Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/99/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu a JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: K. K. V- J AUTO, s miestom podnikania Školská 721/19, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 44 162 197, zast. JUDr. Ing. Veronikou Škodovou, advokátkou so sídlom Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/16817-89369/2011/990395-r zo dňa 19. septembra 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. I/221/16817-89369/2011/990395-r zo dňa 19. septembra 2011 z r u š u j e podľa a a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 541,93 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou 11.11.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. I/221/16817-89369/2011/990395-r zo dňa 19.09.2011 (ďalej „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš (ďalej „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) č. /Šeb zo dňa 26.04.2011

- dodatočný platobný výmer (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správca dane žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 vyrubil rozdiel vo výške 14 763,- Eur. Napadnuté rozhodnutie žiadal žalobca zrušiť s odôvodnením, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Namietal, že správny orgán nebral do úvahy písomné vyjadrenie žalobcu k Protokolu Daňového úradu Veľký Krtíš o výkone daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“) a vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení na zablokovanie jeho účtu v peňažnom ústave. Ďalej uviedol, že podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia ako sprostredkovateľ predaja použitého tovaru - ojazdených automobilov. Od 01.01.2009 je registrovaný ako platca , pričom zdaňovanie predaja ojazdených motorových vozidiel robil v osobitnom režime podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „), t.j. zdaňovaním marže, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou použitého tovaru. Takýto postup si overil u správcu dane a má informáciu, že takto postupujú i ostatní podnikatelia v regióne zaoberajúci sa dovozom ojazdených motorových vozidiel, u ktorých správca dane pri daňovej kontrole nespochybnil právo takto účtovať a zdaňovať svoje príjmy. Správca dane u žalobcu vykonal v období od 22.07.2010 do 14.04.2011 daňovú kontrolu. Z jej záverov vyplýva, že postup žalobcu pri uplatňovaní nepovažoval správca dane za správny, žalobca mal obstaranie nákupov použitého tovaru z EÚ zdaniť podľa ako nový tovar, mal si uplatniť odpočet za jeho nákup a následne pri predaji znovu zaťažiť celú predajnú cenu. Správca dane svoju úvahu, na základe ktorej dospel k dodatočnému dovyrubeniu oprel o skutočnosť, že dodávateľ na faktúre neuviedol, že účtuje v osobitnom režime podľa zákona platného

v inom členskom štáte. Údaj uvedený na faktúre „dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva“ žalovaný považoval za splnenie podmienky podľa , na základe čoho muselo byť žalobcovi zrejmé, že obchodník v inom štáte, od ktorého nakupoval ojazdené motorové vozidlá, neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru. Žalobca argumentoval, že zabránenie dvojitému zdaneniu pri následnom predaji použitého tovaru rieši práve ust. a dodávateľ bol podľa cit. ust. povinný tento režim uplatniť, keďže ojazdené vozidlá boli evidentne podľa technických preukazov nadobudnuté od ich majiteľov - fyzických osôb neregistrovaných pre . Z faktúry je zrejmé, že sa jedná o použitý tovar a na faktúre nebola uvedená. Pokiaľ teda žalobca kupoval v zahraničí ojazdené motorové vozidlo od súkromnej osoby, nemusí platiť, pretože ju zaplatil pôvodný majiteľ vozidla v krajine jeho nadobudnutia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysvetlil a relevantne nepreukázal, z akého dôvodu mali byť použité predmety - motorové vozidlá zdaňované ako dovoz nového tovaru samozdanením podľa a tento záver nepodložil právnym predpisom. Správca dane podľa žalobcu neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. z 28.02.2001, ktorý rieši prenos dôkazného bremena a správneho vyjadrenia pochybností pri daňovej kontrole. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo SR so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica, Krajský súd v Banskej Bystrici podľa v spojení s na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvedeného žalovaného. Tento vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.01.2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly na vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2009, pričom na základe výsledkov tejto kontroly správca dane vyrubil žalobcovi vo výške 14 763,- Eur. K námietkam žalobcu týkajúcim sa spôsobu zdaňovania predaja použitého tovaru (ojazdených automobilov) uviedol, že pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa postupuje podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného postupu zdaňovania prirážky, t.j. podľa . V prípade, ak pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre , obchodník (žalobca), ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre v inom členskom štáte zdaní ich nadobudnutie, pretože ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa , ktoré podlieha dani podľa . V danom prípade má žalobca právo na odpočítanie dane podľa , nakoľko dodávateľmi boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte, čím bola splnená podmienka podľa a aj podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa cit. zákona, keďže žalobca - platiteľ dane má pre odpočítanie dane faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. Vzhľadom na uvedené tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že žalobca pri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých od dodávateľov identifikovaných pre v inom členskom štáte (Rakúsko, Nemecko) v režime oslobodenia od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru bude zdanené v SR, postupoval nesprávne, keď pri ich predaji aplikoval . Námietku žalobcu týkajúcu sa spôsobu zdaňovania predaja použitého tovaru, v ktorej uviedol, že aj keď dodávateľ necitoval na svojej faktúre odvolávku na ,ani na Smernicu 2006/112/ES, pri predaji neoprávňuje žalobcu porušiť povinnosť uvedenú v našom zákone, ak je preukázané, že sa jedná o predmety, ktoré tomuto režimu podliehajú (z faktúry je zrejmé, že sa jedná o použitý tovar, na faktúre nie je uvedená a pôvodní majitelia boli podľa technických preukazov súkromné osoby), považoval žalovaný za neopodstatnenú. Transakcia medzi dodávateľom a obchodníkom na základe predložených faktúr od dodávateľa Onlinecars Vertriebs GmbH., Bahnhofstrasse 46, Unterpremstätten ( Rakúsko) a Autohandel Painscheri, Painscheri Kasim, Vaihingerstrasse 140, Stuttgart-Mohringen (Nemecko) bola charakterizovaná ako dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva, na základe čoho muselo byť žalobcovi zrejmé, že obchodník v inom členskom štáte, od ktorého žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá, neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru a uvedenú informáciu na faktúrach od dodávateľov je podľa žalovaného možné považovať za splnenie podmienky uvedenej v , nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že faktúra

pri dodaní tovaru do iného členského štátu musí obsahovať odkaz na alebo , odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých od dodávateľov identifikovaných pre v inom členskom štáte postupoval v rozpore so , keď pri ich predaji aplikoval ust. cit. zákona, bola v prípade dodávateľa Onlinecars Vertriebs GmbH. preukázaná aj odpoveďou príslušnej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie, (v ktorom je uvedené, že predmetná transakcia s použitým tovarom nepodlieha osobitnej úprave pri použitom tovare). Žalovaný napokon uviedol, že správca dane postupoval v súlade s , a , vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v cit. zákona, skutkový stav zistil dostatočne a zákonným spôsobom, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a

preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola podľa za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. /Pis zo dňa 30.03.2011. Uvedený Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.04.2011 a bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane z 26.04.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel za zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2009 v sume 14 763,- Eur s poukazom na . Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vychádzal z toho, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období obchodoval s ojazdenými motorovými vozidlami, ktoré nakupoval v iných členských štátoch od osôb registrovaných na a tieto následne predával v tuzemsku. Na základe údajov zo systému VIS (systém pre elektronickú výmenu informácií o platcoch medzi členskými krajinami EÚ) správca dane zistil, že rakúsky daňový subjekt Onlinecars Vertriebs GmbH., Bahnhofstrasse 46, Unterpremstätten a nemecký daňový subjekt Autohandel Painscheri, Painscheri Kasim, Vaihingerstrasse 140 Stuttgart dodali a následne fakturovali v zdaňovacom období II. štvrťroka 2009 (ďalej len „rozhodné zdaňovacie obdobie“) daňovému subjektu - žalobcovi tovar (ojazdené automobily) oslobodený od dane, čo bolo v prípade daňového subjektu Onlinecars Vertriebs GmbH. potvrdené aj odpoveďou rakúskej daňovej správy (formulár SCAC 2004) na základe medzinárodného dožiadania a faktúrami vystavenými rakúskym daňovým subjektom zo dňa 08.04.2009 (faktúry č. 913 a 914), fa č. 1100 zo dňa 30.04.2009, fa č. 1118 z 05.05.2009, fa z 02.06.2009 č. 1346, 1349, 1348, fa z 25.06.2009 č. 1563, 1560 a 1561, ako aj faktúrou vystavenou nemeckým daňovým subjektom Autohandel Painscheri č. 2009/4-101 zo 16.04.2009. Preskúmaním vyššie uvedených faktúr vystavených pri týchto predajoch správca dane i žalovaný zistili, že je v nich deklarované oslobodenie od dane na dodávku tovaru vnútri spoločenstva (IC dodávka), čo znamená, že dodávateľmi nebol použitý osobitný režim zdanenia podľa , a preto sa pri posudzovaní týchto zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ malo postupovať podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru (ojazdené motorové vozidlá) použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, t.j. podľa . Žalovaný (zhodne so správcom dane) dospel k záveru, že žalobca pri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od dodávateľov identifikovaných pre v inom členskom štáte EÚ (Rakúsko, Nemecko) v režime oslobodenia od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru bude zdanené v SR, postupoval nesprávne, keď pri ich predaji aplikoval . Keďže nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v cit. zákona, bol žalobca povinný podľa žalovaného použiť bežný režim zdanenia, t.j. mal uplatniť daň z predajnej ceny a určiť základ dane podľa cit. zákona a v prípade splnenia podmienok v až si mohol uplatniť následne právo na odpočítanie dane. Námietku žalobcu v odvolaní ohľadne údajov uvedených v predmetných faktúrach, na ktorých nebola uvedená odvolávka na príslušné ustanovenia Zákona o platného v danom členskom štáte, alebo na čl. 138 Smernice 2006/112/ES, a preto pri nadobudnutí ojazdených

automobilov z iného členského štátu EÚ nemohol uplatniť bežný režim , ako aj námietku o tom, že žalobca ako platiteľ nakupujúci ojazdený automobil v inom členskom štáte nemá povinnosť odviesť daň v SR, pretože už bola odvedená v štáte predávajúceho, vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože údaj uvedený na predmetných faktúrach od rakúskeho i nemeckého dodávateľa „dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva“ považoval žalovaný za splnenie podmienky uvedenej v .

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.04.2011 k Protokolu o daňovej kontrole, o ktorom žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný k nemu pri vydaní rozhodnutia neprihliadal, súd zistil, že daňový subjekt - žalobca argumentoval, že pri zdaňovaní použitého tovaru (ojazdených motorových vozidiel) bol povinný postupovať podľa , pričom vychádzal aj z predpokladu harmonizácie právnych predpisov v spoločenstve štátov EÚ a z cieľa zavedenia osobitnej úpravy uplatňovania (zníženie pravdepodobnosti dvojitého zdanenia v oblasti obchodovania s vybranými druhmi tovaru podliehajúceho zdaneniu podľa osobitnej úpravy). Poukázal na ust. a , v zmysle ktorých bol žalobca ako obchodník povinný uplatniť osobitnú úpravu, pretože použitý tovar

- ojazdené motorové vozidlá, ktoré kupoval od svojho dodávateľa, tento dodávateľ evidentne podľa technických preukazov nakupoval od takých osôb, ktoré neboli identifikované pre , a preto aj tento dodávateľ bol povinný uplatniť zdaňovanie podľa osobitného režimu Keďže títo dodávatelia na faktúrach neuvádzali , bola splnená ďalšia podmienka uplatňovania dane podľa osobitnej úpravy a to tá, že obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podliehajúcemu osobitnej úprave uviesť samostatne sumu dane. Vychádzajúc z uvedených skutočností žalobca namietal, že vykonané zdaňovanie podľa osobitného režimu bolo žalobcom vykonané správne.

Podľa a v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení do 30.11.2011 na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

Podľa nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a

b/ dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.

Podľa v znení do 30.11.2011 základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa , a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa .

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu, osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1.

Podľa na účely tohto ustanovenia

a/ umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5,

b/ starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov,

c/ použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,

d/ obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,

e/ predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu.

Podľa obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a/ osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b/ osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c/ iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Podľa základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e/, základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje .

Podľa nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa .

Podľa faktúra musí obsahovať odkaz na alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane.

Z cit. ustanovení vyplýva, že pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobcom v inom členskom štáte a následne ním predávaných v tuzemsku tretím osobám je, kto je dodávateľom ojazdených motorových vozidiel a aké je jeho postavenie, t.j. či je vo svojom členskom štáte registrovaný na a v akom daňovom režime predaj tuzemskému daňovému subjektu uskutočnil (či sa jednalo o režim bežný - štandardný, alebo o režim osobitný). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom (predajcom) z iného členského štátu (Rakúsko, Nemecko) uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre (žalobca), ktorý kúpil tieto ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Z uvedeného vyvodil záver, že v prejednávanom prípade ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa , ktorý podlieha dani podľa cit. zákona. Podľa názoru súdu sa však žalovaný dostatočne nevysporiadal s otázkou, kto bol dodávateľom tovaru (použitého tovaru

- ojazdených motorových vozidiel) a od koho v skutočnosti žalobca tieto ojazdené motorové vozidlá nakupoval. Žalovaný vychádzal z predložených faktúr a údajov zo systému VIS, pričom konštatoval, že žalobca nadobudol tovar od predajcov Onlinecars Vertriebs GmbH. (Rakúsko) a Autohandel Painscheri (Nemecko). Žalobca však v správnom konaní ( vo vyjadrení k Protokolu o daňovej kontrole), ako aj v žalobe namietal, že predmetný tovar (ojazdené motorové vozidlá) boli v skutočnosti nakupované od súkromných osôb a subjekty uvedené na faktúrach boli len sprostredkovateľmi ich predaja, t.j. neboli vlastníkmi predmetných ojazdených motorových vozidiel, keďže ich vlastníkmi boli v skutočnosti fyzické osoby, čo podľa žalobcu vyplýva aj zo záznamov v technických preukazoch. Subjekty uvedené na predložených faktúrach mali teda podľa tvrdenia žalobcu dodávať ojazdené motorové vozidlá žalobcovi na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej s fyzickými osobami -vlastníkmi motorových vozidiel. Týmito skutočnosťami, ktoré sú podľa názoru súdu relevantné pre posúdenie režimu zdanenia predmetného použitého tovaru, sa však žalovaný nezaoberal, resp. napadnuté rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení žiadne zistenia ohľadne týchto skutočností, a teda ani ich vyhodnotenie. Rozhodnutie je preto v tejto súvislosti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za predpokladu pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu by si žalobca ako platiteľ dane nemohol odpočítať daň pri kúpe osobného motorového vozidla vzhľadom na ust. , a preto by mu vznikla povinnosť uplatniť daň podľa cit. zákona.

Pokiaľ žalovaný uvádza, že nesprávna aplikácia ust. pri zdanení použitého tovaru (ojazdených motorových vozidiel) žalobcom bola preukázaná odpoveďou príslušnej rakúskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie (v prípade dodávateľa Onlinecars Vertriebs GmbH.), keď vo formulári SCAC 2004 je uvedené, že predmetná transakcia s použitým tovarom podľa informácie tohto subjektu nepodlieha osobitnej úprave pri použitom tovare, lebo pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa postupuje podľa toho, či pre dodanie ojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného režimu zdaňovania, nezodpovedá celkom skutočnosti. Uvedené by platilo len za predpokladu, že by dodávateľ z iného členského štátu bol jednoznačný predajca a vlastník tohto použitého tovaru. Na túto skutočnosť však príslušné vyjadrenie rakúskej daňovej správy nedáva odpoveď a v prípade dodávky použitého tovaru z Nemecka (Autohandel Painscheri) nebolo v daňovom konaní vykonané dožiadanie prostredníctvom nemeckej daňovej správy, táto skutočnosť nebola preverovaná a takýto dôkaz sa v správnom spise nenachádza.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 541, Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 475,93 Eur. Žalobca bol v konaní pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým na základe plnej moci zo dňa 07.11.2011, ktorý podaním zo dňa 14.05.2012 súdu oznámil, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom došlo k ukončeniu právneho zastúpenia ku dňu 10.05.2012 a súčasne si vyúčtoval

trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby po 123,50 Eur, spolu vo výške 247,- Eur - prevzatie a príprava zastúpenia ( vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len „vyhl.č. “) a spísanie žaloby zo dňa 07.11.2011 ( vyhl.č. ), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená vo výške 1/6 výpočtového základu v zmysle vyhl.č. , režijný paušál vo výške 14,82 Eur (2x 7,41 Eur) v zmysle vyhl.č. a 20% vo výške 52,36 Eur v zmysle vyhl.č. , keďže splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom , o čom predložil ako dôkaz Osvedčenie o registrácii zo dňa 22.10.2004.Tieto trovy právneho zastúpenia súd považoval za účelne vynaložené trovy konania. Žalobca sa dal následne zastupovať v konaní advokátkou JUDr. Ing. Veronikou Škodovou na základe plnej moci zo dňa 09.05.2012, ktorá si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 323,48 Eur, z toho odmena za zastupovanie 254,32 Eur za 2 úkony právnej služby po 127,16 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia ( vyhl.č. ), účasť na pojednávaní 18.05.2012 ( vyhl.č. ), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s vyhl.č. vo výške 1/6 výpočtového základu, režijný paušál vo výške 15,26 Eur (2x 7,63 Eur) v zmysle vyhl.č. a 20% vo výške 26,95 Eur v zmysle vyhl.č. , keďže splnomocnená zástupkyňa žalobcu je platiteľkou , o čom predložila v konaní dôkaz - Osvedčenie o registrácii zo dňa 29.04.2011. Súd splnomocnenej zástupkyni žalobcu JUDr. Ing. Škodovej priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 161,74 Eur, pričom za účelne vynaložené trovy považoval len trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie za 1 úkon právnej služby vo výške 127,16 Eur za účasť na pojednávaní dňa 18.06.2012 v zmysle vyhl.č. vo výške stanovenej podľa vyhl.č. , 1x režijný paušál 7,63 Eur v zmysle vyhl.č. a 20% v zmysle cit. vyhlášky vo výške 26, Eur. Pokiaľ si zástupkyňa žalobcu uplatnila náhradu za ďalší úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (vrátane režijného paušálu a ), tieto trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na účelné bránenie práva žalobcu, nakoľko k zmene splnomocneného zástupcu žalobcu došlo podľa vyjadrenia pôvodného zástupcu žalobcu na základe ich vzájomnej dohody a táto zmena nemôže byť na ťarchu žalovaného, pričom súd prihliadol aj k tomu, že v skutkovo zhodnej veci, kde bol žalobca rovnako zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Veselým, bolo už žalobe vyhovené a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v konaní č. rozhodnutím zo dňa 30.03.2012 zrušené, t.j. žalobca bol v konaní úspešný. Keďže súd za účelne vynaložené trovy považoval len odmenu za právne zastupovanie a režijný paušál, vrátane tak, ako je uvedené vyššie, t.j. vo výške 475,93 Eur a náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur, t.j. spolu vo výške 541,93 Eur, žalovaného zaviazal len na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov. Podľa je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.