Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-182-2009.pdf
PDF · 123.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/182/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Y.. S. S., C.. XX.XX.XXXXXX, S. D. H. X, A. D., občan SR proti odporcovi: Vojenské zdravotnícke zariadenie, a.s., Teplická ulica č. 81, Piešťany, prevádzka: Hotel Tatranské Zruby, 062 01 Vysoké Tatry, Slovenská republika, IČO: 36 280 127, o návrhu na zaplatenie 884,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 7 % ročne zo sumy 68,65 eur od 01.04.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 7 % ročne zo sumy 176,53 eur od 29.04.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 77,95 eur od 01.06.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 69,29 eur od 01.07.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 69,29 eur od 01.08.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 64,78 eur od 01.09.2006 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 86,38 eur od 30.09.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 64,78 eur od 01.11.2006 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 194,35 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 194,35 eur od 01.06.2007 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 125,52 eur , a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 18.2.2009 a doplneným návrhom doručeným súdu dňa 15.5.2009 domáhal, aby súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 884,96 eur ( 677,65 eur + 207,31 eur) s úrokom 0,03 % za každý deň omeškania odo dňa ich splatnosti a trovy konania vzniknuté na súdnom poplatku za návrh. OS Poprad postúpil vec na tunajší súd z dôvodu miestnej príslušnosti.
Okresný súd rozhodol v merite veci rozsudkom č. k. 8C/182/2009-102 z 8.4.2010, ktorým uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 677,65 eur s 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 677,65 eur a sumu 207,31 eur s 9,5 % úrokom z omeškania priznanú titulom dovolenky v rozsahu štyroch dní za obdobie od 1.1.2006 do 30.9.2006. Odvolací súdu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznanej náhrady mzdy za nadčasovú prácu ( 677,65 eur) považujúc ho za vecne správny, ale zrušil a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie: 1/ v časti priznaného úroku z omeškania 7% ročne z
istiny 677,65 eur od 11.3.2006 a 2/ v časti priznanej sumy 207,31 eur s 9,5 % úrokom z omeškania z titulu dovolenky v rozsahu štyroch dní za obdobie od 1.1.2006 do 30.9.2006 , ktorá nebola navrhovateľovi na jeho žiadosť preplatená.
Za účelom opätovného rozhodnutia o časti nároku súd zopakoval dokazovanie oboznámením sa z listinami obsiahnutými v spise, kolektívnou zmluvou z roku 2005 pre Vojenskú zotavovňu Tatranské Zruby a dodatkom č. 1 k nej zo dňa 19.07.2005, písomným stanoviskom W.. T., mzdovým listom navrhovateľa za obdobie 2-12/2006, výpisom z OR odporcu, písomným vyjadrením odporcu k návrhu, uznesením OO PZ Vysoké Tatry zo dňa 01.04.2009, stanoviskom navrhovateľa k správe MO SR - sekcia majetku a infraštruktúry - odboru dozorných činností a Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 07.12.2009, stanoviskom MO SR z novembra 2009, kolektívnou zmluvou zamestnancov Vojenských klimatických kúpeľov Tatranské Matliare zo dňa 28.12.2005, správou MO SR zo dňa 28.10.2009 adresovanou generálnemu riaditeľovi Vojenského zdravotníckeho zariadenia, a. s., protokolom Inšpekcie práce MO SR Trenčín zo dňa 06.07.2009 č.p. SEMaI-147-25/2009-OdDČIP, opakovaným výsluchom účastníkov konania, ako i ďalším obsahom spisu.
Súd mal už z predchádzajúceho dokazovania preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný vo Vojenskej zotavovni Tatranské Zruby - príspevkovej organizácii MO SR na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú od 12.5.2004. Pre zamestnancov VZ Tatranské Zruby bola pre rok 2005 uzatvorená kolektívna zmluva dňa 29.3.2005 a dodatok č. 1 k nej dňa 19.7.2005. Na základe rozhodnutia Ministerstva obrany SR č.p. OdZZČ-1-255/2005 zo dňa 16.12.2005 bola k 31.12.2005 zrušená Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby, príspevková organizácia ( ďalej len „ VZ Tatranské Zruby“) MO SR zlúčením k 1.1.2006 do jedného právneho nástupcu VKK Tatranské Matliare. Dňa 28.12.2005 bola uzatvorená Kolektívna zmluva zamestnancov VKK Tatranské Matliare s účinnosťou od 1.1.2006. Od 1.1.2006 prestala exitovať Vojenská zotavovňa Tatranské Zruby a jej zamestnanci sa stali zamestnancami VKK Tatranské Matliare. Dňa 7.2.2006 vznikla zápisom do Obchodného registra akciová spoločnosť Vojenské zdravotnícke zariadenie, a.s. ( odporca ), ktorej organizačnou jednotkou bol aj odštepný závod Klimatické kúpele Tatranské Matliare pozostávajúci z prevádzok Hotel Tatranské Zruby hotelov LOISCH a ESPLANÁDA v Tatranských Matliaroch. Zamestnanci zrušenej VZ Tatranské Zruby naďalej ostali zamestnancami odštepného závodu VKK Tatranské Matliare do 10.8.2007, keď vznikla s účinnosťou od 11.8.2007 i samostatná prevádzka Vojenských zdravotníckych zariadení, .s. Hotel Tatranské Zruby. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol od 1.1.2006 zamestnancom Vojenských klimatických kúpeľov Tatranské Matliare, Vysoké Tatry a s účinnosťou od 7.2.2006 zamestnancom Vojenského zdravotníckeho zariadenia a.s.
Okresný súd postupoval v intenciách ustálených záverov krajského súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal s otázkou, do kedy platila kolektívna zmluva na rok 2005 pre navrhovateľa ako zamestnanca Tatranské Zruby( predmetnú otázku riešil okresný súd už v prvom svojom rozhodnutí a ich závery sú totožné). Teda, že právny nástupcovia pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa , t.j. Vojenské klimatické kúpele Tatranské Matliare, Vysoké Tatry aj Vojenské zdravotnícke zariadenie a.s. boli povinní dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy zo dňa 29.3.2005 ( ďalej len „kolektívna zmluva“) spolu dodatkom č. 1 zo dňa 19.7.2005 až do skončenia jej účinnosti , t.j. uzatvorenia novej kolektívnej zmluvy dňa 01.10.2006. Z tohto dôvodu nebola pre navrhovateľa ako zamestnanca záväzná kolektívna zmluva z 28.12.2005 uzavretá so zamestnávateľom VKK Tatranské Matliare. Súd konštatuje, že za novú pre navrhovateľa záväznú kolektívnu zmluvu nemožno považovať ani dokument „Pracovný čas a výnimky od 1.4.2006“ zo dňa 23.3.2006, lebo je len vnútropodnikovým dokumentom.
Podľa bodu 6 veta prvá pracovnej zmluvy navrhovateľa č. 810/13/2004 z 10.5.2004, zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť zamestnancov i plat najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný.
Odvolací súd potvrdil priznanie navrhovateľovi náhradu mzdy za nadčasovú prácu v celkovej sume 677,65 eur (2.068 Sk +5.318,10 Sk + 2.348,37 Sk +2.087,44 Sk +2.087,44 Sk + 1.951,65 Sk +2.602,20 Sk +1.951,65 Sk = 20.415 Sk, t.j. 677,65 eur) za obdobie február 2006 až september 2006, preto sa súd ďalej zaoberal ( v tejto časti zrušeného rozsudku) už len splatnosťou mesačnej mzdy za obdobie február
až september roka 2006. Po preskúmaní obsahu kolektívnej zmluvy ako i pracovnej zmluvy navrhovateľa č. 810/13/2004 z 10.5.2004 mal súd preukázané, že v kolektívnej zmluve nie je splatnosť mesačnej mzdy upravená. Z tohto dôvodu si súd ustálil, že je potrebné v časti splatnosti mzdy postupovať v zmysle bodu 6 predmetnej pracovnej zmluvy, keďže žiadnym osobitným dodatkom k zmluve už upravovaná či menená nebola.
Z obsahu článku X. bod 3,4 Kolektívnej zmluvy VZ Tatranské Zruby na rok 2005 mal súd preukázané, že (3) zmluvné strany môžu po dohode vykonať úpravy alebo zmeny tejto kolektívnej zmluvy písomnou formou, t.j. dodatkom.; (4) táto kolektívna zmluva bola uzavretá do 31.12.2005 a účinnosť záväzkov ( z ktorých vznikajú nároky zamestnancom ) trvá až do účinnosti budúcej kolektívnej zmluvy, t.j. do 31.3.2006, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Z obsahu dodatku č. 1 z 19.7.2005 k kolektívnej zmluve na rok 2005 mal súd preukázané, že zmluvné strany si dohodli , že kolektívna zmluva je uzatvorená do 31.12.2005 a účinnosť záväzkov ( z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom ) trvá až do účinnosti budúcej kolektívnej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Z obsahu článku VII. bod 10 Kolektívnej zmluvy Vojenskej zotavovne ( „ďalej len „VZ“) Tatranské Zruby na rok 2005 mal súd preukázané, že pre zamestnancov VZ Tatranské Zruby bola dohodnutá základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne ( § 103 Zákonníka práce) , dovolenka vo výmere najmenej päť týždňov patrí zamestnancovi , ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. V roku 2005 je výmera dovolenky päť týždňov. Pre zamestnancov, ktorý dovŕšia do konca kalendárneho roka 15 rokov odpracovaných po 18. roku veku, je výmera dovolenky šesť týždňov.
Súd sa opätovne zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na priznanie mu sumy 207,31 eur s 9,5 % úrokom z omeškania titulom nevyplatenej náhrady za dodatkovú dovolenku v rozsahu štyroch dní za obdobie od 1.1.2006 do 30.9.2006, v ktorej časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil. Súd vychádzal z samotného konštatovania odvolacieho súdu v rámci jeho odôvodnenia v rozsudku č.k. 9Co/253/2010 -191 zo dňa 9.8.2011, že právny nástupcovia pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa boli povinní dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy zo dňa 29.3.2005 ( ďalej len „kolektívna zmluva“) spolu dodatkom č. 1 zo dňa 19.7.2005, a to až do dňa 01.10.2006 , kedy bola podpísaná nová kolektívna zmluva). Pritom prihliadal na obsah článku VII. bod 10 Kolektívnej zmluvy VZ Tatranské Zruby na rok 2005 v spojení s článkom X. bod 3,4 predmetnej kolektívnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej.
Právny zástupkyňa odporcu je toho názoru, že výmera dodatkovej dovolenky upravená v kolektívnej zmluve na rok 2005 sa týka len roku 2005 a v roku 2006 platila pre navrhovateľa už základná zákonná výmera dovolenky 4 týždne, resp. 5 týždňov. Podľa jej tvrdenia sa dodatok č. 1 uzavretý ku kolektívnej zmluve na rok 2005 netýkal výmery dovolenky . V svojom odvolaní voči pôvodnému rozsudku okresného súdu dala do pozornosti, že pracovný pomer navrhovateľ au odporcu skončil k 31.5.2007.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ žiadal odporcu o vyplatenie dovolenky v zmysle nároku plynúceho mu z kolektívnej zmluvy na rok 2005. Zo strany odporcu mu nebolo umožnené jej vyčerpanie v pomerenej časti za obdobie od 1.1.-31.9.2006 ( do kedy bola účinná predmetná kolektívna zmluva) a ani mu náhrada za ňu nebola doposiaľ vyplatená.
Navrhovateľ výpočet uplatnenej dodatkovej dovolenky v sume 207,31 eur odôvodnil tým, že podľa kolektívnej zmluvy bola výmera dodatkovej dovolenky na celý rok 5 dní a pri výpočte za 9 mesiacov ( 1.1.2006-30.9.2006) vypočítal dodatkovú dovolenku na 4 dni. ( Výpočet: 9 /12 mesiacov z 5 dní = 3,75 dňa, čo navrhovateľ zaokrúhlil na 4 dni.) Navrhovateľ pri výpočte nároku na nevyplatenú dodatkovú dovolenku vychádzal z hodinového priemerného zárobku za predchádzajúci štvrťrok. Samotnú výšku hodinového priemerného zárobku navrhovateľ zistil zo mzdového listu podľa jednotlivých mesiacov. Tieto štyri dni vynásobil počtom hodín 7,5 za deň a hodinovým priemerným zárobkom 208,18 Sk (t.j. 4 x 7,5 x 208,18 = 6.245,40Sk =207,31 eur).
Podľa § 27 Zákonníka práce, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.
Podľa § 28 ods. 5 Zákonníka práce, práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
Podľa § 31 ods. 7 Zákonníka práce, ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti.
Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
Podľa § 116 ods.2 Zákonníka práce, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods.3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 229 ods. 1 Zákonníka práce, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.
Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na informácie, d) kontrolnou činnosťou.
Podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.
Podľa § 232 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.
Podľa § 232 ods. 2 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného k 28.6.2008 ), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Krajský súd potvrdil nárok navrhovateľa na vyplatenie mu doplatku náhrady mzdy za nadčasovú prácu v celkovej sume 677,65 eur ( za február 2006 v sume 2.068 sk /68,65 eur / + za marec 2006 v sume 5.318,10 sk /176,53 eur/ + za apríl 2006 v sume 2.348,37 sk / 77,95 eur / +za máj 2006 v sume 2.087,44 sk / 69,29 eur / +za jún 2006 v sume 2.087,44 sk / 69,29 eur / + za júl 2006 v sume 1.951,65 sk / 64,78 eur / + za augusta 2006 v sume 2.602,20 sk / 86,38 eur /+ za september 2006 v sume 1.951,65 sk / 64,78 eur / = 20.415 Sk, t.j. 677,65 eur), preto sa súd ďalej zaoberal už len uplatneným úrokom z omeškania (v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), keďže doposiaľ nebola suma 677,65 eur navrhovateľovi vyplatená, odporca je v omeškaní a navrhovateľ má právo domáhať sa zaplatenia nie len istiny ale i úroku z omeškania z titulu omeškania odporcu s plnením. Súd sa zaoberal výškou doplatku mzdy samostatne za každý mesiaca a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po poslednom pracovnom dni kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný vychádzajúc z bodu 6 pracovnej zmluvy navrhovateľa. Súd má za to, že odporca sa dostal do omeškania: so mzdou zúčtovanou v februári 2006 od 01.04.2006, so mzdou zúčtovanou v marci 2006 od 29.4.2006, so mzdou zúčtovanou v apríli 2006 od 01.06.2006, so mzdou zúčtovanou v máji 2006 od 01.07.2006, so mzdou zúčtovanou v júny 2006 od 01.08.2006, so mzdou zúčtovanou v mesiaci júl 2006 od 01.09.2006, so mzdou zúčtovanou v auguste 2006 od 30.09.2006, so mzdou zúčtovanou v septembri 2006 od 01.11.2006. Pri určovaní konkrétnej výšky úroku z omeškania súd vychádzal v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z/ účinného k dňu omeškania/ a priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe týchto dôvodov súd priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania a) 7 % ( 3,5 x2) ročne zo sumy 68,65 eur od 01.04.2006 do zaplatenia, zo sumy 176,53 eur od 29.04.2006 do zaplatenia; b) 8 % ( 4 x 2) ročne zo sumy 77,95 eur od 01.06.2006 do zaplatenia, zo sumy 69,29 eur od 01.07.2006 do zaplatenia, c) 9 % ( 4,5 x 2)ročne zo sumy 69,29 eur od 01.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 64,78 eur od 01.09.2006 do zaplatenia, d) 9,5 % ( 4,75 x 2 ) ročne zo sumy 86,38 eur od 30.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 64,78 eur od 01.11.2006 do zaplatenia. Navrhovateľ žiadal priznať úrok vo vyššej sume, preto súd jeho návrh vo zvyšku zamietol.
Súd dospel k záveru, že pre navrhovateľa bola účinná v období od 1.1.2006 do 30.9.2006 kolektívna zmluva uzatvorená s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom Vojenskou zotavovňou Tatranské Zruby ako kolektívna zmluva na rok 2005. Vychádzal pritom z obsahu článku X. bod 3,4 Kolektívnej zmluvy
VZ Tatranské Zruby na rok 2005 a dodatku č. 1 k nej, keďže nová kolektívna zmluva pre navrhovateľa a ostatných zamestnancov VZ Tatranské Zruby bola uzavretá až 1.10.2006. Samotná otázka výmery dodatkovej dovolenky bola pre zamestnancov VZ Tatranské Zruby ( čiže i navrhovateľa) naposledy upravovaná v čl. VII. bod 10 Kolektívnej zmluvy na rok 2005 a nebola menená ani v dodatku č. 1 k predmetnej zmluve. Po uplynutí platnosti kolektívnej zmluvy určenej k 31.12.2005 ostala naďalej účinná, lebo nebola podpísaná nová kolektívna zmluva odborovou organizáciou Tatranské Zruby. A teda keďže aj po 1.1.2006 ostávala v platnosti a účinnosti kolektívna zmluva z roku 2005, ostali v platnosti i všetky ustanovenia v nej obsiahnuté, t.j. aj ohľadom výmery dovolenky. Síce v kolektívne zmluve ( čl. VII. bod 10 kolektívnej zmluvy) sa výmera dovolenky 5 resp. 6 týždňov spája s rokom 2005, ale nakoľko na rok 2006 nebola uzavretá nová kolektívna zmluva, súd dospel k záveru, že po 1.1.2006 zostali naďalej v platnosti a účinnosti ustanovenia kol. zmluvy na rok 2005 aj v časti dodatkovej dovolenky. Po zániku VZ Tatranské Zruby nezanikla odborová organizácia Tatranské Zruby pre svoju osobitnú právnu subjektivitu v zmysle § 30 a 31 Zákonníka práce. Táto odborová organizácia Tatranské Zruby v mene zamestnancov VZ Tatranské Zruby podpísala „novú“ kolektívnu zmluvu dňa 01.10.2006, súc prizvaný odporcom k podpísaniu. Súd preto i dospel k záveru, ž odporca akceptoval jej existenciu aj po zániku Tatranských Zrubov. Od 1.10.2006 sa teda aj na navrhovateľa vzťahovala nová kolektívna zmluva a v nej upravené ustanovenia o výmere dovolenky. Súd mal z navrhovateľom doložených mzdových listov objektívne ustálené (a to už v rámci svojho prvého rozsudku, ktorý bol v časti potvrdený), že tento u odporcu pracoval v období od február až september 2006 v jednozmennej prevádzke 8 hodín na miesto 7,5 hodiny a tiež mal preukázané, že za toto obdobie mu ako zamestnancovi nebolo podľa pre neho platnej kolektívnej zmluvy dovolené čerpať časť dodatkovej dovolenke, na ktorú mu vznikol nárok za 9 mesiacov roku 2006 a ani mu nebola preplatená náhrada za ňu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh navrhovateľ v časti uplatnenej náhrady za dodatkovú dovolenku za obdobie od 1.1.2006 do 30.9. 2006 za dôvodný.
Súd mal už z prvého rozsudku prvého stupňa ustálené, že zákonník <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=14663> práce zabezpečuje ochranu práv zamestnancov v prípade akejkoľvek zmeny zamestnávateľa prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov na nového zamestnávateľa v súlade so Smernicou Rady č. 2001/23/ES o zachovaní nárokov zamestnancov pri prechode podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu, ktorá nahradila Smernicu č. 77/187/EHS. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k navrhovateľovi ako zamestnancovi zamestnávateľa, ktorý zanikol, prešli na právneho nástupcu. Preberajúceho zamestnávateľa viazala platná pracovná zmluva v takom istom rozsahu ako doterajšieho zamestnávateľa vo vzťahu k navrhovateľovi.
Pri výpočte pomernej časti za nevyčerpanú / a nepreplatenú /dodatkovú dovolenku za obdobie od 1.1.2006 do 30.09.2006 súd vychádzal z toho, že v prípade navrhovateľa mal nárok za celý rok na dodatkovú dovolenku v rozsahu 5 kalendárnych dní. Od 1.10.2006 platila pre navrhovateľa už nová kolektívna zmluva neobsahujúca dodatkovú dovolenku, preto súd vypočítal, že za týchto 9 mesiacov mu vznikol nárok na dodatkovú dovolenku v rozsahu 3,75 ( výpočet: 9 mesiacov deleno 12 mesiacov x 5 dní). V rámci ustanovení zákonníka práce nie je upravený spôsob zaokrúhľovania časti dovolenky, preto súd numerický výpočet 3,75 dňa dovolenky nezaokrúhlil na 4 dni dodatkovej dovolenky ( ako to urobil navrhovateľ). Súd pri výpočte konkrétneho nároku na nevyplatenú dodatkovú dovolenku vychádzal z hodinového priemerného zárobku navrhovateľa za predchádzajúci štvrťrok v sume 208,18 Sk zisteného z mzdových listov navrhovateľa. Samotnú výšku hodinového priemerného zárobku navrhovateľ zistil zo mzdového listu podľa jednotlivých mesiacov. Po súčine sumy 208,18 Sk x 3,75 x 7,5 hodiny/ denne dostal súd sumu 5.855,06 Sk, zaokrúhlene 5.855 Sk predstavujúcu náhradu za dodatkovú dovolenku za obdobie od 1.1.2006 do 30.9. 2006. Sumu 5.855 Sk súd konverzným kurzom 30,126 prepočítal na sumu 194,35 eur, ktorú sumu súd navrhovateľovi i priznal a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Súd priznal navrhovateľovi z istinou 194,35 eur aj s úrokom z omeškania, ale nie vo výške žiadanej navrhovateľom. Súd mu priznal úrok z omeškania od 01.06.2007 vo výške 8,5% ( 4,25 x 2 ) ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania bol priznaný od 01.06.2007, lebo navrhovateľ u odporcu ukončil pracovný pomer k 31.05.2007 a k tomuto dňu nedošlo v zmysle § 129 ods. 3Zákonníka práce k vyčerpaniu pomernej časti dodatkovej dovolenky a ani k jej náhrade a to ani napriek žiadosti navrhovateľa.
Súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vo veci úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania prvého stupňa i odvolacieho konania v celkovej sume 125,52 eur . Trovy konania predstavujú súdny poplatok 53 eur a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 72,52 eur .
Navrhovateľ si uplatnil náhradu hotových výdavkov spolu v sume 410,16 eur a pozostávajú z: 1/ poštovné spolu v sume 8 eur ( návrh na súd 18.2.2009, spresnenie návrhu z 13.5.2009, doplnenie podania z 24.3.2010, vyjadrenie sa k odolaniu z 14.6.2010, žiadosť o vytýčenie pojednávania zasielané na KS v Trnave dňa 22.9.2010, oznámenie právoplatnosti na KS v Trnave z 16.12.2010, sťažnosť na prieťahy zasielaný na KS v Trnave dňa 26.8.2011, vyjadrenie sa k rozsudku KS v Trnave posielaný v roku 2012
- z obsahu spisu mal súd preukázané, že všetky tieto podania navrhovateľ realizoval), 2/ stravné v dni účasti na pojednávaní na OS Piešťany dňa 8.4.2010 a 17,5.2012 spolu v sume 11,40 eur / 2 x 5,70 eur/; 3/ náhrada výdavkov na cestovnom spolu v sume 336 eur ( pri použití osobného motorového vozidla zn. Ford- Mondeo LCX 16V, so spotrebou 7,8 l/100km, cene benzínu 1,50 eur za liter, amortizácii v zmysle zákona o cest. náhradách 0,183 eur, náklade na 1 km v sume 0,30 eur/0,117 +0,183/, spotrebe na 1 km: 0,117 eur/7,8 x 1,5 deleno 100/. Navrhovateľ použil vozidlo pri ceste na pojednávanie dňa 8.4.2010 a 17.5.2012 na trase Tatranské Zruby - Piešťany a späť : 560 km. T.j. 168 eur x 2 = 336 eur.); 4/ náhradu mzdy (dovolenky) a strata času v celkovej sume 54,76 eur ( A - cesta na pojednávanie dňa 8.4.2010: cestovanie od 5,00 hod. do 9,00 hod, pojednávanie od 9,00 hod. do 10,30 hod, cestovanie späť od 10,30 hod. do 14,30 hod.; uplatnil si 9,5 hod. x svoju hodinovú mzdu 2,96 eur =28,12 eur; B - cesta na pojednávanie dňa 17.5.2012: cestovanie od 8,00 hod. do 12,00 hod, pojednávanie od 12,00 hod. do 13,00 hod, cestovanie späť od 13,00 hod. do 17,00 hod.; uplatnil si 9 hod. x svoju hodinovú mzdu 2,96 eur =26,64 eur .) Zároveň uviedol , že v oba dni si čerpal dovolenku.
Súd mu z takto vyčíslených výdavkov priznal náhradu hotových výdavkov na a) poštovnom v sume 8 eur; b) stravné spolu v sume 11,40 eur (v dni účasti na pojednávaní na 8.4.2010 a 17,5.2012 ); c) náhradu výdavkov na cestovnom ale v sume cestovného plateného použitím hromadného dopravného prostriedku (vlak) v celkovej sume 53,12 eur. Z internetového portálu <http://cp.atlas.sk/vlakbus/ spojenie/>mal súd preukázané, že v priemere je výška cestovného jednej cesty na trase Tatranské Zruby - Poprad - Piešťany v sume 13,28 eur. Čiže pri ceste na dve pojednávania a späť predstavuje cestovné 4 x 13,28 eur = 53,12 eur, ktorú sumu súd za cestovné priznal. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu cestovného tak ako si ho vyčíslil, lebo takto sú oprávnení si ho účtovať advokáti. Súd zvažoval, či existovali objektívne dôvody na použitie motorového vozidla a dospel k záveru, že z Tatranských Zrubov je možné sa do Piešťan dostať len s prestupom cez Poprad, preto ani navrhovateľovi nič nebránilo použil vlak pri cestovaní. Vzhľadom na hodinu odchodov vlakov mal možnosť požiadať súd o vytýčenie termínu pojednávania berúc do úvahy túto skutočnosť; d) Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu mzdy (dovolenky) v žiadnej výške. Súd prihliadal na to, že navrhovateľ je účastníkom konania ( nie svedkom) a v dni mal branú dovolenku, čiže za oba dni mu síce nebola vyplatená mzda, ale bola mu hradená dovolenka. Navrhovateľ nepreukázal právny nárok na uplatnenú náhradu mzdy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).