Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-24-2012.pdf
PDF · 82.18 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci starostlivosti o mal. deti S.: T., nar. X.X.XXXX a T., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, pracovisko Želiezovce, deti rodičov: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
- T. Q. F., D.. X, t.č. F., F. XX a T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - T. Q. F., D. X, t.č. A., M. X, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti na návrh X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - T. Q. F., D. X, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. T., nar. X.X.XXXX a mal. T., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - T. Q. F., D. X, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o deti v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok má iba v bežných veciach.
Každý z rodičov je p o v i n n ý prispievať na výživu každého mal. dieťaťa osobitne výživným vo výške 30% sumy aktuálneho životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby jej súd zveril mal. deti do náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu aj na pojednávaní uviedla, že je starou matkou mal. detí. Spolužitie jej syna, otca mal. detí, a matky bolo od začiatku narušené, viackrát spolužitie prerušili. Deti sú od narodenia v jej starostlivosti a rodičia ich navštevovali v domácnosti navrhovateľky. Matka navrhovateľke viackrát navrhla, aby sa o deti starala, nakoľko ona má ďalšie štyri.
Kolízny opatrovník s podaným návrhom súhlasil.
Súd pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti rodičov, ktorí boli na pojednávania riadne predvolaní, neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo šetrenia rodinných pomerov u navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka obýva rodinný dom, v ktorom žije so svojim druhom, starým otcom mal. detí. Rodičia a j deti bývali spoločne v jej domácnosti.
Pred piatimi rokmi si rodičia vytvorili samostatnú domácnosť, avšak mal. deti sa zdržiavali u starej matky. Rodičom sa narodili ďalšie štyri deti. Otec v súčasnosti žije s družkou v A., o deti javí záujem, ale starať sa o ne nechce. Stará matka neudáva žiadne výchovné ani zdravotné problémy s mal. deťmi. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. detí, je osoba, ktorá už v minulosti vychovávala vnuka, ktorý sa narodil jej maloletej dcére. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Obe deti sú žiakmi základnej školy.
S čestného prehlásenia matky zo dňa 18.5.2012 je zrejmé, že matka súhlasí s podaným návrhom.
Z potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 9.2.2012 vyplýva, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 190,10 € a prídavkov na deti v sume 135,24 €.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.1.2012 je zrejmé, že otec je poberateľom invalidného dôchodku v sume 285,90 € a navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 187,50 €.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 druhej vety O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že rodičia nevykonávajú starostlivosť o mal. deti a ani o to záujem nemajú. Starostlivosť o ne od malička zabezpečuje ich stará matka, v ktorej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na kladné vyjadrenie kolízneho opatrovníka súd podanému návrhu vyhovel. Rodičom súd určil výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške, nakoľko sú poberateľmi rodičovského príspevku a invalidného dôchodku a majú ďalšie štyri vyživovacie povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Levice, v štyroch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté deti je predbežne vykonateľný.