Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14P-14-2012.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/14/2012
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloletého R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, štátny občan Slovenskej a Českej republiky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky X. V., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX G., K. XXXX/ XX, Slovenská republika, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Andreou Císarovou, advokátkou, so sídlom 831 04 Bratislava, Kominárska 2 a otca R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., W. XXX Česká republika, štátny občan Českej republiky, na návrh matky, v konaní o vydanie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:
Maloletý R. G., nar. XX. XX. XXXX, s a d o č a s n e z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX G. do právoplatného skončenia konania (R. súd S. sp. zn. XX Nc 375/2010) o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému R. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ho bude i zastupovať.
Otec R. G., nar. XX. XX. XXXX je oprávnený sa s maloletým R. G., nar. XX. XX. XXXX d o č a s n e stýkať vždy v posledný víkend v mesiaci v sobotu v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 13:00 hod do 17:00 hod. za prítomnosti matky do právoplatného skončenia konania (Okresný súd Kolín sp. zn. 22Nc 375/2010) o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému R. G., nar. XX. XX. 2007.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11. 05. 2012 na zverenie maloletého a na určenie styku sa matka maloletého dieťaťa zastúpená advokátkou domáhala, aby súd maloletého dočasne zveril do jej osobnej starostlivosti a to na tom skutkovom základe, že ona zabezpečuje starostlivosť o maloletého, jeho výchovu a výživu, nakoľko opustila spoločnú domácnosť od decembra 2010, v ktorej bývala spolu s maloletým a otcom maloletého v Českej republike. V návrhu uviedla, že opustila spoločnú domácnosť z dôvodu psychického a fyzického násilia zo strany otca a vrátila sa na územie Slovenskej republiky, k svojim rodičom, odkiaľ pochádza. Poukázala na to, že v danej veci sa úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti spravuje Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinnosti tzv. Nariadenie Brusel II, (ďalej v texte len ako „Nariadenie“). Konkrétne podľa článku 10 Nariadenia, podľa ktorého právomoc o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom majú súdy tej krajiny Európskej únie, kde je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, resp. kde bol obvyklý pobyt maloletého dieťaťa pred jeho neoprávneným premiestnením. V súčasnosti o rodičovských právach a povinnostiach rozhodujú súdy v Českej republike, nakoľko je už ustálené, že obvyklý pobyt maloletého je v Českej republike. Návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti podal otec maloletého dieťaťa. Na poslednom pojednávaní dňa 10.05.2012 na Krajskom súde v Prahe bolo nariadené znalecké
dokazovanie, keď zdôraznila, že v súčasnosti nie sú rodičovské práva a povinnosti upravené žiadnym právoplatným a vykonateľných rozhodnutím súdu a v dohľadnej dobe sa tak ani rýchlo nestane. Preto podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ako aj z dôvodu, že otec sa dožaduje styku so synom a maloletý je často vystavovaný situácie, keď má už naplánovaný program, ale musí sa zrušiť, aby sa mohol stretnúť s otcom, ktorý býva v Českej republike. Taktiež návrh odôvodnila tým, že má ťažkosti pri vybavovaní bežných záležitosti, čo sa týka napríklad umiestnenia maloletého do predškolského zariadenia, kde sa vyžaduje súhlas od druhého rodiča a taktiež u lekára.
Podľa článku 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
Ústava SR v článku 7 ods. 2, vymedzuje prednosť právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Vzhľadom na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 01.05.2004 sa aplikujú aj predpisy EU na území Slovenskej republiky. Takýmto právne záväzným aktom je i Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností s priamou aplikovateľnosťou. Nakoľko ide o štáty Európskej únie je potrebné aplikovať toto nariadenie.
Podľa článku 20 ods.1, 2 NARIADENIA RADY Európskeho spoločenstva č. 2201/2003 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej v texte len „Nariadenie“), v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo věci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.
Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať v danej veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Konanie o nariadenie predbežného opatrenia sa začalo podaním návrhu na Okresný súd vo Zvolene (dňa 14.05.2012 momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie - článok 16 Nariadenia). Súd z predloženého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5P/573/2010, sp. zn. 5P/100/2011, sp. zn. 23Em/2/2011 zistil, že riadna úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti sa začala v Českej republike na Okresnom súde v Kolíne (sp. zn. 22 Nc 375/2010) na návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností. Okresný súd v Kolíne vydal Rozsudok zo dňa 13.12.2011, číslo konania 22 Nc 375/2010-280, ktorý upravil pomery rodičov k maloletému synovi tak, že maloletého zveril do výchovy matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť a upravil styk otca s maloletým, ale predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť nakoľko bolo zo strany účastníkov konania podané odvolanie. Následne sa konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti vedie toho času na Krajskom súde v Prahe - sp. zn. 19Co/146/2012, ako súde odvolacom, kde sa konalo dňa 12.052012 pojednávanie, na ktorom súd nariadil znalecké dokazovanie. Súd považuje v tejto veci za potrebné aj uviesť, že vo veci maloletého R. G., nar. XX.X.XXXX sa viedlo konanie o návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu späť do Českej republiky na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie (č.k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17.05.2011), ktorým nariadil návrat maloletého do Českej republiky. Následne po vykonateľnosti tohto uznesenia (vykonateľné dňa 30.06.2011) podal otec o dva mesiace dňa 08. 08. 2011 na Okresný súd vo Zvolene návrh na súdny výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktoré sa vedie pod sp. zn. 23Em/2/2011. Okresný súd vo Zvolene nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I a to odňatím dieťaťa (Uznesenie zo dňa 28.09.2011, č.k. 23Em/2/2011-51). Voči nemu podala odvolanie matka a Krajský súd v Banskej Bystrici jej odvolaniu vyhovel, uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie uznesením č.k.
17CoE/363/2011-142 zo dňa 30. 02. 2012, okrem iného i pre nevykonateľnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I.
Úprava rodičovských práv a povinnosti sa riadi právne záväzným predpisom Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinnosti tzv. Nariadenie Brusel II, pretože ide o dva členské štáty Európskej únie a to Českú republiku a Slovenskú republiku, nakoľko dieťa s obvyklým pobytom v Českej republike bolo premiestnené na územie Slovenskej republiky. Pretože kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú upravené Nariadením a tvorené Nariadením tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znemená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa s výnimkou určitých prípadov. Z doteraz uvedených skutočnosti nesporne vyplýva, že právomoc je daná príslušnému súdu v Českej republike na základe Nariadenia. Ale článok 20 Nariadenia umožňuje aj súdu, ktorý nemá právomoc vo veci konať v danom prípade súdu Slovenskej republiky dočasne zasiahnuť do určenej právomoci, ale len v naliehavých prípadoch a nariadiť predbežné opatrenie, ale len do času, kým súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa Nariadenia nerozhodne vo veci samej o konečnej úprave rodičovských práv a povinnosti.
Súd členského štátu EÚ (SR), ktorý nemá právomoc konať vo veci samej, ale má právomoc nariadiť predbežné opatrenie do času rozhodnutia vo veci samej, vychádza zo svojho práva (právneho poriadku, článok 20 ods. 1 Nariadenia). Okresný súd vo Zvolene vzhľadom na vyššie uvedené postupoval pri rozhodovaní a nariaďovaní predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Potom, ako sa súd vysporiadal so svojou právomocou a vyslovil, že právomoc je mu pri tomto rozhodovaní daní a zameral svoje rozhodovanie či návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť alebo nie.
Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel z nasledujúcich dôvodov:
Matka sa predbežným opatrením domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia vo veci úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému a zároveň rozhodnutia o práve otca stretávať sa s maloletým vždy v posledný víkend v mesiaci v sobotu v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu v čase od 13:00 hod do 17:00 hod. za prítomnosti matky.
Cieľom predbežného opatrenia je provizórna, dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Je potrebné uviesť, že takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Z uvedeného teda vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. O návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinnosti sa bude rozhodovať vo veci samej v Českej republike. Je však potrebné uviesť, že za súčasného stavu, keď nie sú upravené rodičovské práva a povinnosti žiadnym právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu existuje naliehavý právny záujem, upraviť dočasne pomery maloletého dieťaťa. Naliehavosť prípadu súd odôvodňuje hlavne tým, že maloleté dieťa je od decembra 2010 spolu s matkou na území Slovenskej republiky. Matka sa o maloletého od narodenia stará, otec nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Zastupovanie maloletého dieťa si vyžadujú každodenné životné situácie napríklad pri umiestnení maloletého dieťaťa v predškolskom zariadení, pri ošetrení u lekára a podobne. Nie je v záujme maloletého dieťa, aby nebola dočasne vyriešená otázka zastupovania a starostlivosti maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa by malo byť čo najmenej vystavené nepriaznivým situáciám, ku ktorým by mohlo dôjsť pri nevyriešení otázky jeho starostlivosti, zastúpenia, a ku ktorým aj dochádza, pretože medzi rodičmi sú dlhotrvajúce rozpory ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa, čo odôvodňuje naliehavosť
dočasnej úpravy. Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa riadi hlavne záujmom maloletého dieťa, teda či je dočasná úprava pomerov v jeho prospech a nie záujmami rodičov. Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa nevedia dohodnúť o úprave rodičovských práv a povinnosti je v záujme starostlivosti súdu o maloleté deti, aby do ich rodičovských práv a povinnosti autoritatívne zasiahol. Pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletého dieťaťa matke súd rozhodol aj preto, že je každodenne s matkou, býva s ňou bez otca už od decembra 2010 teda je predpoklad, že je na matku viac naviazaný, tak ako to konštatoval aj Okresný súd v Kolíne v Uznesení zo dňa 13.12.2011, č.k. 22 Nc 375/2010-280 keď sa v rámci šetrenia pomerov uskutočnil pohovor maloletého dieťaťa so psychológom.
Pretože rodičia maloletého dieťa sa nevedia dohodnúť ani na styku, zároveň súd upravil styk a určil dobu, kedy sa bude maloleté dieťa s otcom stýkať, tak, aby bol zachovaný, čo najširší styk otca so synom. Súd ma za to, že rodičia môžu prípadne tento styk rozšíriť. Takto stanovený styk umožňuje otcovi podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, keď spočiatku pre obnovenie kontaktu otca stanovil styk v kratšom časovom úseku. Pokiaľ sa týka toho, že styk sa bude realizovať za prítomnosti matky, súd vidí túto potrebu hlavne v tom, že dieťa už nie je poriadne od decembra 2010 v kontakte s otcom a preto, aby si mohlo naň postupne zvykať bude v záujme maloletého dieťa, keď sa styk bude realizovať za prítomnosti matky, na ktorú je maloleté dieťa citovo naviazané, pričom práve matka je tou osobou, ktorá môže najlepšie prispieť k dobrému nadviazaniu väzieb otca so synom.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).