Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoEk-5-2023.pdf
PDF · 100.52 KB
Case nature
Subarea
22CoEk/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpeného Mgr. Gabrielou Hrbáňovou, advokátom, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., o vymoženie 15.927,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 6Er/245/2012-100 zo dňa 21.02.2023 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a III.
II. Návrh na prerušenie konania zamieta.
III. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) rozhodol, cit.: I. Súd z r u š u j e Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 22. apríla 2022, č.k.: 6Er/245/2012 – 89. II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Petrom Krušinom pod č. EX 576/2012 z a s t a v u j e. III. Súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku). Keďže súd prvej inštancie predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/154/07-35 zo dňa 30.07.2007, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie zistil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v čl. II, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3.000,- Sk a poplatok za biankozmenku vo
výške 500,- Sk a podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy iba veriteľovi – dodávateľovi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Konštatoval, že z judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 tejto zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa judikatúry neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Konštatoval, že tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. V predmetnej exekučnej veci mal teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil.
3. O nároku na náhradu trov exekúcie a trov povinného súd prvej inštancie rozhodol za použitia § 203 Exekučného poriadku a § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), s tým, že nakoľko exekúcia bola zastavená, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, z tohto titulu oprávnený nahradí aj nevyhnutné trovy exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy rešpektovať. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom sui generis právomoc vo vykonávacom konaní „dodatočne“ vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia, je takáto právna úprava v rozpore s § 226, § 230, § 232 CSP, ale tiež s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky možno z princípov materiálneho právneho štátu a v ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k spätnému odňatiu právnych účinkov exekučného titulu, ktoré tento mal podľa právneho stavu účinného do 23.12.2015. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nemôže byť odrazom svojvôle zákonodarcu a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu. Zároveň oprávnený žiadal podľa čl. 150 Ústavy SR a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky podať návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods.2 a § 57 ods.1 písm. m) a § 243f EP v znení zákona č. 438/2015 Z.z. s čl. 1 ods.1, čl.20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odvolacie konanie do času rozhodnutia prerušiť. Poukázal na § 499 Obchodného zákonníka a na to, že poskytovateľ úverov má právo vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie účtu, je to v bankovej praxi obvyklé a zároveň to v tom čase neodporovalo žiadnym zákonným ustanoveniam. Právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky možno vyvodiť aj z § 27c ods. 17 písm. c/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Okrem výšky jednotlivých poplatkov uvedených priamo v Zmluve o úvere bol povinnému poskytnutý aj Sadzobník poplatkov pre príslušný rok, to znamená, že povinný bol vopred ešte pred uzavretím zmluvy informovaný o výške jednotlivých poplatkov, na ktoré si právny predchodca nárokoval, a to vrátane poplatku za vystavenie biankozmenky, ako aj poplatkov za vedenie účtu. Tieto poplatky predstavujú poplatky za administratívne služby spojené so zabezpečením úveru a vedením úverového účtu. Podľa názoru oprávneného je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktivity, ak právny vzťah z úverovej zmluvy vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah o 10 rokov neskôr posudzuje súd podľa predpisov občianskeho práva. Navrhol
zrušiť rozhodnutie v napadnutom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného a jeho návrh na prerušenie konania nie sú dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. So zreteľom na obsah odvolania oprávneného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zastavil predmetnú exekúciu, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách exekúcie. Zostávajúci výrok I. tak nadobudol právoplatnosť.
7. Odvolací súd uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol pôvodne podaný aj voči povinnému v 2. rade, F. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. B. XXX, ktorý však zomrel po začatí exekučného konania XX.XX.XXXX a súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Er/245/2012-40 zo dňa 31.03.2016 zastavil voči nemu exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.06.2018.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza:
9. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.07.2005 (ďalej len ,,Zmluva“) je zmluvou typovou, a že povinní nepoužili predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.
10. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia Zmluvy (18.07.2005), podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Tento zákon má povahu lex specialis vo vzťahu k všeobecnému predpisu lex generalis, ktorým je Občiansky zákonník. Z tohto dôvodu uvedenú zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú aj keď nebola v čase vzniku Zmluvy v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaradená do zadefinovaných spotrebiteľských zmlúv.
11. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje Zmluvu vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľmi a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typický občianskoprávny vzťah.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 21.03.2012 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. 3Zm/154/07-35 zo dňa 30.07.2007. Súd prvej inštancie vydal dňa 03.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Dňa 11.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so Zmluvou zo dňa 18.07.2005 a Dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 18.07.2005.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
18. Na základe listín predložených oprávneným dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
20. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti.
22. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným.
23. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.
24. Správne súd prvej inštancie poukázal na neprijateľnosť niektorých zmluvných podmienok v Zmluve ako napr. v zmysle čl. VII. bod 10, keď v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že čl. VII. bod 10. Zmluvy sa v neprospech povinných odchyľuje od právnej úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov, pretože by tak išlo o nárok na príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne (zmluvné) úroky sú, zákon nepredpokladá (porovn. rozsudok NS ČR sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004).“ Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti nevyjadroval osobitne ku každej zmluvnej podmienke, ktorej neprijateľnosť konštatoval súd prvej inštancie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky.
25. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril.
26. Formulácia ,,v konaní ... nebolo prihliadnuté na ..." (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.
27. Odvolací súd si je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov, avšak zrejme takto chcel zákonodarca docieliť, aby došlo v základnom (nie v exekučnom) konaní k opätovnému preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, o čom svedčí stanovenie možnosti podať návrh (žalobu) od 01.07.2016 na obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku; § 3 zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
28. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov).
29. V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní (v súlade s vtedy účinným procesným predpisom) rozhodoval len na základe predloženia originálnu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o úvere, ani zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia rozhodol správne. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie a trovách konania.
31. Za daného stavu odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a III. v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. V podanom odvolaní oprávnený zároveň navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 243f a ďalšie Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pretože tieto ustanovenia majú retroaktívny účinok a porušujú princíp právnej istoty vyplývajúci z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia.
33. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
34. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
35. V zmysle § 9a ods. 1 CSP v exekučnom konaní sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013).
36. Okrem uvedeného však odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie oprávneného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania patrí povinnej v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinnej v priebehu odvolacieho konania a ani súdnemu exekútorovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).