Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31S-28-2023.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Subarea
31S/28/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Jana Hanuláková, DiS. - advokátka, so sídlom Raková 702, 023 51 Raková, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sekcia výstavby a vyvlastňovania, so sídlom: Tomášiková 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Zborov nad Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09.03.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne zo dňa 24.04.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou datovanou dňa 24.04.2023, doručenou dňa 27.04.2023 Krajskému súdu v Žiline, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023- OV/01303/To zo dňa 09.03.2023, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10.11.2022, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím žalovaného potvrdené.
2. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 282/2015 Z.z.“) rozhodol o návrhu na odňatie vlastníckeho práva vo výroku špecifikovaných pozemkov v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu č. 281/2020 vyhotovený spol. GeoTerrain, s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11.09.2020, podaným Obcou Zborov nad Bystricou (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania) a na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že výrokom I., vyvlastnil vlastnícke právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam (špecifikovaným vo výroku I. ako Položky č. 1 až č. 20) v k. ú. H. I. E. zodpovedajúce podielovému spoluvlastníctvu žalobkyne v špecifikovaných podieloch v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou vo verejnom záujme na účel majetkovoprávneho vysporiadania spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnoprospešnou líniovou stavbou ,,Miestna komunikácia - A. XX, A. XX v k. ú. H. I. E.“ a zároveň výrokom II. rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol o náhrade za vyvlastnenie dotknutých pozemkov uvedených v rozhodnutí vo výroku o vyvlastnení práv k pozemkom (výrok I.) a určil ju podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. na základe znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 07.12.2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č .492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov J. A. G., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v sume 150,96 Eur. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
3. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona číslo 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku z dôvodu, že žalovaný konal nezákonne, v rozpore so zákonom vydal rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti a preto žiada správny súd o priznanie odkladného účinku žalobe, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma v tom, že dôjde k zásahu do jej vlastníckeho práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky.
4. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedenú legislatívnu zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/28/2023 sa vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/28/2023. V dôsledkov uvedenej legislatívnej zmeny už následné procesné úkony uskutočňoval Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný súd o správnej žalobe konať a rozhodnúť.
5. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 08.10.2023 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel. Svoje stanovisko k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku formuloval len v stručnosti, keď ho označil za neodôvodnený a nedôvodný. Žalovaný uviedol, že má za to, že v prejednávanom prípade nie je daný predpoklad existencie vzniku vážnej ujmy vo sfére žalobkyne, v čoho dôsledku navrhuje konajúcemu súdu návrh žalobkyne zamietnuť. Žalobkyňou napadnuté rozhodnutie, ako aj vyvlastňovacie rozhodnutie, ktorých zrušenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, boli vydané v súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú vyčerpávajúco odôvodnené.
6. Správny súd doručil správnu žalobu obsahujúcu návrh na priznanie odkladného účinku na vyjadrenie aj ďalšiemu účastníkovi konania - Obci Zborov nad Bystricou, ktorý sa však k správnej žalobe, ani k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 282/2015 Z.z.“) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje, alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné opatrenia.
11. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z. právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení zanikajú a) záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe, b) exekučné záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe, c) daňové záložné právo, ktoré sa viaže k pozemku alebo ku stavbe, d) práva účastníkov konkurzného konania, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,
e) vecné bremeno k pozemku alebo ku stavbe okrem zákonného vecného bremena, f) predkupné právo, ak má účinky vecného práva, g) nájom pozemku, stavby alebo ich častí.
12. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery podľa odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022
- 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
13. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu,“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
14. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
15. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedla žiadne konkrétne dôvody, ktorými by relevantne odôvodnila priznanie odkladného účinku žalobe. Pokiaľ s poukazom na žalobné body žiadala o povolenie odkladu hlavne z toho dôvodu, že podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jej názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení správnych orgánov, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
16. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že tvrdenou hrozba závažnej ujmy pre ňu je samotný zásah do jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného vlastníckeho práva, správny súd zastáva stanovisko, že strata vlastníckeho práva na základe žalobou napadnutého rozhodnutia nie je rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na priznanie odkladného účinku. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca by pri každom spochybnení zákonnosti napadnutého rozhodnutia o konštituovaní/ strate vlastníctva s podaním správnej žaloby automaticky spájal vznik odkladného účinku ex lege aj pri žalobách proti týmto rozhodnutiam, čo však takýmto spôsobom neupravil. Ustanovenie § 185 SSP oprávňuje fakultatívne priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom jednou z nich je preukázanie formou osvedčenia existenciu hrozby možných následkoch v zmysle § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s argumentom žalobkyne o dopade účinkov napadnutého rozhodnutia na jej práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne na právo vlastniť majetok (článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), správny súd poznamenáva, že priamo ústavou je súčasne upravený aj predpoklad legálneho a legitímneho obmedzenia tohto garantovaného práva a to práve vyvlastnením v súlade s článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
17. Správny súd si je vedomý, že nepochybne rozhodnutie o vyvlastnení, ktorého právne účinky v zmysle § 15 ods. 1 a ods. 2 zákona č 282/2015 Z.z. sú zásadné a dopadajú do ústavou chráneného práva vlastniť majetok v absolútnej miere, je takým rozhodnutím, pri ktorom musí obzvlášť obozretne zvažovať návrh na priznanie odkladného účinku a v zásade vo všeobecnej rovine k takémuto návrhu súd by mal pristupovať ako dôvodnému, keďže pozbavenie vlastníckeho práva je závažnou ujmou. Avšak je potrebné aj v tomto prípade posúdiť individuálne okolnosti prípadu a zároveň aj druhú podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. Žalobkyňa v prejednávanej veci neprodukovala také tvrdenia, ktoré by dávali priestor správnemu súdu zvažovať vzhľadom na závažnosť tvrdených následkov okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia individuálne okolnosti, ktoré by správny súd presvedčili o tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe počas správneho súdneho konania, t.j. dočasné pozastavenie účinkov vyvlastňovacieho rozhodnutia a ponechanie jej vlastníckeho práva v priebehu trvania správneho súdneho konania do meritórneho rozhodnutia správneho súdu, odôvodňujú aj iné okolnosti. Správny súd poznamenáva, že by muselo ísť o konkrétne a naliehavé dôvody, napríklad priame užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalobkyňou, ich obhospodarovanie, eventuálne priamy dotyk na ďalších
ústavou garantovaných právach žalobkyne, ako napríklad preukázanie, že predmetom vyvlastnenia boli nehnuteľnosti tvoriace obydlie žalobkyne, prípadne jej rodinných príslušníkov a pod. Žalobkyňa však žiadny takýto zásadný individualizovaný dôvod netvrdila. Naopak, z vyjadrenia žalovaného k žalobným bodom, ako aj z obsahu napadnutých rozhodnutí je nutné náležite zohľadniť potrebu prihliadania k verejnému a verejnoprospešnému záujmu, a to užívanie vyvlastnených pozemkov ako miestnej komunikácie, pričom aj z obsahu rozhodnutia, ktorým došlo k vyvlastneniu spoluvlastníckych podielov žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam, je zrejmé, že k vyvlastneniu došlo vo verejnom záujme pre účely majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod verejnoprospešnou líniovou stavbou
- miestnou komunikáciou. Taktiež je zrejmé, že rozhodnutím o vyvlastnení boli dotknutí viacerí podieloví spoluvlastníci, uvedené indikuje, že rozhodnutie o vyvlastnení sa dotýka vlastníckych práv žalobkyne formálne, reálne užívanie v rozhodnutí špecifikovaných nehnuteľností žalobkyňou, ktoré by jej bolo odňaté napadnutým rozhodnutím, nebolo žalobkyňou tvrdené. Správny súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku a pri zvažovaní pomeru dotknutia stretu dvoch záujmom v predmetnom prípade uprednostnil verejný záujem, aby počas správneho súdneho konania zostali zachované účinky napadnutého rozhodnutia s tým, že definitívne vyriešenie veci v správnom súdnom konaní tým nie je prejudikované.
19. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.
20. Pokiaľ žalobkyňa žiaden dôvod, pre ktorý by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok v konkrétnej veci nepreukázala, správny súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 185 písm. a/ SSP, a preto správny súd nepriznal žalobe odkladný účinok a návrh žalobkyne pri aplikácii § 188 SSP zamietol.
21. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP).