Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sp-18-2011.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sp/18/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporkyni Správe katastra Humenné, ul. Štefánikova č. 18, Humenné, za účasti Z. P., trvale bytom O. XXXX/XX, E., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne zo dňa 22.mája 2009, č.k. V - 420/2009 takto
rozhodol:
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. mája 2009 č. V- 420/2009.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa zamietla podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi konania týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcim sa v k.ú. E., zapísaných na LV XXXX, byt č. XX situovaný na X. poschodí, vchod č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcelách registra „C“ č. 1804, č. 1805, č. 1806, č. 1807 v podiele 1/1 (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) a podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. CKN č. 1804 zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. CKN č. 1805 zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parc. CKN č. 1806 zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, parc. CKN č. 1807 zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 vo veľkosti 53/2550.
Rozhodnutie odôvodnila predovšetkým tým, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere, ktorým dlžník Z. P. splnomocnil tohto advokáta na všetky právne úkony medzi ním a treťou osobou, t.j. navrhovateľom, je absolútne neplatné, a to z dôvodu, že toto splnomocnenie je neurčité, nezrozumiteľné, lebo v ňom nie sú výslovne určené nehnuteľnosti, ktorých sa týka, nie je zrejmé, či ide o konkrétne nehnuteľnosti alebo o všetky nehnuteľnosti dlžníka. Pri tejto forme splnomocnenia v podstate ani záložca, ani záložný veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, ktorých nehnuteľností sa splnomocnenie bude týkať, a preto toto dojednanie robí tento právny úkon nejasným a neurčitým, a teda nezrozumiteľným. Ďalším dôvodom, ktorý podľa odporkyne robí plnomocenstvo absolútne neplatným bola pochybnosť, či dlžník mal možnosť zástupcu si zvoliť. Plnomocenstvo bolo totiž spísané priamo v zmluve o úvere bez opisu prípadného zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom, preto bolo dôvodné pochybovať, že tento advokát bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. V tomto odporkyňa videla rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, aj preto považovala plnomocenstvo s odkazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné.
Odporkyňa v súlade s ust. § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona po preskúmaní zmluvy, najmä oprávnenia prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme a či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť nie je obmedzená, s prihliadnutím na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu dospela k záveru, že predložená zmluva je v rozpore s ustanoveniami hmotnoprávnych predpisov, a preto návrh zamietla.
Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu žiadal zrušiť ho a vec vrátiť na ďalšie konanie. Záložná zmluva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorým sa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam, je podľa jeho názoru platným právnym titulom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam. Odporkyňa nesprávne zistila skutkový stav a udelenú plnú moc v jej rozsahu nesprávne posúdila, vydala preto nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že ani Katastrálny zákon, ani Občiansky zákonník neustanovujú podstatné náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu. S poukazom na § 17 Správneho poriadku uviedol, že na platnosť procesnoprávneho plnomocenstva sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda ani účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľnosti v dohode o splnomocnení. Zástupca v mene a na účet záložcu je oprávnený zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu. Ustanovenie § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa vzťahuje na právne tituly, nie na plnomocenstvá a aplikáciu ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka na obsahové náležitosti plnej moci je šikanóznym výkladom práva. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu plnomocenstva, nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľ dokazuje, že je irelevantná grafická úprava plnomocenstva, aj umiestnenie podpisu splnomocniteľa, i to, či je tam včlenený iný text. V tomto prípade je text splnomocnenia riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle, žiadny text nevyvoláva akýkoľvek vnútorný rozpor. Navrhovateľ uvádza, že na zriadenie záložného práva v zastúpení platné právo pripúšťa dokonca aj konanie na základe všeobecnej plnej moci. Vo vzťahu k odporkyňou konštatovanému rozporu, konfliktu záujmov účastníkov zmluvy o splnomocnení navrhovateľ uvádza, že tento záver musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, splnomocneného advokáta odporkyňa ani nevypočula, svoje pochybnosti ničím nepreukázala. Zistenie rozporu záujmov nebol ani právne vyargumentované. Navrhovateľ poukázal na konkrétne zákonné povinnosti odporkyne vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 katastrálneho zákona, t.j. náležité zistenie skutkového stavu, posúdenie platnosti zmluvy, predpísanej formy úkonov, hodnovernosti prejavov, ich dostatočná určitosť, zrozumiteľnosť, a iné. Odporkyňa podľa jeho názoru nezistila spoľahlivo stav veci, nesprávne zistila skutkový stav, nesprávne právne posúdila plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve a následne vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože úverová zmluva je platná, osoba advokáta je vybraná záložcom, došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnomocenstva a neexistuje žiaden rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné. Do dňa uzavretia záložnej zmluvy nebolo odvolané. Veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh z dôvodu, že dlžník neplnil dlhodobo svoje povinnosti a riadne a včas neplatil svoj dlh, zriadením záložného práva. Navrhovateľ ďalej objasnil, že ak by aj po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ by bol povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje i predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Ďalej poukázal na ust. § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Týmito zákonnými ustanoveniami navrhovateľ preukazuje, že nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobeným hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ dňa 9.3.2009 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 153/2009- SUB do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za dlžníka uzavrel na základe splnomocnenia advokát Mgr. Tomáš Kušnír.
Administratívny spis odporkyne obsahuje aj zmluvu o úvere č. 8191919 uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi dlžníkom Z. P. a veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 10.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 7.200,- Sk, teda celkovo sumu 17.200,- Sk (570.93,-Eur). Podľa splnomocnenia uvedeného priamo v zmluve o úvere dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra : „...na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok zo zmluvy o úvere vyššie uvedenej a uznal môj záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení“, a tiež aby „...za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. IČO: 35 807 598, ktorá je mojím záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne tohto splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností“.
„Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nespletenej výšky pohľadávky a aj jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo záložnej zmluvy a nákladov na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností“.
Spôsob zabezpečenia pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým, že ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.
Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).
Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z týchto ustanovení katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného úkonu, ktorým dlžník Z. P. splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzavretie záložnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Toto zákonné ustanovenie teda vyžaduje pre platnosť právneho úkonu okrem iného aj určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle.
Avšak z obsahu vyššie citovanej časti zmluvy o úvere týkajúcej sa plnomocenstva je zrejmé, že samotný text je neurčitý. Nie je z neho zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, pretože z použitého slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“ nič určité nevyplýva.
Podľa názoru krajského súdu formulovaný text plnomocenstva vyvoláva dojem, akoby v prvej časti boli nehnuteľnosti presne identifikované. Na to, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a
jeho zrozumiteľnosti, by podľa súdu museli byť nehnuteľnosti identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím a podielom. Súd sa stotožňuje tiež so záverom odporkyne, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu je takýto prejav vôle neurčitý, ale aj nezrozumiteľný. Záver, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností, a práve preto nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu alebo len niektorých, je správny. Súd sa tak v konečnom dôsledku stotožnil s záverom odporkyne, že plnomocenstvo dlžníkom udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neurčité a nezrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný.
K námietke navrhovateľa vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 22 ods. 4 katastrálneho zákona súd uvádza, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní), ale plnomocenstvom v hmotnoprávnych vzťahoch, preto použitie uvedených zákonných ustanovení v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
V otázke nepomeru medzi výškou zabezpečovacej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, čo bol tiež dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad do katastra a čo navrhovateľ tiež namieta, odporkyňa podľa názoru súdu postupovala v súlade s § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak posudzovala platnosť predloženej zmluvy aj v týchto súvislostiach. Nepomer medzi výškou zabezpečovacej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti možno považovať za rozpor s dobrými mravmi, ktorý spôsobuje neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva ( § 39 Občianskeho zákonníka). Odporkyňa postupovala správne, keď zohľadnila aj túto skutočnosť pri zamietnutí návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra.
Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.