Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-146-2012.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/146/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov - matky: R. N., trvalo bytom S. G. XX, N. a otca: I. W., trvalo bytom H. XX, N., o návrhoch otca a matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 27.04.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej U., ktorým žiadal o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka minulý rok nadviazala intímnu známosť, nepomáha s domácimi prácami, nevedie maloletú k hygienickým návykom a neprispieva na chod domácnosti, ktorú v tom čase viedli. V prípade chorôb s dieťaťom nenavštevuje lekárku, nehrá sa s ňou, nebráva ju na ihriská. Maloletú neskoro vyzdvihuje zo škôlky. Často necháva dieťa v spoločnosti navrhovateľa alebo svojho otca, ktorý nemá trvalý pobyt a často prespáva v ich domácnosti. Navštevuje reštauračné zariadenia a diskotéky, tak cez deň ako aj v noci. Často prichádza domov pod vplyvom alkoholu sa so zafajčeným šatstvom. O tomto návrhu sa začalo viesť konanie pod sp. zn. 20P 142/2012.
Dňa 30.04.2012 bol súdu doručený ďalší návrh otca, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti s tým, že s partnerkou už nežije v osobnej starostlivosti a má obavu, že by mu zabraňovala v styku s dieťaťom, nakoľko volala aj políciu na jeho otca a chcela podať trestné oznámenie vo veci únosu, keď sa dohodli na istých cykloch striedania si maloletej. Neodpovedá mu na otázky, kedy si môže vyzdvihnúť dcéru a tiež mu neoznámila, kde bude s maloletou bývať. Ak by chcela bývať na adrese svojho trvalého pobytu u svojej matky, táto požíva denne alkoholické nápoje. Návrh bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 20P 146/2012.
Vo veci starostlivosti súdu o mal. U. bolo dňa 02.05.2012 doručené súdu podanie, ktorým sa aj matka maloletej dožadovala úpravy rodičovských práv a povinností a to tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a súčasne rovnako žiadala nariadiť predbežného opatrenia v tomto smere. Návrh bol odôvodnený tým, že otec dňa 27.04.2012 matke telefonicky oznámil, že vymenil na byte zámky, že má zrušený už dávno trvalý pobyt v byte a dcéru si necháva. Dal jej možnosť odniesť si z bytu základné oblečenie. Matka sa dožadovala dcéry, aspoň stretnutia s ňou, do bytu na vydanie vecí prišiel opakovane len otec otca maloletej a ten s matkou o dcére odmietal hovoriť. Nasledujúci deň sa matke podarilo s dcérou hovoriť iba telefonicky. Maloletá chodí do predškolského zariadenia, okrem zdravotných problémov s chodidlami je zdravá. Vzťah dcéry a otca je dobrý, keďže matka sa snažila uchrániť dcéru pred hádkami a nezhodami v domácnosti. Matka žije u svojej matky, kde má k dispozícii jednu izbu. Už začiatkom roka matke otec oznámil, že ich vzťah považuje za nefunkčný
a chcel, aby sa z bytu vysťahovala, čo však matka podmienila finančným vysporiadaním, ktoré otec odmietol. Z toho vyplývajúce nároky si teda matka bude musieť voči otcovi uplatniť súdnou cestou a vedenými súdnymi spormi nesmie byť obťažovaná maloletá. Matka odmieta správanie otca v tom smere, že si budú dcéru jeden druhému brať, hádať sa o ňu. Dieťa potrebuje kľud a preto si matka na súde uplatňuje svoje právo na osobnú starostlivosť o dieťa z dôvodu veku maloletej a tiež z dôvodu, že otec pracuje na zmeny a nie je možné, aby v čase, keď bude v službe, dieťa bolo v opatere starých rodičov (starý otec pracuje tiež a zmeny a babička je ťažkým pacientom s oslabenou imunitou), prípadne cudzích osôb. Čo sa týka stretávania sa dcéry s otcom, je matka prístupná na dohodu, keďže nespochybňuje podiel otca na výchove maloletej. Konanie otca z 27.04.2012 považuje matka za premyslené, v rozpore so zákonnou úpravou. Bez vysvetlenia, dohody a možnosti pripraviť sa na daný stav vzal dieťa matke, matku vysťahoval a neumožnil jej kontakt s dcérou. Takéto konanie dospelého človeka - otca je neospravedlniteľné a matka nemá garanciu, že otec takéto konanie nezopakuje aj v budúcnosti, preto matka žiadala súd o zverenie maloletej už predbežnou úpravou. Takisto vyjadrila obavu, že otec maloletej bude pokračovať v bránení styku matky s dcérou, čím dieťa vystaví stresu, strachu a hlavne neistote a ohrozí jej vývoj.
Konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia bolo po jeho začatí vedené pod sp. zn. 20P 148/2012, z ktorého konania bol na samostatné konanie vylúčený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej a to pod sp. zn. 20P 149/2012.
Konania o návrhoch oboch rodičov na nariadenie predbežných opatrení boli spojené do spoločného konania pod sp. zn. 20P 146/2012, rovnako ako konania o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 20P 142/2012.
K návrhom na nariadenie predbežných opatrení neboli okrem fotokópie rodného listu maloletej a potvrdenia o príjme otca pripojené žiadne listinné dôkazy.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej U.. Návrh otca, ktorý označil ako návrh na rozhodnutie podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd v súlade s ust. § 41 ods. 2 O.s.p. hodnotil podľa jeho obsahu, pričom aj s poukazom na bezprostredne nadväzujúce podanie matky, z ktorého vyplynulo, že dieťa sa fyzicky nachádza u otca, mal za to, že žiada o predbežné zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a nie o odovzdanie dieťa.
V prvom rade súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje určitá povinnosť. Požadované zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov teda nemá oporu v zákone, keď navyše takýto výrok by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej.
Vychádzajúc z obsahu oboch návrhov mal súd za preukázané, že o dieťa je riadne postarané. Matka akýmkoľvek spôsobom nespochybnila spôsobilosť otca zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa (naopak otec vzniesol závažné výhrady voči starostlivosti matky). S poukazom na predchádzajúci návrh otca na rozhodnutie vo veci samej, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, má súd za to, že napriek pracovným zmenám má zabezpečenú potrebnú starostlivosť o maloletú aj v čase jeho neprítomnosti. Navyše z návrhu matky nevyplynulo, že by jej dieťa bolo odňaté násilím, z čoho súd usudzuje, že v čase, kedy otec vymenil v neprítomnosti matky zámky na byte, sa dieťa nachádzalo s otcom v jeho byte, teda v jeho prirodzenom prostredí. Maloletá je teda u otca, ktorý disponuje plnými rodičovskými právami, navyše v známom prostredí na ktoré je zvyknutá, keďže v ňom vyrastala, pričom sama matka uviedla, že vzťah maloletej s otcom je dobrý. Súd má teda za to, že dieťaťu nehrozí v tomto smere emocionálna trauma. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na rovnaké práva oboch rodičov voči ich maloletému dieťaťu, ktoré hoci je v útlom veku, nie je už nevyhnutne odkázané na osobnú celodennú starostlivosť matky napr. z dôvodu kojenia. Kontakt matky s maloletou je zabezpečený minimálne telefonicky. V tejto súvislosti je tiež nutné skonštatovať, že každé dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Sú to však predovšetkým rodičia, ktorí by prioritne mali nadradiť záujem dieťa nad vlastné záujmy a teda rešpektovať jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj ich právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti maloletej. Súd dodáva, že je predovšetkým na rodičoch samotných, aby umožnili maloletej realizáciu jej vyššie spomenutého práva a nečakali na autoritatívne príkazy zo strany súdu, ktoré sú až krajným riešením. Matka sa však svojim návrhom ani nedomáhala predbežnej úpravy styku, ale žiadala priamo zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, čo však súd nemal predbežne za opodstatnené. Svoj návrh odôvodňovala predovšetkým subjektívnymi obavami z toho, že by jej otec odopieral styk s maloletou, pričom však otec vo svojom návrhu vyslovil rovnakú obavu. Z návrhu teda nevyplynula potreba rýchlej dočasnej úpravy pomerov, keď súdu nie je ani zrejmé, ako by predbežné zverenie matke, ktorej súčasné bytové pomery sú zjavne horšie ako bytové pomery na strane otca, mohlo eliminovať možný stres dieťaťa z perspektívnych majetkových súdnych sporov rodičov. Maloletá zjavne navštevuje Materskú školu v blízkosti bydliska, ktoré bolo doposiaľ v byte otca, pričom práve náhla zmena známeho prostredia by na ňu mohla mať negatívny vplyv.
Úprava rodičovských práv a povinností voči maloletej U. je riešená už v začatom konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané pre konečné rozhodnutie nevyhnutné dokazovanie vo vzťahu k forme ďalšej starostlivosti o dieťa. Termín prvého pojednávania vo veci je nariadený na mesiac jún 2012.
Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol návrhom na nariadenie predbežných opatrení vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.