. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľností a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. To však

neznamená, že by bol vlastník zbavený všetkých subjektívnych práv, ktoré sú uvedené . Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a požívaní vecí, ale nezbavuje ho možnosti disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva, zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosť zmeniť účel užívania nehnuteľnosti. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo. Vecné bremená obmedzujú vlastníka zaťaženej veci v prospech niekoho iného. Z vecného bremena vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Výnimku z tejto zásady predstavujú osobné vecné bremená.“ V bode 19. uviedol : „Na základe takéhoto výkladu citovaného je zrejmé, že zmluvné dojednanie tak, ako je uvedené v bode 4.2 zmluvy zo dňa 29.03.2014 v ničom nespĺňa znaky vecného bremena podľa citovaného ustanovenia. Zo zmluvného ustanovenia totiž nevyplýva, že by vlastník nehnuteľnej veci, teda žalovaný, ktorý zmluvou nadobudol vlastnícke právo k pozemku bol povinný v prospech žalobcu ako predávajúceho niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Na základe toho, že kupujúci mal začať výstavbu správnej budovy zväzu nevyplýva, že by išlo o konanie v prospech žalobcu, ako oprávneného subjektu z vecného bremena. Taktiež nemožno konštatovať, že vecné bremeno v takomto znení, ako je uvedené v bode 4.2 zmluvy sa týka vlastníkov nehnuteľností na jednej strane nehnuteľnosti zaťaženej (služobnej) a na druhej strane nehnuteľnosti panujúcej. Taktiež z uvedeného znenia zmluvného dojednania nevyplýva, že by išlo o osobné vecné bremeno, ktoré by patrilo určitej osobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k takému záveru, že zmluvné dojednanie podľa čl. IV bod 4.2 kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2004 nie je dohodou o zriadení vecného bremena podľa a nasledujúce a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že je zapísané znenie tohto zmluvného dojednania na liste vlastníctva v časti C ako ťarcha. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na ustanovenia a nasledujúce o práve spätnej kúpy, tak tu súd poukazuje, že ani v tomto prípade zmluvné dojednania podľa bodu 4.2 nespĺňa pojmové znaky práva spätnej kúpy podľa a nasledujúce, ktoré sa týka hnuteľných vecí. Súd dospel k takému záveru, že v danom prípade ide o iné vedľajšie dojednanie tak, ako vyplýva z citovaného . Podľa tohto ustanovenia je možné dojednať aj iné vedľajšie dojednania, ktoré majú povahu výhrad a podmienok. Účastníci kúpnej zmluvy môžu si v zmluve vymieniť zrušenie kúpnej zmluvy na základe vzájomnej dohody. Právo spätnej kúpy a spätného predaja predstavuje ďalšie vedľajšie dojednanie, na základe ktorého si zmluvné strany môžu vyhradiť právo spätnej kúpy alebo spätného predaja veci a to buď za dohodnutých podmienok alebo za tých istých podmienok, za ktorých bola vec predaná. V danom prípade je možné dojednať aj iné vedľajšie dojednanie, napríklad výhradu straty práv, ktorá spočíva v tom, že tá zmluvná strana, ktorá nesplnila podmienky kúpnej zmluvy stráca všetky práva zo zmluvy. Oprávnená zmluvná strana môže od povinnej požadovať buď splnenie zmluvy alebo môže od nej odstúpiť. Túto výhradu je v tomto prípade potrebné vykladať tak, že zmluvné strany chceli obnoviť pôvodný stav. Na základe tohto súd dospel k takému záveru, že strany konania v kúpnej zmluve si dojednali vedľajšie dojednanie v tom zmysle, že pokiaľ kupujúci , teda žalovaný nesplní svoju povinnosť a to, nezaháji výstavbu správnej budovy do 4 rokov od odovzdania návrhu na vklad, tak je povinný vrátiť obci pozemok za nadobúdaciu cenu. Súd dospel k takému záveru, že je tu splnená podmienka určitosti tak, ako vyplýva z ustanovenia a nejde ani o plnenie nemožné a neboli zistené ani žiadne iné dôvody, ktoré by zakladali neplatnosť tohto zmluvného dojednania v čl. IV bod 4.2 kúpnej zmluvy.“ V bode 20. súd odôvodnil zamietnutie žaloby z dôvodu prekludovania práva a uviedol : „Podľa , zanikajú výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak. Súd dospel k takému záveru, že účastníci, teda žalobca a žalovaný v zmluve sa dohodli inak a určili si lehotu 4 roky od odovzdania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, kde nebola predložená listina, kedy tento návrh bol podaný, ale bolo to najneskôr dňom 06.09.2004, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2004. Táto 4-ročná lehota teda uplynula dňa 06.09.2008. Pretože strany konania ako účastníci zmluvy sa dohodli na 4-ročnej lehote, teda inak ako lehota podľa , tak došlo k zániku práva po uplynutí tejto lehoty a z týchto dôvodov, keďže žalobca ako predávajúci si právo, ktoré mu vyplynulo zo zmluvného dojednania čl. IV bod 4.2 v dohodnutej lehote neuplatnil, tak jeho právo zaniklo a na základe tohto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.“ V bode 24. uviedol : „Súd dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na OS Žilina sp. zn. , nakoľko tú skutočnosť, či kúpnou zmluvou B. X/XXXX zo dňa 29.03.2004 zmluvné strany zriadili aj vecné bremeno tak, ako bol predmet konania riešil v konaní o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ako predbežnú otázku a nebol teda žiaden dôvod , aby bolo konanie prerušené až do určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom, resp., aby bolo zrušené vecné bremeno. Na základe tohto, keďže neboli splnené procesné podmienky , tak súd návrh na prerušenie konania zamietol.

13. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -317 zo dňa 24.5.2023 vyššie uvedený rozsudok Okresného súd Žilina v odvolaním napadnutom rozsahu vo výroku I. a IV. potvrdil. V bode 7. Odôvodnenia rozsudku krajský súd uviedol : „ po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu vyplývajúcom z ust. odôvodnil.“

14. Rozsudok č.k.27 C 13/2022-218 zo dňa 20.4.2022 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -317 zo dňa 24.5.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2023.

15. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinností, b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa písm c) kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

17. Podľa , údaje katastra uvedené v sú hodnoverné ak sa nepreukáže opak.

18. Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

19. Žalobca sa domáhal určenia (deklarovania), že predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, k.ú. Terchová nie je zaťažená vecným bremenom v prospech žalovaného, teda určenia neexistencie práva, súd preto posudzoval žalobu ako žalobu podľa ust. .

20. Súd prioritne skúmal naliehavý právny záujem v zmysle cit. zák. 137 písm. c) ustanovenia na požadovanom určení, ktorý je základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v predmetnej veci) a dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, z dôvodov tak ako ich preukazoval vo svojej žalobe a na pojednávaní. Za toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia žalobcu, že predmetné vecné bremeno zapísané na LV XXXX, k.ú. Terchová neexistuje, a teda pozemok nie je zaťažený predmetnými dvoma vecnými bremenami a žalovaný nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu a žalobca spochybňuje zápis práva žalovaného v katastri nehnuteľnosti, teda jeho zápis vo verejnom registri, môže sa žalobca domáhať zmeny údajov v katastri iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra.

21. So zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoju žalobu na určenie neexistencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je zrejmé, že pre jej uplatnenie v súdnom konaní považoval za rozhodujúce, že zmluvné dojednanie tak, ako je uvedené v bode 4.2 zmluvy zo dňa 29.03.2014 v ničom nespĺňa znaky vecného bremena podľa .

22. Medzi totožnými stranami v opačnom procesnom postavení bolo pred tunajším súdom vedené konanie pod. sp.zn. o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, bližšie popísané v bode 9,10. tohto odôvodnenia. Žalovaný v procesnom postavení žalobcu odvodzoval uplatnený nárok od zmluvného dojednania uvedeného v bode 4.2. predmetnej zmluvy zo dňa 29.3.2014 ako vecného bremena. Žalobca v procesnom postavení žalovaného v rámci svojej procesnej obrany v uvedenom konaní produkoval totožnú skutkovú ako aj právnu argumentáciu, na základe ktorej uplatňuje aj predmetnú žalobu. V uvedenom konaní tú skutočnosť, či kúpnou zmluvou ZPP X/XXXX zo dňa 29.03.2004 zmluvné strany zriadili aj vecné bremeno tak, ako bol predmet konania, riešil súd ako predbežnú otázku.

23. Tunajší súd v konaní pod spis. zn. žalobu v celom rozsahu zamietol ( rozsudok uvedený v bode 11. tohto odôvodnenia) , krajský súd rozsudok tunajšieho súdu potvrdil ( rozsudok uvedený v bode 13. tohto odôvodnenia). Predmetný rozsudok tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2023. Uvedené rozhodnutie súd považuje za formu prejudiciality k prejednávanej veci, nakoľko otázka zriadenia vecného bremena v zmysle dojednania uvedeného v bode 4.2. predmetnej zmluvy bola predmetom tohto konania ako prejudiciálna otázka od ktorej sa odvíjal uplatnený nárok, čo vyplýva aj z bodu 24. odôvodnenia predmetného rozsudku Súd v odôvodnení rozsudku v bodoch 18. a 19., uvedených v bode 12. tohto odôvodnenia, jednoznačne konštatoval a zdôvodnil, že predmetné zmluvné dojednanie v ničom nespĺňa znaky vecného bremena podľa citovaného ustanovenia 151n ods. 1 . Súd predmetné dojednanie posúdil ako iné vedľajšie dojednanie podľa , ktoré sa však prekludovalo. Uvedený rozsudok je pre strany konania záväzný ( ). Prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v ďalšom občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté, a to aj vzhľadom na princíp právnej istoty. Aby však takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je totožnou otázkou v ďalšom konaní, musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu. Tak tomu bolo aj v danej veci, otázka zriadenia vecného bremena bola predmetom tohto konania ako prejudiciálna otázka od ktorej sa odvíjal uplatnený nárok. Súd sa v celom rozsahu v otázke záväznosti prejudiciálneho rozhodnutia v skoršom konaní stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2023 a uvedenou v bode 5. tohto odôvodnenia, ktorú právny zástupca podložil citovanými rozhodnutiami NS SR, ktorú nepovažuje za potrebné opakovať.

24. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov, pri preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobe žalobcu ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s CSP. Žalobca bol v konaní úspešný , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).