Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/39/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci navrhovateľky : K. P., D. A. I., W. H. XXXX/XX zast. advokátkou JUDr. Evou Bubniakovou AK Dunajská Streda, Krížna 8, proti odporcovi : Š. P., D. D. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Špačkom AK so sídlom Šamorín , Veterná 43, o neplatnosti zmluvy o prevode bytu a o určenie vlastníctva k bytu takto

rozhodol:

Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 1.2.1996 v časti medzi Mestom Dunajská Streda ako prevodcom a Š. P. je neplatná.

Súd určuje, že navrhovateľka je v podiele 1/2 vlastníčkou bytu č. 25 na 3. poschodí , vchod č. 45, obytného domu súp. č. 1373 ležiaci na parcele č. 1431, 1432, 1433 a 1434 a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu pozemkov vedených v registri "C" parcelné č. 1431 vo výmere 166 m2, parcelné číslu 1432 vo výmere 166 m2, parcela č. 1433 vo výmere 167 m2 a parcelné č. 1434 vo výmere 166 m2 zastavené plochy a nádvoria v časti 72/193 na Správe katastra Dunajská Streda na Q. Č.. XXXX .

Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamieta.

Súd protinávrh odporcu zamieta.

Odporcovia 1, 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 99,50 EUR a náhradu za trov právneho zastúpenia v sume 607,16 EUR do rúk JUDr. Evy Bubniakovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa domáhala na tunajšom súde o určenie , že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 1.2.1996 medzi Mestom Dunajská Streda a účastníkmi konania

je neplatná. Žiadala tiež, aby súd určil , že je výlučnou vlastníčkou bytu špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

Súd rozsudkom zo dňa 21.1.2010 vyhovel návrhu, ktorý rozsudok bol zo strany odporcu napadnutý odvolaním.

Krajský súd v Trnave uznesením -74 zo dňa 28.2.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy z katastra spisy o prevode vlastníctva k bytu ako aj ďalšie listiny týkajúce sa zmien výšky podielov , zistiť z akých právnych úkonov vyplývali a tieto súvislosti potom zhodnotiť ohľadom predmetného nároku. Uložili povinnosť pribrať do konania Mesto Dunajská Streda.

Navrhovateľka podaním zo dňa 20.6.2011 žiadala pribrať do konania Mesto Dunajská Streda ako žalovaného v 2. rade a upraviť petit v tom znení ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi ako list vlastníctva, zmluva o prevode vlastníctva bytu , úverová zmluva, poštová poukážka o zaplatení kúpnej ceny, oboznámil sa so spisom , vyžiadal si spis zo Správy katastra Dunajská Streda Z 4456/08 , Z1147/04 a V 2239/96, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutočný stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu dňa 7.6.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.1995. Účastníci konania počas manželstva nadobudli do užívania D. Č.. XX, R. I. R. X. N. R. B. W. H. Č.. XXXX/XX C. A. I..

Zo spisu vyplynulo, že v dôsledku manželských nezhôd odporca na jeseň 1994 opustil spoločnú domácnosť .

Po rozvode manželstva dňa 1.2.1996 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov medzi predávajúcim Mesto Dunajská Streda a kupujúcim P. Š. O. K. P.. Zmluvu podpísali obidvaja kupujúci . Podľa výpisu z katastra nehnuteľností Správa katastra Dunajská Streda na liste vlastníctva Č.. XXXX vlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území Dunajská Streda stavby na 3. poschodí obytného domu súpisného čísla XXXX na parcele číslo 1431, 1432, 1433, 1434 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku v podiele 72/2193 boli vedení obaja účastníci konania v spoluvlastníckom podiele 1/1, ktorý nadobudli titulom prevodu st. bytu do vlastníctva, čiže sporná nehnuteľnosť bola vedená v BSM.

Zo spisu Správy katastra vyplýva, že SOUTHERM s.r.o. požiadala Katastrálny úrad Dunajská Streda o zápis zmeny podielov na spoločných častiach a zariadeniach do katastra nehnuteľnosti a to opravu podielov, za účelom upresnenia prepočtu Q. Č.. XXXX v bytovom dome W. H. , I. Č.. XXXX/XX, XX, XX, XX.

Odporca v 1/ rade návrhom zo dňa 3.7.2008 požiadal Správu katastra Dunajská Streda o zmenu záznamu podielov spoluvlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v Dunajskej Strede vedené na LV Č.. XXXX tak, aby predmetné nehnuteľnosti tvorili podielové v spoluvlastníctve v podiele 1/2.

Správa katastra na základe návrhu vykonala záznam o zmene vlastníckeho podielu na základe ktorého záznamu LV Č.. XXXX sa stali navrhovateľka a odporca v 1/ rade podielovými spoluvlastníkmi bytu a spoločných častí a zariadení domu ako aj pozemkov obaja v podiele 1/2.

Z úverovej zmluvy predloženej navrhovateľkou vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla navrhovateľke dňa 26.1.1996 úver v sume 20.000 Sk.

Navrhovateľka predložila poštovú poukážku , ktorou Mestskému úradu Dunajská Streda zaplatila istinu 12.179,-Sk dňa 29.1.1996.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že po rozvode manželstva s odporcom sa ústne dohodli, že odporca si zoberie hnuteľné veci podľa jeho želania a navrhovateľka bude užívať byt naďalej. Ešte pred rozvodom manželstva odporca opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa ku svojej matke kedy si zobral okrem osobných vecí aj časť zariadenia bytu , auto, televízor, teda opustil spoločnú domácnosť s úmyslom trvalým a od tej doby sa do bytu nevrátil a ani inak nemal záujem o byt. Navrhovateľka prejavila záujem o kúpu bytu po rozvode manželstva. Na mestskom podniku jej povedali, že k tomu potrebuje súhlas bývalého manžela. Navrhovateľka bola v presvedčení, že odporca dáva iba súhlas k tomuto zakúpeniu a nevšimla si, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu nadobudli obaja do BSM. Kúpnu cenu za byt vyplatila výlučne sama, za tým účelom si zobrala úver vo výške 20.000 Sk , z ktorej istiny 12.179 Sk zaplatila Mestu Dunajská Streda ako kúpnu cenu za byt. Odporca odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti teda od jesene 2004 neprispel na úhradu režijných nákladov, neinvestoval do bytu , neplatil dane a poplatky a od tej doby nebýval v byte , ani nemal záujem nijako riešiť situáciu. Obidvaja žili v domnení , že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu,. Ani odporca nemal vedomosť o tom, že na liste vlastníctva je byt vedený v BSM. Odporca túto skutočnosť zistil až potom keď ho dcéra vyhľadala a požiadala ho o súhlas o záložným právom. Dodala, že ešte počas trvania manželstva mali možnosť odkúpiť byt čo však neučinili lebo odporca prehlásil, že on tento byt nepotrebuje.

Odporca 1/ žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a protinávrhom sa domáhal o určenie, že byt č 25 nachádzajúci sa na 2.poschodí bytového domu na ul. W. H. XXXX/XX C. A. I. zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Dunajská Streda, vedený Správou Katastra Dunajská Streda na pozemku parc. č. 1431,1432, 1433, 1434 všetky ako zastavané plochy a nádvoria pri určení spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku daný podielom 72/2193 je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu /1/ každého podielom 1/2.

Odporca 1/ vo svojej výpovedi tvrdil, že v roku 1994 opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že navrhovateľka mala mimomanželskú známosť. Zmluvu podpísali spoločne a on prispel na kúpu bytu sumou 5000 Sk pričom navrhovateľku nechal bývať v byte. Nemal v úmysle natrvalo opustiť spoločnú domácnosť, mal v úmysle sa odsťahovať iba dočasne kým sa situácia nevyrieši. V roku 1997 mal záujem vyporiadať vlastníctvo k tomuto bytu a žiadal 100.000 Sk za svoj podiel čím však navrhovateľka nesúhlasila. Pôvodne mal úmysel prenechať svoj podiel deťom respektíve vnúčatám avšak deti počas hospitalizácie ho nenavštevovali preto zmenil svoj zámer a žiada , aby za jeho podiel mu navrhovateľka vyplatila vo výške 500.000,-Sk.

Odporca 2/ sa pripojil k návrhu a žiadal mu vyhovieť keď mal zato, že je jednoznačné, že zmluva o prevode vlastníctva bola uzavretá po právoplatnom rozvode manželstva účastníkov a preto táto zmluva je absolútne neplatná , lebo byt nemohol byť prevedený do BSM účastníkov.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že BSM zaniká zo zákona . Rozvod manželstva je právne významná skutočnosť,

ktorá má za následok zánik BSM a preto nie je potrebné súdnym rozhodnutím ešte deklarovať. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva má za následok, že manželia prestávajú spoločne nadobúdať majetok.

Právoplatné rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva pre nadobúdateľov nebráni k tomu , aby súd posúdil platnosť či účinnosť tejto zmluvy.

V tomto konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané , že zmluva o prevode vlastníctva bytu podľa zákona o vlastníctva bytov a nebytových priestorov bola uzavretá dňa 1.2.1996 teda po právoplatnom rozvode manželstva účastníkov (20.6.1995). Z tejto skutočnosti vyplýva, že účastníci konania nemohli byt nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov . Preto súd určil, že zmluva uzavretá o prevode vlastníctva k bytu medzi Mestom Dunajská Streda ako predávajúcim a účastníkmi konania ako kupujúcim je neplatná.

Podľa ustanovenia a a platia aj v prípade ak nájomca opustí trvalú spoločnú domácnosť.

Podľa , ak zomrie jeden z manželov ktorí boli spoločnými nájomcami bytu stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k prechodu užívacieho práva dochádza priamo zo zákona tak, že nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon (napr. netreba uzatvárať novú nájomnú zmluvu). Nájom bytu prechádza okamihom opustenia spoločnej domácnosti .

Trvalé opustenie domácnosti je prejavom vôle, z ktorého nepochybne vyplýva, že nájomca nechce byt ďalej užívať. Ak jeden z manželov trvale opustí spoločnú domácnosť potom druhý manžel sa stáva subjektom všetkých práv a povinností súvisiacich s užívaním bytu ku ktorému vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi , stáva zo zákona druhý z manželov aj keď o tom neuzavrel dohodu s prenajímateľom a ani jej o tom nezaslal písomné oznámenie. V prípade trvalého opustenia spoločnej domácnosti jedným z manželov zanikne priamo zo zákona právo spoločného užívania bytu s manželmi. Oprávneným užívateľom bytu zostáva iba druhý manžel a iba ten je pasívne legitimovaný v sporoch o zrušenie práva užívať byt a v sporoch o úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené. Táto zmena v užívacom

právnom vzťahu nastala zo zákona a nie je podľa platnej právnej úpravy viazaná na oznamovaciu povinnosť na strane užívateľov.

Súd starostlivo skúmal otázku či odporca opustil spoločnú domácnosť s trvalým úmyslom. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne

preukázané, že odporca ešte v septembri 1994 opustil spoločnú domácnosť kedy odsťahoval časť zariadenia bytu , privlastnil si motorové vozidlo a zobral úspory. Od tej doby ani po rozvode manželstva neprejavil žiaden záujem o užívanie bytu. Od roku 1999 odporca žije v okrese Nové Zámky.

Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že zo strany odporcu šlo o opustenie bytu s trvalým úmyslom nakoľko od roku 1994 do roku 2010 nemal záujem bývať v tomto byte. Z týchto dôvodov v septembri 1994 prešlo zo zákona užívacie právo k bytu výlučne na navrhovateľku.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov , ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci ako aj práva ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne a dospel k záveru, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady k nadobudnutiu spoluvlastníctva v 1/2 sporného bytu vydržaním.

V konaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že predmetný byt mala od roku 1994 navrhovateľka vo výlučnom užívaní. Dobromyseľnosť držby ako výlučnej vlastníčky možno datovať od doby kedy bol na katastrálnom úrade povolený vklad vlastníckeho práva teda od 6.2.1996. Od tej doby treba počítať 10 ročnú vydržaciu lehotu. Počas tohto obdobia bola navrhovateľka dobromyseľná v tom, že jej právo patrí , nakoľko sa správala ako výlučná

vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá sa starala o byt a znášala náklady súvisiace s užívaním a vlastníctvom bytu. De fakto aj odporca sa správal k navrhovateľka ako k výlučnej vlastníčke bytu. Od roku 1996 sa v byte vôbec nezdržiaval , neplatil dane a poplatky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti a neprispel finančne na zveľaďovanie nehnuteľnosti. Žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby navrhovateľku rušil v tomto užívaní resp,. akýmkoľvek iným spôsobom sa domáhal svojho spoluvlastníckeho podielu k bytu resp. že by vykonával právo vlastníka.

Obranu odporcu , že nemal v úmysle trvale opustiť spoločnú domácnosť a prispel na zakúpenie bytu sumou 5000 Sk súd považoval za účelovú lebo odporca v tomto konaní okrem púheho tvrdenia neprodukoval v konaní žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Navrhovateľka preukázala, že zakúpila sama tento byt , jednak úverovou zmluvou zo dňa 26.1.1996 , poštovou poukážkou o zaplatení kúpnej ceny zo dňa 29.1.1996. Následne 1.2.1996 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva k bytu . Aj z tohto časového sledu

jednotlivých úkonov možno dôvodne tvrdiť, že navrhovateľka výlučne sama zaplatila kúpnu cenu a preto mohla byť v presvedčení, že byt nadobudla do výlučného vlastníctva k čomu podľa vyjadrenia zodpovednej pracovníčky bol potrebný súhlas bývalého manžela.

Ako je už vyššie uvedené v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola dobromyseľná v držbe od uzavretia zmluvy o prevode . V tejto držbe nebola nikým žiadnym spôsobom rušená, jej výlučné vlastníctvo k bytu akceptoval aj odporca čomu nasvedčovalo jeho správanie od roku 1996 až do roku 2008, kedy odporca sa domáhal na správe katastra zápisu podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti v podiele 1/2. Po uplynutí 10 ročnej lehoty na vydržanie sa navrhovateľka stala vlastníčkou bytu dňa 6.8.2006., preto vydržala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísaný odporcovi v 1/ rade v podiele 1/2/

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a určil , že navrhovateľka je v 1/2 vlastníčkou trojizbového bytu nachádzajúceho sa v Dunajskej Strede na ulici Ružový háj byt č. 1373/45, zapísané na LV č. 3940 pre k.ú. Dunajská Streda, pri určení spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku daný podielom 72/2193. A to v podiele1/2. Po právoplatnosti rozsudku navrhovateľka sa stáva výlučnou vlastníčkou bytu a spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku daný podielom 72/2193. /1/2+1/2/

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, pretože navrhovateľka sa domáhala o určenie vlastníctva vydržaním k sporným nehnuteľnostiam v celosti, napriek tomu že na LV.č XXXX je vedená ako spoluvlastníčka v podiele1/2.

Keďže súd návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel, z totožných dôvodov protinávrh odporcu ako bezdôvodný zamietol.

Navrhovateľka mala v konaní plný úspech a preto má nárok podľa na náhradu trov konania , ktoré trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 607,16 € za 10 úkonov právnej pomoci : prevzatie veci, spísanie žaloby, ďalšia konzultácia ohľadne vzájomného návrhu , účasť na pojednávaní dňa 29.10.2009 a podanie záverečného návrhu, vyjadrenie k odvolaniu, úprava žaloby, účasť na pojednávaní dňa 24.4.2012, záverečný návrh a pojednávanie dňa 17.5.2012 . Podľa vyhl. č. 655/2004 prináleží odmena právnemu zástupcovi za 1 úkon právnej služby 53,49 € + režijný paušál 6,95 € za úkony vykonané v roku 2009, paušál v roku 2010 predstavoval v roku 2010 - 7,21 €, v roku 2011 - 7,41 € a v roku 2012 - 7,63 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia činia 534,90 € + 72,26 € paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci // /.